Hospodársky výsledok skupiny Volkswagen klesol v minulom roku takmer o polovicu. Zisk po zdanení sa medziročne znížil o 44 percent z 12,4 miliardy eur na 6,9 miliardy eur, oznámil tento týždeň najväčší európsky výrobca automobilov.
Prevádzková marža skupiny (aký podiel z tržieb firme zostane po zaplatení prevádzkových nákladov, no ešte pred zdanením) klesla vlani na 2,8 percenta. To je úroveň, ktorú naposledy dosiahla spoločnosť približne pred dekádou počas krízy týkajúcej sa emisií dieselových motorov. Kauza Dieselgate z roku 2015 bola o tom, že nemecká automobilka používala v dieselových autách softvér, ktorý rozpoznal emisné testy a skresľoval ich výsledky.
Problémy, s ktorými sa dnes najväčší európsky výrobca automobilov borí, však ďaleko presahujú vnútorné ťažkosti spoločnosti. Odzrkadľujú štrukturálny stav nemeckého priemyslu ako celku: vysoké náklady na energiu, geopolitické riziká, náročný prechod na elektromobilitu a oslabujúci globálny dopyt. V tomto zmysle sa Volkswagen stal akýmsi seizmografom ekonomického zdravia priemyselnej krajiny, ktorej obchodný model sa dlho považoval za takmer neotrasiteľný.
Pohľad na Wolfsburg, kde má spoločnosť centrálu, preto presahuje rámec príbehu o súvahe. Ťažkosti spoločnosti ilustrujú rastúci tlak na priemyselné srdce nemeckého hospodárstva. To, čo sa kedysi javilo ako dočasný cyklický pokles, sa čoraz viac podobá štrukturálnej zmene.
Od motora zisku k indikátoru krízy
S tržbami vo výške 322 miliárd eur zostal predaj koncernu Volkswagen v roku 2025 vo veľkej miere na úrovni predchádzajúceho roka. Táto stabilita však sama osebe vyjadruje skutočný význam výsledkov: napriek stabilným tržbám sa ziskovosť prepadla. Prevádzková marža klesla na 2,8 percenta. Inými slovami, to znamená, že vozidlo v hodnote 40-tisíc eur teraz prináša prevádzkový zisk len 1 120 eur. Pre priemyselnú skupinu veľkosti Volkswagenu to predstavuje nebezpečne nízku maržu.
Podčiarkuje to aj pohľad do minulosti, pretože v silnejších hospodárskych obdobiach boli marže automobilky výrazne vyššie. Dôvodov je viacero. Napríklad prechod na elektrickú mobilitu kladie veľkú záťaž na nákladové štruktúry. Výroba elektrických vozidiel je stále podstatne drahšia ako výroba áut so spaľovacím motorom. Zároveň predajné ceny mnohých modelov nie sú dostatočne vysoké na to, aby tieto dodatočné náklady kompenzovali. Výsledkom pre výrobcov je rast investícií v kombinácii s klesajúcou ziskovosťou.
Ďalší tlak vyvolávajú geopolitické riziká. Podľa údajov spoločnosti stoja nové dovozné clá USA Volkswagen približne tri miliardy eur, a tak sa stali priamou záťažou pre jeho účtovnú bilanciu.
Obzvlášť problematický je vývoj v Číne. Po dlhé roky bol tento trh hlavným motorom rastu nemeckého automobilového priemyslu. No v súčasnosti rýchlo získavajú podiel na tomto trhu miestni výrobcovia, a to najmä v segmente elektrických vozidiel. Medzinárodné značky sa tak ocitli pod rastúcim tlakom.
Porsche, Audi a nákladná reštrukturalizácia skupiny
Krízu obzvlášť vidieť v dcérskej spoločnosti Porsche. Prevádzkový zisk výrobcu športových áut sa prepadol z 5,3 miliardy eur iba na 90 miliónov eur. Hlavným dôvodom sú miliardové odpisy po tom, čo bola spoločnosť nútená revidovať svoju elektrickú stratégiu. Volkswagen tak stráca kľúčový zdroj ziskovosti práve vo svojej najlukratívnejšej značke.
Zároveň skupina investuje obrovské sumy do svojej strategickej transformácie. Reštrukturalizačné programy v kľúčovej značke Volkswagen, v Audi a v softvérovej dcérskej spoločnosti Cariad stoja miliardy eur. Len tieto programy predstavujú náklady vo výške viac ako jednej miliardy eur.
Pred Volkswagenom stojí zásadná reorganizácia celej spoločnosti, keď sa snaží redefinovať svoje technologické základy. Ide o väčšiu softvérovú kapacitu, nové platformy pre elektrické vozidlá a tesnejšie integrované digitálne systémy. Táto transformácia je však nákladná, zložitá a trvá dlhšie, ako koncern pôvodne plánoval.
Vedenie spoločnosti na čele s generálnym riaditeľom Oliverom Blumom a finančným riaditeľom Arnom Antlitzom preto revidovalo svoje dlhodobé očakávania smerom nadol. Na rok 2026 očakáva Volkswagen prevádzkovú maržu medzi 4 a 5,5 percentami. Do roku 2030 by sa táto hodnota mala zvýšiť na 8 až 10 percent. Pozoruhodné je, že nové ciele už teraz zaostávajú za predchádzajúcimi prognózami spoločnosti.
