Generál Zalužnyj sa vracia – ako nádej aj prízrak

S rastúcim pochopením v hlavách západných elít, že ukrajinský prezident Zelenskyj nebude schopný a ani ochotný na vynútený mier, rastie aj hľadanie alternatívy. Vtedy sa vždy na scéne objaví bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valeryj Zalužnyj.  

Volodymyr Zelenskyj a Valerij Zalužnyj. Foto: Tlačová služba ukrajinského prezidenta/AFP/Profimedia

Volodymyr Zelenskyj a Valerij Zalužnyj. Foto: Tlačová služba ukrajinského prezidenta/AFP/Profimedia

Aktivácia generála, ktorý mal aj v Zelenského najlepších časoch prinajmenšom porovnateľnú dôveru ako samotný prezident, prináša pre propagandistické kruhy jeden veľký problém. Valerij Zalužnyj na scéne je postava, ktorá svojím spôsobom odhaľuje pokrytectvo, faloš, a najmä zodpovednosť západných elít na tragédii Ukrajiny.

Tento generál vo výslužbe symbolizuje najmä to, ako veľmi boli bežní Ukrajinci oklamaní. Nepodieľal sa na tom len ich prezident Volodymyr Zelenskyj, ale najmä Západ, ktorý sa sám slovne prezentoval ako proukrajinský, a to údajne do posledného dychu a posledných síl.

Túto obludnú falošnosť nebude možné dlhodobo ukrývať a je len otázkou času, kedy sa stane zjavnou každému Ukrajincovi, čeliacemu bezprecedentnej národnej tragédii.

Zalužnyj, ktorý vo funkcii veliteľa armády preferoval ako prioritu obranu Ukrajiny pred snahou o ničenie ruských síl (čo bola západná priorita), vtedy, ako sa povie, narazil. A „za odmenu ho odvelili do vyhnanstva“, keď sa v roku 2024 stal veľvyslancom Kyjeva v Británii. Prevýchova na poslušný propagandistický káder – čo bolo zrejme jedným zo zámerov jeho vyslania do Londýna – zrejme zlyhala.

Dnes sa už krotiť nebude

Pre agentúru AP Zalužnyj nedávno opätovne hovoril o najväčšom zlyhaní prezidenta Zelenského v lete roku 2023. Napokon, ťažko očakávať, že pri pomenovaní nešťastného rozhodnutia o protiofenzíve sa bude krotiť práve dnes, keď je už aj tým najväčším skeptikom zjavné, k akému tragickému omylu vtedy Zelenskyj a západná propaganda dospeli. A navyše v období, keď si súčasný diplomat proti Zelenskému pripravuje politickú pôdu na prípadnú prezidentskú kandidatúru.

Spurný generál sa nevzoprel len prezidentovi, ale aj jednému z najväčších, najtragickejších a najpopulárnejších bludov svojej doby. Tento hoax, ktorý v prvej polovici roka 2023 valcoval médiá a verejnú mienku, nás presviedčal o tom, že Ukrajina dokáže Rusov poraziť na bojisku a v letnej ofenzíve vytlačí v roku 2023 nepriateľa nielen z Donbasu, ale aj z krymského polostrova.  

Bolo to v období, keď už bolo aj vo Washingtone zrejmé, že si Ukrajinci na protiofenzíve vylámu zuby. Hoci realita bola opačná (aj pre nepredvídateľný rozsah mínových polí to napokon dopadlo ešte oveľa horšie, ako očakávali skeptici), spomínaná dezinformácia bola natoľko populárna, až sa stala kánonom, ktorý sa nesmel spochybňovať a ani sa o ňom nesmelo polemizovať. 

Ukrajina si napokon na protiofenzíve vylámala zuby, nechala si zbytočne zlikvidovať elitnú časť svojej armády a prišla o dôležité tanky aj ďalšie zbrane. Letná ofenzíva 2023 totiž nebola žiadnou okrajovou záležitosťou alebo okolnosťou. Bol to zlom vo vojne, ktorý predčasne rozhodol o tom, že Ukrajina nebude schopná zastaviť ruský postup a napokon vojnu prehrá.  

Je až neuveriteľné, akým zvráteným spôsobom sa tento omyl v propagandistických kruhoch prevtelil do novej podoby. Tých, ktorí v tom období nepodporovali myšlienku triumfálneho úspechu Ukrajiny, nálepkovali ako Putinových trolov. Dnes už propaganda tomuto faux pas rozumie, prijala ho s puncom nevyhnutnosti, ale voči tým, ktorí mali vtedy pravdu, sa správa ako k ruským agentom.

Lenže bol to práve generál Zalužnyj, ktorý v tom období upozorňoval na drvivé dôsledky omylu. Tohto nacionalistu azda nikto nemôže obviňovať z toho, že by bol proruský. Logika propagandy však bola postavená na rovnici, podľa ktorej vtedy aj skeptikov označovali za ruských agentov. Podľa tejto logiky sa k nim v tom období radil aj niekdajší šéf ukrajinskej armády.

