Geopolitika už Wall Street nestraší a panika ustupuje rastu. Starý kontinent zostáva iba divákom, zatiaľ čo Áziu drví volatilita.
Konkrétne: útok Hamasu na Izrael nechal investorov v napätí len jeden alebo dva dni. Počas následnej dvanásťdňovej vojny medzi Izraelom a Iránom trvalo len niekoľko hodín, kým mohli investori využiť váhanie trhu. Únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorý Američania zámerne vykonali v sobotu, nemal prakticky žiadny vplyv na grafy amerického trhu.
Sobotňajší izraelsko-americký útok na Irán a následné predĺženie konfliktu túto absurditu ešte viac podčiarkli, keďže izraelský akciový trh otvoril v pondelok silným rastom. Špekulovať, že trhy budú ostro reagovať na geopolitické udalosti, je dnes veľmi ťažká disciplína, ktorá sa nemusí vôbec vyplatiť. Tí, ktorí v posledných dňoch predávali izraelské trhy, teraz počítajú svoje straty.
To však neznamená, že investori úplne ignorujú prebiehajúci konflikt alebo že na nich nemá žiadny vplyv. Skôr to ukazuje, že štúdium psychológie akciového trhu sa stalo takým rozšíreným, že len málo ľudí podľahlo počiatočnému strachu.
Najväčšiu psychologickú odolnosť preukázali americké trhy. Obchodovanie s indexom S&P 500 možno opísať takto: hoci v pondelok otvoril so stratou, počas obchodovania sa mu podarilo zvrátiť nepriaznivý trend, v utorok došlo k jednému výpredaju, ale index sa počas dňa opäť vyšplhal nahor.
Namiesto panického predaja išlo o logickú realizáciu ziskov. Získané hotovostné prostriedky budú užitočné pre ďalšie investície, najmä na nákup európskych a ázijských akcií, ktoré boli konfliktu vystavené oveľa viac. V stredu americký akciový trh opäť rástol.
Americká odolnosť a pasca úspechu
Existuje niekoľko dôvodov, prečo americké akcie zostávajú relatívne pokojné. Prvým je presvedčenie, že Spojené štáty veria, že vojenská kampaň bude rýchla a rozhodná. Prezentácia celého konfliktu zo strany Trumpovej administratívy sa nesie v typickom duchu obrovského úspechu.
Amerika jednoducho rada verí v úspešné príbehy. Zároveň to však predstavuje pascu, pretože len čo sa ukáže, že veci nejdú podľa plánu a celá operácia sa vlečie, môžeme očakávať významnú korekciu na trhoch.
Tu však možno poukázať na určitú schizofréniu amerických trhov, keďže stávka na rýchle ukončenie konfliktu je v priamom rozpore s masívnym rastom cien akcií amerických výrobcov zbraní.
Druhým dôvodom je nízka expozícia amerických trhov voči energetickému sektoru.
Dnešné dominantné americké akcie pochádzajú najmä z technologického a zdravotníckeho sektora, ktoré nie sú priamo ovplyvnené cenami ropy alebo zemného plynu. Keď k tomu pridáme fakt, že Spojené štáty sú čistým vývozcom ropy a zemného plynu, rastúce ceny komodít im môžu dokonca pomôcť.
Buďme teda presnejší: pomôžu hlavne akcionárom v ropnom a energetickom priemysle. A podobne aj Trumpovej administratíve, pretože vysoké ceny energie budú mať pozitívny vplyv na zahraničnoobchodnú bilanciu. Trump bude môcť tento efekt s istotou interpretovať ako úspech svojej hospodárskej politiky.
Aj tu však existuje riziko, pretože ceny benzínu na amerických čerpacích staniciach začali pomaly, ale iste rásť. Vzhľadom na nižšie dane z palív v USA sa cena ropy na globálnych trhoch odráža na miestnych čerpacích staniciach oveľa citlivejšie ako v Európe.
Málokto dnes presne vie, kde leží hranica, ktorú sú americkí spotrebitelia ochotní akceptovať pri platení za palivo. Pre bežných Američanov je okamžitý nárast životných nákladov hlavnou témou rozhovorov od pandémie COVID-19.
