Minimálna mzda by mala na Slovensku v roku 2027 dosiahnuť 972 eur mesačne, ak sa sociálni partneri nedohodnú na vyššej sume. Oproti súčasnej úrovni 915 eur by tak vzrástla o 57 eur v hrubom. Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) po zverejnení údajov o priemernej mzde.
Podľa zákona sa minimálna mzda určuje ako 60 percent priemernej nominálnej mzdy spred dvoch rokov. Štatistický úrad SR oznámil, že priemerná mzda v roku 2025 dosiahla 1 620 eur, čo je základ na výpočet minimálnej mzdy na rok 2027. Zmeniť sa môže už len smerom nahor, ak sa na jej raste do konca augusta dohodnú odbory so zamestnávateľmi.
Priemerná mzda však nie je len štatistickým údajom. Predstavuje základ, z ktorého sa budú odvíjať minimálna mzda, odvody živnostníkov aj niektoré sociálne dávky v roku 2027. Pre zamestnancov, podnikateľov aj budúcich dôchodcov je preto dôležité vedieť, čo tieto čísla v praxi znamenajú.
Minimálna nad tisíckou
Minister zároveň predstavil aj kvalifikovaný odhad na rok 2028. Minimálna mzda by podľa neho mohla prvýkrát prekročiť hranicu tisíc eur a dosiahnuť približne 1 014 eur mesačne.
Vyššia minimálna mzda pritom neznamená len rast základného príjmu pre najnižšie zarábajúcich zamestnancov. Na jej výšku sú naviazané aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy či sviatky, ako aj viaceré ďalšie pracovnoprávne nároky. Zvýšenie tak môže mať širší dosah na príjmy zamestnancov.
Podľa údajov za rok 2025 pracovalo za základnú minimálnu mzdu približne 129-tisíc zamestnancov, čo predstavovalo 6,7 percenta všetkých pracujúcich. Ak sa zohľadnia všetky stupne minimálnej mzdy podľa náročnosti práce, týkala sa približne 182-tisíc ľudí.
Zvyšovanie minimálnej mzdy pravidelne kritizujú zamestnávateľské organizácie, ktoré upozorňujú najmä na rast nákladov práce a negatívne dosahy na konkurencieschopnosť firiem. Podľa nich administratívne určovanie jej výšky nezohľadňuje rozdielnu ekonomickú situáciu jednotlivých podnikov či regiónov a môže najviac zasiahnuť malé firmy alebo zamestnávateľov v menej rozvinutých častiach krajiny.
Poukazujú aj na to, že minimálna mzda ovplyvňuje širší systém odmeňovania, keďže sú na ňu naviazané viaceré príplatky a tarifné stupne. Kriticky sa k jej zvyšovaniu dlhodobo stavia aj združenie veľkých priemyselných podnikov Klub 500.
Organizácia upozorňuje, že rast minimálnej mzdy automaticky zvyšuje aj ďalšie náklady práce a môže zhoršovať podmienky na podnikanie. „Minimálna mzda sa dotýka všetkých zamestnancov, keďže sú na ňu naviazané aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok,“ konštatuje Klub 500 s tým, že efektívnejším riešením by podľa neho bolo zvyšovanie čistých príjmov zamestnancov napríklad prostredníctvom daňových úprav.
Vyššie dávky aj dôležitá suma pre minimálny dôchodok
Vyššia priemerná mzda má zároveň pozitívny vplyv aj na niektoré sociálne dávky, ktoré sa odvíjajú od vymeriavacieho základu. Napríklad maximálna materská dávka by mohla v roku 2027 dosiahnuť približne 2 476,70 eura mesačne.
Pre budúce mamičky s vyššími príjmami ide o priaznivú správu, keďže systém zohľadňuje rast miezd v ekonomike.
Vyššia priemerná mzda v hospodárstve ovplyvňuje viacero sociálnych dávok, pretože slúži ako základ na výpočet viacerých parametrov sociálneho systému. Premieta sa najmä do dôchodkového systému – ovplyvňuje napríklad aktuálnu dôchodkovú hodnotu používanú pri výpočte starobných, predčasných starobných, invalidných aj pozostalostných dôchodkov.
Priemerná mzda zároveň určuje maximálne vymeriavacie základy a stropy niektorých dávok, takže ovplyvňuje aj maximálnu výšku ďalších nemocenských dávok, ako PN či ošetrovné, dokonca aj podpory v nezamestnanosti.
Dôležitou informáciou pre budúcich dôchodcov je aj započítanie roku 2025 do nároku na minimálny dôchodok. Podmienkou je dosiahnuť vymeriavací základ aspoň 4 686 eur ročne, teda minimálne 391 eur mesačne.
Aj jeden započítaný rok môže byť pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok rozhodujúci.
Vyššie odvody pre živnostníkov
Rast priemernej mzdy sa zároveň premieta aj do výšky povinných odvodov samostatne zárobkovo činných osôb. V roku 2027 by podľa daňového poradcu Jozefa Mihála mali platiť tieto minimálne mesačné sumy:
- mikroodvody do Sociálnej poisťovne: 140,06 eura,
- minimálne odvody do Sociálnej poisťovne: 322,21 eura,
- minimálne odvody do zdravotnej poisťovne: 129,60 eura.
Pre mnohých živnostníkov to bude znamenať ďalší rast fixných nákladov na podnikanie, s ktorým budú musieť počítať pri plánovaní rozpočtu.
Najmenší živnostníci by si pritom mohli čoskoro vydýchnuť. Tí, ktorí za rok zarobia menej ako tritisíc eur, by podľa ministra práce nemuseli platiť sociálne odvody. O zámere hovoril v relácii STVR O 5 minút 12 s tým, že zmena by mala začať platiť ešte pred 1. júlom, keď sa upravujú odvodové pravidlá.
Minister dlhodobo tvrdí, že živnostníci by si mali platiť aspoň také poistné, ktoré im v budúcnosti zabezpečí minimálny dôchodok. Zároveň však uznáva, že existuje skupina ľudí, ktorí podnikajú len v malom rozsahu a ich príjmy sú veľmi nízke. Pre nich môže byť aj základná výška odvodov neprimeranou záťažou.
Práve preto sa po dohode s ministerstvom financií rozhodli vytvoriť novú príjmovú kategóriu – do tritisíc eur ročne –, ktorá by bola od sociálnych odvodov oslobodená. Návrh je už v legislatívnom procese, a aby sa stihol termín, vláda chce postupovať cez poslanecký návrh, čo je rýchlejšia cesta.
Podľa odhadov by toto opatrenie znamenalo výpadok približne 40 miliónov eur ročne. Minister práce preto ešte plánuje rokovať s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer), hoci odborné útvary rezortu financií už s návrhom vyjadrili súhlas.
Téma odvodov sa otvorila aj z inej strany. Predseda SNS Andrej Danko spomenul možnosť zaviesť daňové licencie vo výške dvetisíc eur pre živnostníkov s príjmom do 10-tisíc eur ročne. Tomáš reagoval, že ide o iniciatívu národniarov a očakáva, že bude riadne prepočítaná a prediskutovaná s rezortom financií.
Diskusia tak opäť ukazuje, že nastavenie podmienok pre drobných podnikateľov nie je jednoduché. Pomoc najmenším živnostníkom síce môže zmierniť ich finančný tlak, no každá úľava zároveň znamená aj zásah do príjmov štátneho rozpočtu.
Hľadanie rovnováhy medzi podporou malého podnikania a stabilitou verejných financií preto naďalej zostáva kľúčovou otázkou.