Aj preto v súčasnosti nebude Zalužnyj pre všetkých len symbolom novej nádeje, ale najmä pripomienkou, ktorá podčiarkne, kto tu bol proukrajinský a kto vo svojich fantazmagorických bludoch so zakalenými očami fakticky nútil Ukrajinu do fatálnej porážky. Po tejto neúspešnej letnej ofenzíve stratila napadnutá krajina prakticky posledné karty na ako-tak prijateľný mier.  

Ukrajinský generál v rozhovore pre Associated Press opísal, že bol v konflikte s prezidentom takmer od začiatku vojny. Zalužnyj, ktorému záležalo viac na Ukrajine a na jej prežití ako na poslušnosti voči Západu – tomu boli ukrajinské priority, ako je napríklad prežitie, v podstate ukradnuté – , vtedy ťahal za kratší koniec a musel skončiť.

Rozriedená úderná sila

Zalužnyj v rozhovore opísal aj to, ako sa ho bezpečnostná služba snažila zastrašovať už v septembri 2022, keď vtrhla do jeho kancelárie, ktorá bola faktickým veliteľstvom armády brániacej sa ruskej invázii. Okrem iného jeho svedectvo poukazuje na to, že miláčik Západu, údajný vojnový hrdina Zelenskyj, prejavoval drsné autoritárske sklony už od začiatku vojny.

Zalužnyj vtedy prezidentovi pohrozil, že na ochranu veliteľského centra povolá armádu. Znamenalo by to otvorený rozkol priamo medzi ozbrojenými zložkami Ukrajiny, čo by bolo v čase vrcholiacich ruských útokov zničujúce. Zalužnyj sa voči útoku ubránil: „Povedal som Jermakovi [Andrij Jermak, vtedajší vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta, poznámka redakcie], že tento útok odrazím, pretože viem, ako bojovať.“  

Zalužnyj potvrdil, čo sa šepkalo už dávnejšie. On sám preferoval, aby sa protiofenzíva sústredila na jeden smer, prerušenie ruského prístupu na Krym a územné zisky v Záporožskej oblasti s najväčšou jadrovou elektrárňou, ktorú už predtým čiastočne oslobodili. Tým by sa narušil krymský koridor zásobovania zo severu.

Takýto obmedzený útok by si stále vyžadoval rozsiahlu koncentráciu síl. Lenže Zelenskyj sa rozhodol rozdeliť rozdeliť vojenské sily na obrovské územie a viesť útok takmer po celej línii tisíckilometrového frontu. Najmä preto, aby svojim „sponzorom“ dokázal, že Ukrajinci sú schopní výrazne zatlačiť Rusov. Vtedajší americký prezident Joe Biden v tom období hovoril, že Ukrajina má poslednú šancu, ako preukázať svoju životaschopnosť vo vojne a Zelenskyj to hodlal predviesť.

Ukrajinský prezident napokon neúspech protiofenzívy pripísal na vrub Západu, respektíve tomu, že jeho armáde nedodal sľúbené zbrane. Áno, je pravda, že Západ a jeho trolie farmy dlhodobo ťahali Ukrajinu za nos a sľubovali jej aj to, čo nemali. Bizarným príkladom je niekdajší prísľub dodania milióna neexistujúcich delostreleckých granátov, preto sa kade-tade po svete začali zháňať akékoľvek staré a často nefunkčné a nebezpečné náboje.

Kritická polarizácia

Lenže odôvodniť slabými dodávkami zbraní a munície zo Západu rozhodnutie, prečo sa rozhodol pre megalomanský útok, nedáva zmysel a proti Zalužnému s týmto argumentom prezident len ťažko obstojí. Na mizerné dodávky zbraní od spojencov sa predsa kyjevský líder sťažoval od samotného začiatku vojny. Nedávalo zmysel, prečo by sa mal spoľahnúť na konzultantov z Británie a Spojených štátov, aby spustil útok na rozsiahlom území, keď mu jeho západní „radcovia“ vytrvalo odmietali dodať sľúbený zbrojný arzenál.

Agentúra AP pripomína, že Zalužného tvrdenia o tom, ako sa protiofenzíva odklonila od pôvodného plánu, potvrdili dvaja západní predstavitelia.

Americká agentúra týmto odhalením prilieva olej do ohňa k ďalšej polarizácii verejnej mienky na Ukrajine v kritickom momente vojny. Túto „analýzu“ je však potrebné spresniť. Spor medzi Zalužným a Zelenským bol užitočný práve vtedy, keď sa rozhodovalo o tom, či prezident pošle elitnú časť ukrajinskej armády na drvivú a doslova predvídateľnú porážku.

Vtedy naozaj išlo o kritický moment vojny. Propaganda sa však postarala o to, aby sa o tom nesmelo ani len polemizovať.