Vojna v Iráne sa nevedie len vo vzdušnom priestore nad Teheránom, ale predovšetkým na finančných trhoch. Iránska stratégia je založená na predpoklade, že čím viac jeho kroky poškodia globálnu ekonomiku, tým väčší tlak bude vyvíjaný na Spojené štáty a Izrael, aby zastavili svoju vojenskú operáciu.
Zložitosť situácie vyplýva zo skutočnosti, že nejde len o ropu, ale o mnoho ďalších komodít a súvisiacich vplyvov. Už teraz je jasné, že bohaté arabské štáty utrpia ťažké straty na trhu s nehnuteľnosťami alebo v dôsledku poklesu cestovného ruchu, ktorý mal v blízkej budúcnosti slúžiť ako ekonomická náhrada v čase, keď sa svet stáva menej závislým od ropy v dôsledku prechodu na elektromobilitu.
Z týchto plánov teraz nezostane takmer nič. Petromonarchie však nežijú len z príjmov z ropy, ale aj z kapitálových príjmov. Teraz budú musieť siahnuť hlboko do svojich rezerv, aby pokryli vzniknuté straty. To by mohlo viesť k tomu, že sa na trhu objavia obrovské balíky akcií, ktoré bude treba rýchlo predať. A to je len jedno z desiatok ďalších rizík pre globálnu ekonomiku.
Vypätý koniec týždňa
Na rozdiel od svojich európskych a ázijských náprotivkov berú americké trhy súčasné udalosti s nadhľadom. Je to pochopiteľné. Spojené štáty sa nemusia obávať nedostatku ropy alebo zemného plynu, naopak, tieto energetické zdroje samy exportujú.
Vďaka dominancii technologických spoločností nie sú americké burzy zvlášť citlivé na ceny ropy. Všetko hralo do karát americkým trhom.
V piatok však z viacerých dôvodov prvýkrát vypukla panika. Prvým dôvodom bolo, že Biely dom začal hovoriť, že operácia potrvá štyri týždne až šesť týždňov namiesto pôvodne ohlásených štyroch. Trhy znepokojila aj skutočnosť, že prakticky každý deň oznámili iný cieľ ofenzívy.
Jeden deň tu bol pád režimu, ďalší zničenie bojovej schopnosti iránskej armády alebo celého jadrového programu. Táto séria neznámych faktorov potom na konci týždňa prvýkrát vyhnala cenu ropy nad 90 dolárov za barel.
To je už samo osebe problém, pretože takýto prudký nárast cien ropy zvyšuje nespokojnosť amerických spotrebiteľov. Existuje značné riziko, že znížia svoju spotrebu v iných segmentoch zo strachu pred vysokými výdavkami na čerpacích staniciach.
Tento strach by mohol spomaliť americkú ekonomiku, ktorá je založená predovšetkým na spotrebe. Vysoké ceny energií sú zároveň vysoko inflačné. V dôsledku toho je teraz takmer isté, že dvojpercentný inflačný cieľ bude odložený.
Ako na túto situáciu zareaguje americká centrálna banka, zostáva veľkou neznámou. Keď k tomu pridáme skutočnosť, že menová politika nového šéfa Fedu, ktorý ešte nenastúpil do funkcie, je stále zahalená tajomstvom, je logické, že táto akumulácia neistoty nie je pre trhy dobrá.
Navyše ak ceny ropy zostanú dlhodobo vysoké, okrem inflácie by sme mohli byť svedkami aj recesie. To, samozrejme, nikto nechce.
Koniec týždňa tak slúžil ako varovný signál pre americké trhy, ktorý naznačil, že ak sa vojna v Iráne čoskoro neskončí, globálna ekonomika sa môže zotavovať veľmi dlho.
