Parlament by mal už na budúci mesiac rokovať o návrhu ústavného zákona, ktorý by predĺžil štvorročný mandát starostom, primátorom, predsedom krajov a aj poslancom zastupiteľstiev o jeden rok. V praxi by sa táto zmena dotkla samospráv, ktoré vzídu z tohtoročných októbrových volieb.
Návrh vlani inicioval Hlas. O takomto riešení hovoril aj pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Koaličná SNS dokonca presadzovala, aby funkčné obdobie bolo šesť rokov. Národniari tvrdili, že realizácia rozvojových a investičných projektov často presahuje rámec jedného štvorročného obdobia. Argumentovali aj šetrením financií. Parlament však minulý rok takéto riešenie odmietol.
Cieľom je, aby nová ústavná zmena nadobudla účinnosť ešte pred letom. Okrem ústavy je potrebné zmeniť aj zákon o obecnom zriadení, ktorý hovorí o štvorročnom mandáte orgánov samospráv.
Zaujímavosťou je, že ak poslanci schvália spomínaný zákon, Slovensko bude v roku 2031 čakať supervolebná jeseň. Podmienkou však bude, aby nasledujúca vláda vydržala v úrade celé štyri roky. V septembri 2031 by sa najskôr uskutočnili parlamentné voľby a približne o mesiac neskôr župné voľby spolu s voľbami do miest a obcí.
Puci: Je dohoda s KDH
Predseda poslaneckého klubu Hlasu Róbert Puci avizuje zhodu s kresťanskými demokratmi. „Na predĺžení volebného obdobia samospráv je dohoda v koalícii a aj so stranou KDH. Zmenu predložíme na aprílovú schôdzu ako poslanecký návrh,“ povedal pre Štandard Puci.
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) na margo opozície doplnil, že „nie je to nič kontroverzné, uvidíme, ako sa k tomu pridajú aj ostatní“.
Na schválenie ústavného zákona je potrebných minimálne 90 hlasov. Koalícia ich má 79 vrátane nezaradených. Ak chce byť úspešná, potrebuje získať aj časť opozičných poslancov.
Kresťanskí demokrati odporúčajú rokovať aj s ďalšími stranami
Podpredseda KDH Viliam Karas je striedmejší pri hodnotení, či kresťanskí demokrati kývli na podporu ústavného zákona. Ešte ho ani nečítali. Nepotvrdil slová šéfa klubu Hlasu.
„Zatiaľ zhoda nie je. Jednak sa neuskutočnili diskusie so všetkými politickými stranami, ako sľuboval predseda Národnej rady Richard Raši. Dohoda bola, že bude rokovanie so všetkými stranami, nielen koaličnými. Nevideli sme ani návrh textu,“ vyjadril sa pre Štandard Karas.
Na otázku, či by mali návrh ústavného zákona podporiť aj iné opozičné strany, odpovedal, že predseda parlamentu oslovil ako prvé KDH s tým, že bude pokračovať v diskusii aj s ostatnými stranami. „Mám informácie, že sa tak nestalo. Odporúčal by som mu, aby tak urobil, pokiaľ má úprimný záujem na tom, aby návrh prešiel,“ doplnil podpredseda KDH.
Opozičné PS je otvorené diskusii. Podľa neho sú však podstatnejšie veci na programe. Upozorňuje najmä na problém financovania samospráv. „Bohužiaľ, samosprávy majú čoraz menej peňazí. Štát nevie konsolidovať, tak im berie peniaze, hoci majú stále rovnaké zodpovednosti a rovnaké právomoci a úplne oprávnene sa sťažujú. Nemyslím si, že to najdôležitejšie, čo teraz môžeme a máme urobiť, je predĺžiť im mandát,“ povedal pred časom predseda strany Michal Šimečka agentúre TASR.
Ďalšia opozičná strana SaS sa nemieni pridať k návrhu na predĺženie, ktorý pretláča Hlas. „SaS nesúhlasí s návrhom predĺženia volebného obdobia. Takéto zmeny nepodporíme. Navyše, je absurdné, s akou intenzitou a zápalom dokážu koaliční poslanci riešiť seba a svoje funkcie. Kiežby takto riešili stúpajúce ceny, zdražovanie, zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu či likvidačné daňovo-odvodové zaťaženie,“ uviedol pre Štandard predseda strany Branislav Gröhling.
Záujmové združenie obcí hovorí áno
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podporuje nový ústavný zákon. Jeho šéf Jozef Božik povedal, že päťročné funkčné obdobie je výsledkom dohody medzi združením, Úniou miest Slovenska a vedením samosprávnych krajov. „Päťročné volebné obdobie majú riaditelia škôl a školských rád, do ktorých nominujeme poslancov či už za mestá alebo samosprávne kraje,“ vyjadril sa pre Štandard Božik.
Obdobie piatich rokov je podľa neho bežné aj v rámci Európy. Poznamenal, že šesťročné volebné obdobie je vo Francúzsku a Holandsku. V Nemecku, ktorého ekonomika je kľúčová pre chod celej Európy, majú sedemročné volebné obdobie. Dokonca v niektorých spolkových krajinách Nemecka je osemročné.
„O päťročnom období sa bavíme preto, lebo je to optimálne z hľadiska výkonu funkcie vo vzťahu k realizácii projektov, ktoré sa dajú robiť za štyri alebo aj šesť, či sedem rokov,“ objasnil šéf ZMOS-u. Podľa neho je tiež pravdou, že starosta môže byť zvolený do funkcie aj opakovane na niekoľko volebných období za sebou.
Hrozba ochromenia miest a obcí
Pre samosprávy je zrejme významnejšia zmena iného ústavného zákona o dlhovej brzde. Samosprávy sa snažia o vyňatie zo sankčného mechanizmu, ktorý tento zákon predpokladá. Dôvodom je, že ich podiel na verejnom dlhu predstavuje podľa Božika len niečo vyše jedného percenta. Verejný dlh Slovenska je približne 80 miliárd eur.
„Akonáhle sa mestá a obce, ktoré nemôžu vytvárať deficity, zadlžia viac, ako je 60 percent bežných príjmov – aktuálne sú to na Slovensku asi dve samosprávy – automaticky nastupuje nútená správa. Plnia len najnevyhnutnejšie veci bez toho, aby sa investične zadlžovali,“ objasnil Božik.
Ak by parlament ústavnú novelu prijal, podľa predsedu ZMOS-u by sa obciam a mestám uľahčila situácia v tom, že by nemali zákonnú povinnosť predkladať vyrovnané rozpočty a schvaľovať ich v zastupiteľstvách. V opačnom prípade by nemohli čerpať úvery, ani vykonávať finančné operácie súvisiace so zaraďovaním prebytkov z predchádzajúcich rokov, takzvaného rezervného fondu, do hospodárenia miest a obcí. „Absolútne by sa mohol ochromiť základný život,“ podotkol šéf ZMOS-u.
Zhoda na zmene ústavného zákona o dlhovej brzde je podľa Božika aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Existuje pripravený text novely zákona, ktorého autorom je ministerstvo financií. Šéf ZMOS-u by bol rád, keby ho parlament schválil v najbližších mesiacoch.
Opozícia sa zatiaľ nevyjadruje k tomu, či by novelizáciu ústavného zákona podporila, pretože ho ešte nevidela.