Víťazný dolár a európske osvietenie
Na amerických trhoch nedošlo k panickým reakciám, čiastočne aj preto, že cena zlata nestúpla. Často spomínaná hranica 6-tisíc dolárov za trójsku uncu, ktorá mohla byť prekročená, ak by sa do konfliktu v Iráne zapojilo viac krajín, zatiaľ zostala stabilná. Naopak, cena zlata prekvapivo klesla.
Hlavným dôvodom tohto poklesu bolo, že americký dolár od začiatku konfliktu neustále posilňuje. Pre mnohých investorov to bolo jasným pripomenutím, že americká mena naďalej potvrdzuje svoju kľúčovú úlohu ako bezpečné útočisko v čase krízy. Dedolarizácia sveta preto určite nie je na programe dňa zajtra ani na budúci rok. Ak má vojna v Iráne jasného víťaza, je to nepochybne americký dolár.
Naopak, nemecký index DAX od začiatku konfliktu stratil viac ako 7 percent a francúzsky CAC 40 viac ako 6 percent. Hoci sa situácia koncom týždňa mierne zlepšila, pre investorov to bol skôr nepríjemný moment uvedomenia si, že Európa je v tejto kríze skôr pasívnym objektom ako aktívnym hráčom.
Vyhlásenie Emmanuela Macrona, že útok USA a Izraela porušil medzinárodné právo, ale že Irán nesie plnú zodpovednosť, pôsobilo skôr ako diplomatické zaklínadlo než ako asertívna reálna politika.
Európskym vládam nikto vojenskú operáciu vopred neoznámil, nieto aby o nej s nimi ktokoľvek konzultoval. Trhy tak Európe bolestne pripomenuli nepríjemnú realitu, že ak nebude zohrávať relevantnú úlohu v bezpečnostných rozhodnutiach, bude pre ňu ťažké hrať úlohu v otázkach, ktoré sú pre ňu existenčné, ako je napríklad energetická bezpečnosť.
Volatilita a zraniteľnosť ázijských trhov
V Ázii sme však zaznamenali extrémnu volatilitu, keďže tento kontinent je najviac postihnutý blokádou Hormuzského prielivu.
Hoci je všeobecne známe, že Čína už dlhodobo buduje strategické rezervy a má tiež možnosť kompenzovať nedostatky zvýšením nákupov ruského plynu a ropy, situácia bude z geopolitických dôvodov oveľa zložitejšia pre Južnú Kóreu a Japonsko.
Pre Japonsko to nie je dobrá správa, keďže jeho ekonomika v súčasnosti zápasí s domácou infláciou. Tamojšia centrálna banka, samozrejme, nemôže ovplyvniť globálne ceny ropy, ale môže sa aspoň pokúsiť posilniť japonský jen, aby minimalizovala potenciálny vplyv vyšších cien komodít. Posilnenie jenu by však nepríjemne skomplikovalo ambiciózny ekonomický program japonského premiéra.
V prípade Južnej Kórey sme boli svedkami podobne extrémnych výkyvov. Index Kospi vykazoval dennú volatilitu, na ktorú by bol hrdý akýkoľvek špekulatívny memecoin.
Počiatočnou reakciou na vojnu v Iráne bol jednodňový pokles o viac ako 19 percent. Nasledujúci deň však juhokórejský akciový trh prudko korigoval smerom nahor o desatinu.
Juhokórejský akciový trh bol minulý rok jedným z najvýkonnejších na svete. Dôvodom bol rýchly rast dvoch technologických spoločností, ktoré vyrábajú pamäťové čipy. Ide o tovary, ktoré sú v súčasnosti nedostatkové pri výstavbe obrovských dátových centier.
Sú to nadnárodné spoločnosti Samsung Electronics a SK Hynix. Panický výpredaj tak len odhalil, že niektorí investori jednoducho využili neočakávaný geopolitický šok na rýchlu realizáciu podstatných ziskov.
Samotný iránsky konflikt zatiaľ nemal zásadný vplyv na podnikanie ani jednej z týchto spoločností, ale reakcia trhu pripomenula starú pravdu, že extrémne vysoké valuácie predstavujú neustále riziko veľmi rýchlych a prudkých zmien v náladách na trhu.
Vývoj na juhokórejskej burze tak môže slúžiť ako varovanie pre ostatné globálne trhy, pretože v prostredí s vysokými očakávaniami stačí aj malý geopolitický impulz, aby sa čistá eufória v priebehu jediného dňa zmenila na bezhraničnú paniku.