Skrytá hrozba nebankových úverov
Cena ropy však nebola jedinou vecou, ktorá vystrašila americké trhy. Objavujú sa problémy s fondmi, ktoré sa špecializujú na poskytovanie nebankových úverov spoločnostiam. O problémoch v tomto sektore sa diskutuje už nejaký čas, ale finančné trhy vyčkávali.
Táto vznikajúca kríza by mohla skutočne ohroziť celý systém. Ťažkosti sa dostali do širšieho povedomia až po kolapse akcií spoločnosti Blue Owl, ktorá obmedzila výbery klientov zo svojho fondu. Situáciu ešte zhoršilo, že jedna z jej najmenej likvidných pôžičiek v hodnote štyri miliardy dolárov bola poskytnutá spoločnosti CoreWeave na výstavbu nového dátového centra.
Hoci Blue Owl nie je malá spoločnosť, nepatrí medzi najznámejšie. Problémy so svojimi divíziami súkromného úverovania však mali aj známejšie mená, čo výrazne otriaslo trhmi. Konkrétne išlo o spoločnosti BlackRock a Blackstone.
Prvá čelila žiadostiam o výbery presahujúce deväť percent pri fonde HLEND, ale nekompromisne ich v rámci tohto súkromného dlhového fondu u klientov zastavila pri štandardných piatich percentách. Málokto očakával takýto krok.
Blackstone, naopak, zvýšil limit výberov z päť na sedem percent pre svoj fond BCRED, kde žiadosti dosiahli takmer osem percent. Ide však skôr o krízovú komunikáciu než o dôkaz, že tento fond je spravovaný radikálne odlišným spôsobom ako jeho konkurenti. Pokles akcií týchto gigantov tak prišiel v úplne nevhodnom čase.
Cena ropy nahnevala Donalda Trumpa
Cez víkend Izrael zaútočil na iránske skladovacie zariadenia ropy. Tento krok môže vyvolať adekvátnu odvetu, pričom Irán zaútočí nielen na izraelské zásoby, ale aj na skladovacie zariadenia všetkých susedných krajín.
Pre ropný trh by to bola obrovská katastrofa a bezprecedentná ekonomická pohroma. V nedeľu večer, keď sa po prvýkrát otvorili ázijské trhy, cena ropy vystrelila na 120 dolárov za barel. Trhy zachvátila masívna panika, ktorá zasiahla najmä japonskú burzu.
Takýto rýchly a nekontrolovateľný rast cien ropy by, samozrejme, bol problémom pre všetkých. Donald Trump sa na túto tému veľmi rozohnil na svojich sociálnych médiách. Vysoké ceny ropy považuje za dočasné a tvrdí, že opäť klesnú, hneď ako bude odstránená iránska hrozba. Každý, kto si myslí niečo iné, je podľa neho blázon.
Nezostalo však len pri slovách. V pondelok ráno denník Financial Times informoval, že krajiny G7 budú rokovať o uvoľnení strategických rezerv, aby zabránili rýchlemu rastu cien ropy. Objem by mal dosiahnuť až 400 miliónov barelov. Účinok tohto oznámenia bol okamžitý a cena ropy prestala rásť.
Potom sa vrátila späť k úrovni 100 libier za barel, čo znamená, že v porovnaní s piatkovými hodnotami vzrástla „len“ o 10 percent. Toto opatrenie je však, prirodzene, účinné len v krátkodobom horizonte. Ak sa konflikt bude naťahovať alebo ak Irán začne systematicky útočiť na ropné zariadenia, cena ropy by mohla naďalej rásť.
Na záver pridajme jednu pozitívnu správu. Investori v súčasnosti rátajú s tým, že keď sa Trump ocitne v skutočnej slepej uličke a ekonomický tlak narastie, vyhlási, ako je u neho zvykom, že dohoda je blízko a že to bude najlepšia dohoda v histórii Spojených štátov. Podľa niektorých účastníkov trhu sa tento zlomový bod rýchlo blíži. Môžeme len dúfať, že sa títo investori nemýlia.