Práve India sa totiž v tomto roku zaviazala, že prestane s odberom ruskej ropy, za čo ju Trump „odmenil“ zrušením 25-percentného sekundárneho cla. To mu však neskôr aj tak zneplatnil Najvyšší súd USA.

Okrem Indie sa ústretového kroku v podobe upustenia od sankcií dočkala v piatok aj nemecká dcéra ruského štátneho ropného kolosu Rosnefť. Tá vlastní podiel v troch nemeckých rafinériách, ktoré dohromady predstavujú dvanásť percent celkovej rafinačnej kapacity Nemecka.

Spojené štáty sa podujali uvoľňovať vlastné sankcie preto, aby uľavili svetovému trhu s energetickými surovinami, pochopiteľne, najmä s ropou a plynom. Predpokladajú, že výraznejší prílev doteraz sankcionovaných ruských aktív umožní zvýšiť ponuku týchto surovín vo svete, a tým zmierniť cenový šok, ktorý vzniká v súvislosti s uzavretím Hormuzského prielivu z minulého týždňa.

Iránu sa totiž zatiaľ darí intenzívnymi útokmi a hrozbami odrádzať obchodné plavidlá a tankery od využitia úžiny, ktorá predstavuje najdôležitejšiu tepnu svetového obchodu s energetickými surovinami.

Možné problémy Česka

Situácia musí zaujímať aj Česko. Napríklad aj v tej súvislosti, či to, že ropu naďalej spracovávajú nemecké rafinérie vo vlastníctve Rosnefti, ovplyvňuje ponuku pohonných hmôt – a ich cenu – aj v Českej republike. Viac ako 71 percent ropných produktov totiž vlani krajina doviezla práve z Nemecka, vyplýva z údajov Českého štatistického úradu.

Hodnota tohto dovozu rafinovaných ropných produktov z Nemecka do Česka presiahla vlani 2,25 miliardy eur. Ak by pre americké sankcie spomínané rafinérie Rosnefti obmedzili či ukončili činnosť, zrejme by vzrástli ceny palív, ktoré Česko dováža, a následne by zdraželi aj pohonné hmoty na tamojších čerpacích staniciach.

Po Nemecku bolo vlani druhým najväčším dovozcom ropných produktov do Česka Slovensko. Jeho podiel na dovoze ropných produktov predstavoval zhruba 14 percent a hodnota tohto dovozu dosiahla bezmála 0,45 miliardy eur.

Práve Slovensko je pritom stále veľmi závislé od dovozu ropy i plynu z Ruska. Ak by Rusko zatvorilo ropné kohútiky, Slováci by obmedzili svoj vývoz vrátane toho do Česka, aby uspokojili domáci dopyt. To by mohlo opäť zdražiť pohonné hmoty v Česku.

Pritom ruský prezident Vladimir Putin minulú stredu – zjavne pod vplyvom stupňovania konfliktu v Iráne a Perzskom zálive – spomenul práve tú možnosť, že by Európe kohútiky zavrel.

Európa stále dováža dosť plynu z Ruska

Starý kontinent stále získava trinásť percent dovážaného plynu – či už potrubného, alebo skvapalneného – práve z Ruska. Putin by zatvorením kohútikov mohol docieliť to, že by napríklad burzové ceny plynu v Európe stúpli ešte dramatickejšie ako doteraz z dôvodu vojny v Perzskom zálive. Následkom konfliktu sa minulý týždeň zdvihla cena plynu o viac ako dve tretiny.

Samozrejme, nielenže by ruský prezident takto vyvinul tlak na Európu, ale navyše by našiel kupcov aj inde mimo nej. A to aj preto, že o ruské energetické suroviny je (a podľa všetkého aj bude) vo svete čoraz väčší záujem – aspoň pokiaľ bude Hormuzský prieliv fakticky uzavretý.

Obchodníci predpokladajú, že ak sa situácia na Blízkom východe rýchlo neupokojí – čomu zatiaľ nič nenasvedčuje –, už v tomto týždni presiahne cena ropy Brent psychologickú úroveň 100 dolárov za barel [túto hranicu prekonala ropa už po začatí pondelňajšieho obchodovania, pozn. red.].

Ako dopadne Slovensko

To, že narastá záujem o ruskú ropu, dokazuje aj vývoj z posledných dní. Niektorým indickým rafinériám totiž podľa denníka Wall Street Journal prišla nová ponuka na lode s ruskou ropou za cenu s prirážkou oproti svetovej referenčnej cene ropy Brent (jeden dolár až päť dolárov na barel). To je zásadná zmena situácie, keď sa ešte vo februári tohto roka predávala ruská ropa v zľave oproti Brentu, a to aj viac ako o desať dolárov na barel.

Ak by Putin kohútiky Európe zavrel, obzvlášť by to postihlo práve Slovensko a Maďarsko. Obe krajiny sú stále závislé od dovozu ruského plynu aj ropy.

Azda aj preto teraz Slovensko rokuje o zvýšení odberu zemného plynu z Ruska, a to tak, aby táto krajina pokrývala až sto percent svojho dovozu, informovala minulý týždeň agentúra Reuters. Pritom napríklad vlani sa Rusko podieľalo na slovenskom dovoze plynu ani nie spolovice.

Čím viac plynu bude Bratislava z Ruska získavať, tým atraktívnejším obchodným partnerom bude Slovensko pre Rusko a s tým menšou pravdepodobnosťou mu Putin kohútiky zavrie, predpokladajú zrejme Slováci.

Slovensko môže chcieť byť atraktívnejším partnerom pre Rusko aj preto, že ním už nemusí byť Maďarsko. Ak v tamojších aprílových voľbách neobháji Viktor Orbán premiérske kreslo, môže Maďarsko odštartovať kroky na odpojenie sa od dodávok ruských energetických surovín.

Takže pre Slovensko platí: čím viac bude samo odoberať energonosiče z Ruska, tým menej pravdepodobne uzatvorí Putin kohútiky a kompletne ukončí dodávky do EÚ, aj keby stratil odberateľov v podobe Maďarska.

Ak však vojna v Perzskom zálive bude trvať dlhšie obdobie – podobne aj uzatvorenie Hormuzského prielivu –, je možné, že chuť na odpájanie sa od ruských energetických dodávok prejde aj postorbánovské Maďarsko. Ba čo viac, aj ďalšie krajiny EÚ začnú uvažovať o ich obnovení vrátane tých prostredníctvom doposiaľ nesprevádzkovaného plynovodu Nord Stream 2, ktorý priamo spája Rusko s Nemeckom.

Súčasná kríza na Blízkom východe vedie niektorých v Európe k tomu, aby znovu začali uvažovať o tom, či sa k ruským energetickým dodávkam predsa len nevrátia, spomína Wall Street Journal postreh Fatiha Birola, výkonného riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre energie.

Birol síce jedným dychom dodáva, že návrat k ruským dodávkam by bol chybou, no v pohnutom období môžu politické ohľady aj tak ustúpiť do úzadia tvárou v tvár ekonomickej tiesni.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.