Už 39 dní neprúdi na Slovensko a do Maďarska ropa cez ropovod Družba. Napriek dĺžke výpadku verejnosť dodnes nevidela presvedčivý dôkaz o tom, čo sa na ukrajinskom úseku potrubia skutočne stalo.
Práve nedostatok transparentnosti postupne mení údajný technický problém na politickú krízu.
SIS proti veľvyslanectvu
Ukrajina výpadok vysvetľuje ruským útokom na infraštruktúru z 27. januára tohto roka. Kyjev zároveň tvrdí, že poškodenia sú vážne – mali byť zasiahnuté transformátory, silové káble aj senzory zabezpečujúce hermetickosť potrubia.
Podľa ukrajinského veľvyslanectva na Slovensku požiar po zásahu hasili desať dní. Vysoká teplota zničila rôzne senzory a automatizačné prvky, bez ktorých nie je možné ropovod riadiť.
„Navonok preto situácia nemusí pôsobiť dramaticky, v skutočnosti je však veľmi komplikovaná a bude si vyžadovať rozsiahly objem opravárenských prác,“ podotklo veľvyslanectvo.
Problémom je, že tieto tvrdenia zatiaľ nesprevádzajú verejne dostupné dôkazy. Ukrajina zároveň odmietla vpustiť na miesto incidentu spoločnú expertíznu misiu Slovenska a Maďarska.
Prístup nedostala ani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ani predseda Európskej rady António Costa – údajne z bezpečnostných dôvodov. Toto odôvodnenie vyznieva úsmevne, keďže európske delegácie chodia do Kyjeva prakticky ako na hodiny klavíra.
Práve neochota pustiť na miesto incidentu nezávislú kontrolu vyvoláva najväčšie pochybnosti.
Tie ešte posilnilo stanovisko Slovenskej informačnej služby. Podľa satelitných snímok z 21. februára a 1. marca nie sú v oblasti viditeľné známky ruského útoku z 27. januára. Rovnako tam podľa spravodajcov nie je vidieť ani žiadne opravné práce.
Zažili sme to pri plyne
Stredoeurópske štáty už niekoľko týždňov neskrývajú obvinenia, že im ich sused klame a hlavná tepna nebola poškodená. „Prečo tam Zelenskyj nechce nikoho pustiť? Čoho sa bojí? Pravdy alebo potrebuje čas, aby to zničil?“ vytkol prezidentovi Ukrajiny neochotu slovenský premiér Robert Fico.
Viktor Orbán v piatok oznámil, že Maďarsko zastaví tranzit tovaru, ktorý je pre Ukrajinu životne dôležitý, cez svoje územie. Súčasne dal Ukrajine tri dni na obnovenie tranzitu ruskej ropy cez Družbu a na povolenie prístupu inšpektorov na prečerpávaciu stanicu ropovodu pri meste Brody.
Maďarskému premiérovi sa nemožno príliš čudovať. Na starom kontinente existuje precedens, pre ktorý je ťažké Ukrajine v otázke dodávok ruských surovín dôverovať.
Okrem početných investigatívnych článkov, ktoré tvrdia, že plynovody Nord Stream vyhodilo do vzduchu ukrajinské komando, existuje aj vlaňajšie rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora (BGH). Ten po prvý raz verejne naznačil, že útok z jesene 2022 bol s vysokou pravdepodobnosťou vykonaný na pokyn cudzieho štátu, konkrétne Ukrajiny.
Ukrajinský prezident pritom na štvrtkovom brífingu jasne naznačil, že sympatie neprechováva ani k toku ruskej ropy cez Družbu.
„Úprimne povedané, ja by som ho neobnovil. To je môj postoj. Povedal som to európskym lídrom aj každému, kto mi kvôli tejto otázke telefonoval, vrátane vedenia Európskej únie, pretože ide o ruskú ropu. Sú veci a princípy, ktoré jednoducho nemajú cenu. Oni nás zabíjajú a my máme pritom dodávať ropu Orbánovi, pretože je ‚chudáčik‘ a bez tejto ropy nemôže vyhrať voľby,“ nechal sa počuť líder napadnutého štátu.
Zelenskyj doplnil, že potrubie by technicky mohlo byť opäť pripravené na prevádzku približne o mesiac a pol. Kyjev by k tomu však pristúpil len vtedy, ak by to bol jediný spôsob, ako odblokovať balík pomoci od Európskej únie v hodnote 90 miliárd eur, ktorý vetuje Maďarsko.
Nervózny Zelenskyj
Napätie medzi lídrami sa ďalej vystupňovalo vo štvrtok, keď Zelenskyj odkázal Orbánovi, že ak neprestane blokovať spomínaný balík pomoci, ukrajinskí vojaci si to s ním vyriešia uňho doma.
To, že Zelenskému tečú nervy, je pochopiteľné. Ukrajina neotáča frontovú líniu vo svoj prospech, pri každej výmene tiel jej Rusko odovzdá stovky padlých Ukrajincov, zatiaľ čo ona zopár desiatok ruských tiel. Po vypuknutí americko-izraelskej vojny navyše hrozí aj nedostatok protivzdušných rakiet, ktoré americkí spojenci potrebujú na likvidáciu iránskych striel.
Zarážajúce je však to, že Zelenskyj sa vyhráža svojim donorom. A to len preto, že neskáču, ako on píska.