Neočakávane silný cash flow
Jeden údaj v najnovších výsledkoch však upútal osobitnú pozornosť: Volkswagen vykázal čistý cash flow vo svojej automobilovej divízii vo výške 6,4 miliardy eur. Táto cifra, ktorá má pre investorov kľúčový význam, výrazne prekračuje očakávania.
Cash flow vyjadruje úverovú spoľahlivosť spoločnosti, ovplyvňuje náklady na financovanie a tvorí základ pre výplatu dividend. V období veľkých investícií je preto silná likvidita obzvlášť dôležitá.
Mnohí analytici však zostávajú skeptickí. Pal Skirta, automobilový analytik v Bankhaus Metzler, má podozrenie, že veľká časť prílevu financií pochádza zo zmien v prevádzkovom kapitále – dočasných vplyvov spojených so zásobami alebo posunmi v termínoch platieb. Ak sa táto domnienka potvrdí, efekt by sa mohol v priebehu tohto roka otočiť.
Neočakávane silný cash flow vytvára napätie aj vo vnútri spoločnosti. Zástupcovia zamestnancov tvrdia, že by z neho mali mať priamy prospech. Vedenie spoločnosti zároveň presadzuje prísny program znižovania nákladov. Rozdelenie dostupných finančných prostriedkov sa preto pravdepodobne stane hlavným zdrojom konfliktov v rámci skupiny.
Nemecký priemysel ako celok pod tlakom
Problémy spoločnosti Volkswagen nie sú v žiadnom prípade ojedinelé. Najnovšie ekonomické údaje ukazujú, že nemecký priemysel ako celok je pod čoraz väčším tlakom. V januári priemyselné objednávky klesli o 11,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Ekonómovia očakávali pokles len o 4,5 percenta. Ide o najprudší pokles za dva roky.
Domáci dopyt klesol obzvlášť výrazne, a to o 16,2 percenta. Oslabili však aj objednávky zo zahraničia. Dopyt z eurozóny klesol o 7,3 percenta, zatiaľ čo objednávky z iných častí sveta sa znížili o 7,1 percenta. Úlohu zohrávajú štatistické efekty spojené s veľkými individuálnymi zákazkami. Napriek tomu spomínaný vývoj ilustruje, aká citlivá je priemyselná výroba na hospodárske výkyvy. Neistota sa teraz objavuje aj v odvetviach, ktoré mali tradične stabilný dopyt.
Priemysel zároveň stráca pracovné miesta. Len v minulom roku v tomto odvetví zaniklo viac ako 120-tisíc pracovných miest. Tá časť ekonomiky, ktorá desaťročia slúžila ako pilier nemeckej prosperity, sa teda zmenšuje.
Ceny energie a geopolitické riziká
Geopolitický vývoj vyvoláva ďalší tlak. Vojna na Blízkom východe prvýkrát za niekoľko rokov posunula cenu ropy nad hranicu sto dolárov za barel. Výrazne stúpli aj ceny plynu. Pre energeticky náročnú ekonomiku, akou je tá nemecká, to predstavuje značné riziko.
Rastúce náklady na energiu zvyšujú výrobné náklady a oslabujú konkurencieschopnosť priemyslu. Mnohé spoločnosti reagujú odkladom investícií alebo presunom výroby. Energeticky náročné odvetvia, ako chemický priemysel a spracovanie kovov, čelia obzvlášť ťažkým strategickým rozhodnutiam.
Ekonómovia preto varujú, že už aj tak krehké oživenie ekonomiky by mohlo opäť stagnovať. Sebastian Dullien, riaditeľ Inštitútu makroekonómie a ekonomického výskumu (IMK), považuje vývoj na Blízkom východe a ceny energií za rozhodujúce faktory pre hospodárske vyhliadky v nadchádzajúcich mesiacoch.
Štrukturálna transformácia priemyselnej krajiny
Kríza spoločnosti Volkswagen v konečnom dôsledku poukazuje na hlbší problém. Nemecké hospodárstvo prechádza historickou štrukturálnou transformáciou. Po desaťročia bola prosperita krajiny založená na jasnom modeli: priemyselná výroba, silný export a technologické líderstvo v strojárstve a automobilovom priemysle.
Tento model je teraz pod rastúcim tlakom. Noví konkurenti z Číny prenikajú na globálne trhy. Obchodné konflikty menia dodávateľské reťazce a investičné rozhodnutia. Politický a technologický posun smerom k elektromobilite núti zároveň celé odvetvia, aby sa preorientovali.
Táto transformácia stojí miliardy eur a uskutočňuje sa v čase, keď sú ekonomické podmienky najťažšie za posledné roky. Volkswagen preto predstavuje viac ako len krízu jednej spoločnosti. Skupina sa stala barometrom zdravia najväčšej európskej ekonomiky.
Ak aj priemyselné jadro Nemecka viditeľne stráca na sile, vynára sa zásadná otázka: aký odolný je ekonomický model krajiny a ako dlho si môže udržať svoju úlohu priemyselného motora Európy?
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.