Cirkev vyzýva veriacich, aby sa počas obdobia Veľkého pôstu – osobitne na Popolcovú stredu, Veľký piatok aj počas bežných piatkov – zdržali konzumácie mäsa. Gréckokatolícka cirkev pridáva aj stredy. Mnohým však v tejto súvislosti napadne otázka: prečo je dovolené jesť ryby, keď napríklad hydina, ktorá je považovaná za biele mäso, povolená nie je?
Mäso sa v minulosti tradične spájalo s oslavami a hostinami. Dávne kultúry ho považovali mäso za delikatesu, pričom vykŕmené teliatko sa zabíjalo len pri výnimočných príležitostiach. Konzumovať mäso v deň, keď si pripomíname Kristovu smrť, teda v piatok, sa preto považovalo za nevhodné.
Princíp je zrejmý: neprelievame krv zvierat, keďže v tento deň Kristus prelial svoju drahocennú krv za nás.
Legenda hovorí, že keď svätý pápež Gregor I. Veľký raz videl, ako rybári ťahajú siete plné rýb, vyhlásil: „V piatky nejeme to, čo chodí po zemi, ale môžeme jesť to, čo pláva vo vode.“ Táto myšlienka sa ujala a posilnila vnímanie rýb ako pokrmu, ktorý neporušuje pôst. Takto chcel podporiť rybárov počas pôstu.
Prečo rybu nepovažujeme za „zakázané ovocie“?
Pravidlo zdržiavania sa mäsa sa týka len „pozemských zvierat“, teda tých, ktoré žijú na súši a dýchajú pľúcami, ako hydina, hovädzina, baranina či bravčovina. Ryby patria do inej kategórie. Konzumovať sa preto môžu sladkovodné aj morské ryby, obojživelníky a plazy (studenokrvné zvieratá) či kôrovce.
V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso suchozemských živočíchov a nikdy nezahŕňalo ryby. V časoch rímskej kultúry sa ryba nepovažovala za slávnostné jedlo a často sa jedávala z donútenia.
V súčasnosti sa karta obrátila. Mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami. Mnoho ľudí, ktorí ryby obľubujú, sa preto pýta, či ich konzumácia počas pôstu skutočne predstavuje obetu.
Odpoveď je jasná: zmyslom pôstu nie je hľadanie spôsobov, ako sa mu vyhnúť, ale skutočné duchovné umŕtvovanie, ktoré nás zjednocuje s Kristovým utrpením.
Čo s napodobeninami mäsa?
V posledných rokoch sa rozšírili rastlinné alternatívy mäsa, ako sú napríklad vegetariánske salámy, burgery, karbonátky či paštéty. Napodobeniny mäsa sú zväčša rastlinného pôvodu, takže technicky sú povolené.
Otázkou však zostáva, či nie je ich konzumácia proti duchu pôstu. Ak si namiesto mäsa doprajeme rastlinný burger, ktorý vyzerá a chutí ako jeho skutočný variant, priblížili sme sa skutočne k duchu obety?
Je dôležité uvedomiť si, že pôst nepredstavuje len dodržiavanie vonkajšej litery zákona, ale vnútorný postoj obety. Podobne ako luxusná večera z homára síce neporušuje pravidlo, no je otázne, čo má spoločné s princípom pôstnej jednoduchosti a pokory.
A čo laboratórne pestované mäso?
Novou výzvou pre kresťanskú morálku je aj mäso vypestované v laboratóriu. Ide o mäso, ktoré vzniká z buniek skutočných zvierat, a preto – hoci nejde o zviera v pravom slova zmysle – spadá pod zákaz konzumácie počas pôstu. Rozlišovanie medzi rastlinným náhradným mäsom a laboratórnym mäsom teda spočíva v tom, či má pôvod v živočíšnych bunkách.
Cirkev však pozýva veriacich, aby si pôstny čas nekomplikovali hľadaním medzier v pravidlách, ale aby ho prežívali s úprimným srdcom. Podstatou nie je len zdržať sa mäsa, ale vnímať tento deň ako príležitosť na duchovnú obnovu a spojenie s Kristovým utrpením.
Nezáleží teda len na tom, čo máme na tanieri alebo čo vložíme do úst, ale najmä na tom, čo z našich úst vychádza a čo nosíme vo svojom srdci.
Text pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.sk.