Ukrajinský prezident zašiel tak ďaleko, že jeho vyhrážku fyzickou likvidáciou maďarského premiéra rázne odsúdila dokonca aj Európska komisia. Hoci jej to trvalo takmer celý deň.
Slovensko má pre podobné silácke reči menej pochopenia, najmä po streľbe na premiéra v Handlovej. Robert Fico okamžite vyjadril Orbánovi podporu.
„Ak bude takto ukrajinský prezident pokračovať, môže sa stať, že aj ďalšie členské štáty EÚ budú blokovať 90-miliardovú pôžičku pre Ukrajinu,“ zdôraznil Fico.
Dvaja agenti Moskvy
Kým vlády v Budapešti a Bratislave sa snažia získať aspoň základné informácie o tom, čo sa v stanici Brody vlastne stalo, slovenská opozícia v tom má jasno a stojí pevne, hoci bez dôkazov, na strane Ukrajiny.
Ivan Korčok (PS) povedal, že dôvodom energetického problému okolo Družby je skutočnosť, že Rusi zasiahli infraštruktúru na Ukrajine a slovenská vláda „odmieta normálnu komunikáciu s Ukrajinou“.
Akoby to nebola práve ukrajinská strana, ktorá sa už týždne vyhýba poskytnutiu presvedčivých dôkazov.
Zelenskyj podľa Korčoka odmietol spoločnú maďarsko-slovenskú misiu, lebo nechce k strategickej infraštruktúre púšťať „dvoch agentov Moskvy“. Vo vzájomných vzťahoch je podľa neho bazálna nedôvera, lebo Zelenskyj a ukrajinský ľud musia štvrtý rok počúvať invektívy a ponižovanie zo strany slovenskej vlády.
Ani jedno z týchto tvrdení nesedí. Ak by problém skutočne spočíval len v nedôvere voči dvom konkrétnym vládam, Kyjev by nemal problém umožniť aspoň širšiu európsku kontrolu.
Po druhé, k napadnutému štátu sme veľkorysí. Ukrajine sme od začiatku vojny vo februári 2022 poskytli podľa údajov nemeckého Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku pomoc za takmer 3,5 miliardy eur. Najviac, viac ako 2,7 miliónov eur, išlo na podporu ukrajinských utečencov na Slovensku. Sto miliónov eur putovalo na humanitárnu pomoc.
Zvyšok sme darovali vo forme vojenskej techniky za takmer 700 miliónov eur, vrátane protivzdušného štítu S-300, čoho dôsledkom dnes je, že si nedokážeme vo svojej réžii chrániť vlastné nebo. A vzhľadom na vojnu proti Iránu ani dlho nebudeme môcť, keďže minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v stredu priznal, že izraelská vláda nám neposkytla termín, kedy dostaneme vojenské komponenty na systém Barak.
Hra o čas
Ešte bizarnejšiu verziu ponúkol v televízii TA3 Tomáš Valášek (PS). Ten vyhlásil, že Orbán podľa neho narušenie potrubia zorganizoval spolu s Putinom, aby si zachránil klesajúce preferencie pred parlamentnými voľbami 12. apríla.
Takáto hypotéza naráža na viacero logických problémov.
Ak by chcel Putin Orbánovi v tomto duchu pomôcť, stačilo by jednoducho neochraňovať rúry v Rusku pred ukrajinskými útokmi. Kyjev sa totiž ani netají, že útokmi na energetickú infraštruktúru chce oslabiť ruský energetický sektor a financovanie vojny. Vlani napríklad zasiahol ropovod päťkrát – naposledy v decembri v ruskej Tambovskej oblasti.
Naopak, počas štyroch rokov vojny nebol ropovod na ukrajinskom území ani raz výraznejšie poškodený. Podobná premisa platila aj pri plynovodoch, kým nimi tiekol ruský plyn. Rusko sa jednoducho systematicky vyhýbalo útokom na infraštruktúru, ktorá slúžila na export jeho surovín.
O to zvláštnejšie pôsobí situácia v stanici Brody.
Ukrajina hrá podľa všetkého o čas. Brusel ešte donedávna počítal s tým, že Kyjev by sa mohol dostať do finančných problémov už začiatkom apríla. Najnovšie prognózy hovoria o konci apríla.
To by znamenalo niekoľko týždňov navyše – práve do obdobia po maďarských voľbách, v ktorých by mohol zvíťaziť opozičný líder Péter Magyar a zrušiť veto na balík pomoci.
Stratégia však môže dostať trhlinu, ak Fico splní svoj sľub a pomoc zablokuje aj Slovensko. Do slovenských parlamentných volieb v roku 2027 by už krehký ukrajinský rozpočet takýto tlak pravdepodobne neustál.
Fico naznačil aj ďalšiu vec, v ktorej by sa mohol pridať na stranu Orbána – stopka pre integráciu Ukrajiny do EÚ.
Dobrodružstvo v stanici Brody sa tak môže skončiť tým, že stredná Európa začne vážnejšie spochybňovať, či je správne prijať do EÚ člena, ktorý sa už vopred vyhráža a správa sa netransparentne.
„Partnerov“, ktorí ohrozujú našu, od štvrtka už nielen energetickú, bezpečnosť, veľmi nepotrebujeme.