Premiér Robert Fico (Smer) po stredajšom rokovaní vlády zhodnotil, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zastaviť tranzit ropy zasiahlo Slovensko v čase, keď sa krajina snažila hľadať alternatívne dodávky na medzinárodných trhoch.
Situáciu podľa neho skomplikovala aj vojna na Blízkom východe, ktorá zvyšuje ceny ropy a môže spôsobiť nedostatok suroviny na trhu. Fico uviedol, že Európska únia podľa odhadov zaplatila za desať dní zvýšených cien pohonných hmôt približne tri miliardy eur.
„Krajiny ako Česko a Poľsko neboli vystavené takému úderu, ktorý nám dal Zelenskyj. Dnes sa iba pohybujú v štandardných vodách vyšších cien ropy a aj tej môže byť nedostatok. My však máme dva údery naraz,“ skonštatoval a spresnil, že jeden je od ukrajinského prezidenta a druhý pre vojnu na Blízkom východe.
Fico zároveň oznámil, že pošle na podpis všetkým parlamentným, teda aj opozičným stranám list adresovaný Zelenskému. Žiadať ho bude o návštevu európskej inšpekcie v mieste poškodenia Družby, o rýchlu opravu, rovnako ponúkne opravárenské kapacity a zdôrazní, že Európska komisia je ochotná finančne pomôcť s opravami, ak to bude nevyhnutné. Neopomenul, že bude žiadať o čo najskoršiu opravu ropovodu.
Ceny na pumpách
Vláda preto vyhlásila ešte pred pár týždňami stav ropnej núdze a rozhodla o uvoľnení 250-tisíc ton ropy zo štátnych hmotných rezerv pre spoločnosť Slovnaft. Podľa Fica by tento objem mal pri bežnej produkcii pokryť približne 60 až 70 dní spracovania v rafinérii.
Slovnaft však už zakúpil zhruba jedenásť tankerov, ktoré bude možné použiť na spracovanie ropy, takže rezerva by mohla vydržať dlhšie. Fico vyhlásil, že jeho kabinet túto pôžičku nebude žiadať vrátiť v peniazoch, ale v naplnení štátnych zásobníkov.
Vyčíslil, že zatiaľ čo v priemere od konfliktu v Iráne stúpla cena nafty o 0,28 eura a benzínu o 0,14 eura, na Slovensku to bolo o päť centov. V porovnaní cien v rámci V4 a Rakúska, kde je najdrahší, je podľa predsedu vlády Slovensko druhé najlacnejšie. Pri nafte, ktorej cena na čerpacích staniciach je 1,55 eura za liter, sa zdá, že Slovensko je najlacnejšie.
Objasnil, že najbližších päť dní bude spoločnosť Slovnaft držať samoreguláciu cien pohonných látok. Následne sa predstavitelia rafinérie stretnú s vládou, vyhodnotia situáciu v súvislosti s vojenským konfliktom v Iráne a ropovodom Družba a dohodnú sa, ako postupovať ďalej.
Pellegrini ocenil vládu
Prezident Peter Pellegrini na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že Slovensko sa dostalo do zložitej situácie v oblasti energetickej bezpečnosti v dôsledku vojnových konfliktov. Zúčastnil sa preto na rokovaní vlády, aby sa oboznámil s postupom kabinetu pri riešení situácie po zastavení dodávok ruskej ropy z Ukrajiny
Ocenil prístup vlády aj zástupcov spoločnosti Slovnaft, ktorý označil za otvorený, konštruktívny a profesionálny. „Vláda sa zatiaľ snaží využiť všetky iné technické nástroje na stabilizáciu a zastavenie extrémneho rastu pohonných hmôt a nepristupuje k populistickým, teatrálnym použitiam značných finančných objemoch z rozpočtu,“ povedal.
Pellegrini uviedol, že vláda diskutovala aj o alternatívnom postupe pre prípad, že by sa dodávky ropy z Ukrajiny nepodarilo obnoviť a situácia by sa zhoršila v dôsledku eskalácie konfliktu na Blízkom východe.
Zároveň zdôraznil, že Slovensko má podľa dohôd právo dovážať túto ropu do roku 2027 a je podľa neho správne požadovať od Európskej komisie plnenie výnimiek, ktoré Slovensko získalo.
Opozícia: Fico neurobil nič
Rokovanie vlády za účasti prezidenta a zástupcov spoločnosti Slovnaft neprinieslo pre občanov Slovenska žiadne konkrétne riešenia rastúcich cien pohonných látok, tvrdí opozícia.
„Človek by čakal, že keď sa vláda stretne na mimoriadnej schôdzi za účasti prezidenta Petra Pellegriniho, prijme rozhodnutia, ktoré pomôžu ľuďom v čase ekonomickej a sociálnej krízy. A oni prídu so samoreguláciou Slovnaftu na päť dní a potom sa uvidí. Životné náklady rastú, investori odchádzajú zo Slovenska a ľudia sa obávajú zdražovania pohonných hmôt. Výsledok rokovania vlády je však nulový, neprijala žiadne skutočné opatrenia,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Namiesto riešení ľudia podľa neho počuli iba útoky na opozíciu a reči o ruskej rope a ropovode Družba. „Premiér Fico stále tvrdí, že riešením je ruská ropa, hoci v krajinách ako Česko či Poľsko tankujú motoristi lacnejšie aj bez nej. Vláda mala dva a pol roka na to, aby pripravila Slovensko na energetickú krízu a zabezpečila alternatívne dodávky, no neurobila to a dnes svoju zodpovednosť hádže na Európsku úniu či Ukrajinu,“ doplnil Šimečka.
Opozičný poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko – Za ľudí) pripomenul, že cena ropy v súčasnosti výrazne rastie z dôvodu vojny v Iráne, slovenská vláda však neponúkla žiadne riešenie tejto situácie.
„Vidíme Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, ktoré buď zastropovali ceny palív, alebo znížili spotrebné dane. Premiér Robert Fico neurobil absolútne nič, aby si ľudia mohli vydýchnuť a aby si povedali, že na čerpacích staniciach nebudú vidieť zdraženie benzínu a nafty, že Slovenská republika a slovenská vláda ich nejakým spôsobom ochráni,“ vyhlásil.
Samoregulácia cien na najbližších päť dní, na ktorej sa dohodla vláda so Slovnaftom, neznamená podľa Jakaba „absolútne nič“.
„To je ako keby chorému pacientovi lekár povedal, nech sa sám vylieči. Vláda neurobila absolútne nič, čo by ľuďom pomohlo. A keď vidíte ceny palív na Slovensku, tak je jasné, že patria medzi najvyššie spomedzi všetkých okolitých krajín,“ dodal Jakab s tým, že ľudia sa môžu ďalej obávať zdražovania benzínu a nafty.
„Fico zvolá vládu, príde aj prezident Pellegrini a výsledok je, že Slovensko požičia zo strategických rezerv 250-tisíc ton ropy a Slovnaft dostane päť dní na to, aby sa sám rozhodol, či bude zarábať menej. Toto nie je riadenie štátu. Toto je servis pre rafinérsku oligarchiu,“ uviedla opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie Slovensko – Za ľudí).
Kritizovala aj prezidenta a jeho vyhlásenia po rokovaní vlády. „Prezident Pellegrini prišiel na vládu, aby vládu pochválil a zaútočil na opozíciu. Neurobil nič pre ľudí, ktorí dnes platia drahé palivá. Mohol tlačiť na vládu, aby zastropovala ceny palív, znížila spotrebnú daň alebo prinútila rafinériu znížiť marže. Neurobil nič,“ dodala Remišová.
(max)