Za týmto vývojom stála najmä menová politika Európskej centrálnej banky. Základné sadzby ECB naposledy upravila v júni 2025 a odvtedy ich ponecháva bez zmeny. Tento stav sa postupne premietol aj do ponúk bánk na Slovensku.
Svet je však svedkom toho, že krátko potom situáciu skomplikovala nová premenná – vojenský konflikt na Blízkom východe.
Vojna môže sadzby opäť posunúť
Konflikt v Iráne môže podľa guvernéra centrálnej banky zmeniť smerovanie menovej politiky v eurozóne. Centrálna banka zatiaľ nie je pod tlakom konať už na najbližšom zasadnutí. Vývoj v nasledujúcich mesiacoch však môže situáciu rýchlo zmeniť. Schôdzky Rady guvernérov ECB, na ktorých sa rozhoduje aj o úrokových sadzbách, sa konajú zhruba každých šesť týždňov.
Európska ekonomika sa stále úplne nespamätala z inflačného šoku z roku 2022, keď nárast cien v eurozóne presiahol desať percent. Táto skúsenosť môže dnes urýchliť reakciu ekonomických aktérov. „Firmy si stále pamätajú inflačné roky a pravdepodobne budú zvýšené náklady prenášať na spotrebiteľov oveľa rýchlejšie ako v roku 2022,“ konštatuje Kažimír.
Takýto vývoj by mohol opäť posilniť cenové tlaky. „Riziká týkajúce sa inflácie sa jednoznačne posunuli smerom nahor,“ dodáva s dôvetkom, že na všetky diskusie o inflácii pod stanoveným dvojpercentným cieľom v eurozóne môžeme zabudnúť.
Trhy už menia očakávania
Finančné trhy zatiaľ počítajú so zvyšovaním úrokových sadzieb najskôr v júni alebo neskôr. Investori vychádzajú z predpokladu, že rast cien energií v dôsledku konfliktu na Blízkom východe môže prinútiť ECB sprísniť menovú politiku.
Po Kažimírových vyjadreniach sa tieto očakávania ešte posilnili. Pravdepodobnosť zvýšenia sadzieb už do júna podľa trhových odhadov stúpla približne na 60 percent [zasadnutie Rady guvernérov ECB pred týmto termínom je naplánované na 10. až 11. júna, pozn. red.].
Napätie sa prejavilo aj na finančných trhoch. Výnosy dvojročných nemeckých štátnych dlhopisov, ktoré citlivo reagujú na očakávania menovej politiky, vzrástli na približne 2,35 percenta, zatiaľ čo akciové futures v eurozóne oslabili.
Slovenský priemysel pod tlakom
Najnovší vojenský konflikt predstavuje významné riziko aj pre slovenskú ekonomiku, upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Aktuálna kríza na Blízkom východe predstavuje jeden z najvýznamnejších externých rizikových faktorov pre budúci vývoj zahraničného obchodu Slovenska,“ konštatuje.
Slovensko ako priemyselne orientovaná ekonomika je obzvlášť citlivé na výkyvy cien energií. „Potenciálne zdraženie ropy a plynu by zvýšilo náklady domácej produkcie,“ upozorňuje analytik. Reakcie jednotlivých vlád na energetickú krízu sa pritom môžu líšiť, čo môže opäť oslabiť konkurencieschopnosť slovenských firiem.
K energetickým rizikám sa pridáva aj rastúca neistota v globálnej ekonomike. „Ďalším z dôsledkov aktuálnej situácie je aj opätovný nárast neistoty a nepredvídateľnosti, čo sú jedny z kľúčových nepriateľov podnikania,“ dodáva Horňák s dôvetkom, že priemysel už dnes čelí slabšiemu globálnemu dopytu, spomaleniu hospodárskej aktivity aj geopolitickému napätiu.
Dopyt tak podľa neho je a pravdepodobne ešte istý čas aj ostane najslabším článkom celého reťazca.
Tlmený výhľad ekonomiky
Prognóza slovenského priemyslu a zahraničného obchodu zostáva skôr opatrná.
„Summa summarum môžeme výhľad zahraničného obchodu a priemyselnej výroby charakterizovať ako tlmený, citlivý na geopolitické riziká a limitovaný slabým dopytom aj zhoršujúcimi sa nákladovými podmienkami v domácej ekonomike,“ uzatvára Horňák.
V praxi to znamená, že obdobie lacnejších úverov sa môže skončiť skôr, než mnohí čakali – a nové geopolitické napätie môže tento trend ešte urýchliť.
