Prechod Slovenska na nízkouhlíkovú ekonomiku nebude len environmentálnou, ale aj výraznou fiškálnou a hospodárskou výzvou. Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorú pripravili analytici Daniel Pastorek a Marek Porubský, môže implementácia dekarbonizačných opatrení do roku 2050 zhoršiť saldo verejných financií približne o 1,1 percenta HDP ročne. V dlhodobom horizonte by to mohlo zvýšiť hrubý verejný dlh približne o 25 percentuálnych bodov HDP.
„Dosiahnutie klimatickej neutrality nie je len environmentálny cieľ, ale aj rozsiahla ekonomická transformácia, ktorá bude mať citeľné dôsledky pre verejné financie,“ uviedli v najnovšom komentári analytici RRZ.
Väčšina negatívneho dosahu sa pritom prejaví na príjmovej strane rozpočtu. Podľa analýzy približne 60 percent celkového efektu súvisí s poklesom príjmov, zatiaľ čo zvyšných 40 percent tvoria vyššie verejné výdavky, najmä investície do modernizácie ekonomiky. Do roku 2050 by samotný ročný výpadok príjmov mohol dosiahnuť približne 0,8 percenta HDP.
Analýza, ktorá využíva nástroj OECD (Edison) na prvotné vyčíslenie priamych fiškálnych nákladov, pritom nezohľadňuje náklady nečinnosti spojené s negatívnymi vplyvmi globálneho otepľovania, ani prínosy jeho úspešného zmiernenia. Tie však majú nielen ekonomický rozmer, ale ovplyvňujú aj kvalitu života.
Elektromobilita zníži výnosy z dopravy
Najväčším faktorom bude postupný útlm spotreby fosílnych palív. Slovenský daňový systém je dnes výrazne naviazaný na benzín, naftu či zemný plyn. Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku preto automaticky znamená aj nižší výber spotrebných daní.
„Pokles príjmov bude súvisieť najmä so znižovaním spotreby fosílnych palív, ktorých zdaňovanie dnes tvorí významnú časť energetických daňových výnosov,“ uviedli Pastorek a Porubský.
Najvýraznejšie sa tento trend prejaví v doprave, kde sa postupne rozširuje elektromobilita. Elektrické a hybridné vozidlá majú dnes výhodnejšie daňové podmienky než autá so spaľovacími motormi, čo bude postupne znižovať výnosy z registračných poplatkov aj z dane z motorových vozidiel.
Rast spotreby elektriny zároveň nedokáže tieto výpadky plne kompenzovať. Elektrina je totiž z pohľadu spotrebných daní výrazne menej zaťažená než fosílne palivá.
Podobný trend sa očakáva aj pri príjmoch z emisných povoleniek. Slovensko získalo z aukcií v systéme EU ETS v roku 2024 približne 383 miliónov eur, teda asi 0,3 percenta HDP. V dlhodobom horizonte však môžu tieto príjmy klesnúť približne o 0,2 percenta HDP, keďže počet dostupných povoleniek sa bude postupne znižovať.
Investičná vlna v priemysle a budovách
Na výdavkovej strane budú najväčšou položkou investície do modernizácie priemyslu a obnovy budov. V prípade priemyslu ide najmä o transformáciu energeticky náročných odvetví, ako je oceliarstvo. Do roku 2030 si prechod na nové technológie vyžiada približne 1,3 miliardy eur, pričom ďalšia investičná vlna okolo roku 2045 môže dosiahnuť až 8,2 miliardy eur.
„Priemysel patrí medzi najnákladnejšie sektory transformácie, keďže v mnohých prípadoch ide o zásadnú technologickú zmenu výrobných procesov,“ uvádzajú analytici RRZ.
Významné investície budú potrebné aj v sektore budov. V domácnostiach si zatepľovanie a modernizácia vykurovania vyžiadajú približne 5,8 miliardy eur do roku 2030, pričom veľká časť týchto investícií bude podporená z verejných zdrojov.
Slovensko bude musieť meniť daňový systém
Analytici zároveň upozorňujú, že zelená transformácia odhaľuje širší problém slovenskej ekonomiky, a to vysokú závislosť daňových príjmov od fosílnych palív. V budúcnosti preto bude pravdepodobne potrebné prehodnotiť daňový mix a hľadať nové zdroje príjmov.
„Ak bude spotreba fosílnych palív postupne klesať, štát bude musieť prispôsobiť daňový systém tak, aby dokázal výpadky príjmov nahradiť bez toho, že by spomalil samotnú transformáciu ekonomiky,“ zdôraznili Pastorek a Porubský.
Zelená transformácia odhaľuje, že slovenský daňový systém je stále výrazne naviazaný na fosílnu ekonomiku. Ak sa bude spotreba uhlíkových palív znižovať, štát bude musieť hľadať nové príjmy alebo upraviť daňový mix tak, aby výpadky kompenzoval.
Inak povedané, klimatická neutralita nebude len otázkou emisií. Pre Slovensko pôjde aj o test fiškálnej odolnosti, schopnosti modernizovať priemysel a udržať hospodársku konkurencieschopnosť v meniacich sa podmienkach. A tie už klopú na dvere.