Finančné trhy už druhý týždeň sledujú predovšetkým cenu ropy na svetových trhoch. Európanom navyše robí vrásky aj cena skvapalneného zemného plynu obchodovaného v Európe. Podľa očakávaní ceny komodít astronomicky vzrástli.
Ako to už pri týchto chvatných burzových pohyboch býva, príležitosti priťahujú špekulatívny kapitál z celého sveta. Hoci je to veľmi lákavé, aj pri takejto kríze je lepšie sa týchto špekulácií zdržať.
Nejde o normálnu situáciu, keď ropa pridá za jeden deň 30 percent, a následne uzavrie obchodnú seansu poklesom o 30 percent. To by samo osebe malo byť varovným signálom pre všetkých. Ako k tomu došlo?
Ropný šok a geopolitická hra
Cena ropy začala stúpať v nedeľu večer pri otvorení ázijských trhov. Tie sú závislé od obchodného ruchu a tempa pohybu lodí s komoditami Hormuzským prielivom. Nejde iba o ropu, ale v prípade Ázie aj o veľmi dôležité hélium, ktoré je potrebné na výrobu čipov alebo hnojív.
Japonsko a Južná Kórea sú vysoko priemyselné ekonomiky, pre ktoré by nedostatok energií mal fatálne dôsledky. Oprávnený strach tak vyhnal cenu ropy až k 120 dolárom za barel, pričom keby na tejto úrovni zostala, znamenalo by to ekonomický šok pre všetkých.
Prvé uvoľnenie napätia na trhu s ropou prišlo hneď v pondelok ráno, keď Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) navrhla čo najskôr zvolať zasadnutie, aby rozhodla o uvoľnení rekordných 400 miliónov barelov ropy z núdzových rezerv, na čom sa jednomyseľne dohodlo 32 členských krajín.
Efekt bol prakticky okamžitý a cena ropy začala prudko klesať. To ešte urýchlil Donald Trump tým, že úplne nečakane vyhlásil, že očakáva veľmi skorý koniec konfliktu. Cena ropy tak svoj pád urýchlila. Prečo to tak bolo?
Investori totiž už dlhší čas špekulujú, že to s Trumpom dopadne ako vždy a predvedie klasické TACO (Trump Always Chickens Out). Znamená to, že Trump začne nejaký konflikt veľmi výhražne a determinovane. Následne príde silná reakcia z trhov. A keď trhy začnú praskať, americký líder otočí.
Typickým príkladom môže byť zavedenie ciel 2. apríla 2025. Terapia šokom v podobe ciel sa nakoniec skončila obrovským rastom trhov. Aj tu investori predpokladajú taký možný scenár. Začiatok týždňa sa naozaj javil tak, že by mohlo ísť o klasické TACO.
Ropa za viac ako 120 dolárov Trumpa donútila zmeniť rétoriku. Zo šiestich týždňov konfliktu naraz bola už len chvíľa. Všetci už len čakali, kedy Donald Trump príde s nejakou dohodou, ktorá zaručí Iránu skvelú budúcnosť v podobe výnosných obchodov s ropou.
Algoritmy a informačné šumy
Posledným klinčekom do pádu cien ropy bola správa amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta na sociálnej sieti X. Ten hrdo oznámil, že americké námorníctvo „úspešne eskortovalo ropný tanker Hormuzským prielivom“, aby zabezpečilo plynulý tok ropy na globálne trhy. K tomu dodal, že prezident Trump týmto udržuje globálnu energetickú stabilitu napriek vojenským operáciám.
Keďže sa dnes mnoho obchodov vykonáva na základe algoritmov, táto správa z oficiálneho účtu spustila automatický výpredaj ropy. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že Irán stratil svoju zatiaľ najväčšiu páku na USA.
Následne sa však ukázalo, že celá informácia bola len informačný šum. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová musela vlastného ministra verejne potopiť. Potvrdila, že k žiadnej eskorte tankera nedošlo a že americké námorníctvo zatiaľ žiadne lode nesprevádza.
Ministerstvo energetiky potom celú vec zamietlo pod stôl s tým, že išlo o chybu zamestnanca. Kto však pod vplyvom masívneho výpredaja ropy neudržal nervy na uzde, tomu ostali len oči pre plač.
Odvtedy však cena ropy začala pomaly, ale isto rásť. V stredu Medzinárodná agentúra pre energiu potvrdila uvoľnenie 400 miliónov barelov ropy zo strategických rezerv. Lenže táto správa už bola od pondelka v cene započítaná.
Je to síce výrazná pomoc, ale pokiaľ zostane Hormuzský prieliv uzavretý dlhšie ako mesiac, nebude to stačiť. Dodajme ešte jednu zaujímavosť. Podľa denníka Wall Street Journal z Iránu ďalej plávajú naplnené tankery s ropou smerom do Číny.
Ide dokonca o množstvo zvýšené o stotisíc barelov denne na celkových 2,1 milióna barelov za deň. Keby tieto dodávky do Číny utíchli, tlak na cenu ropy by sa opäť zvýšil. Cenu čierneho zlata teraz ženie nahor predovšetkým vyhlásenie iránskej strany, že bude útočiť na infraštruktúru svojich susedov.
Zatiaľ vieme jediné: že ropa za 120 dolárov je problematická aj pre amerického prezidenta Trumpa. Len čo sa jej cena znova dostane na túto úroveň, môžeme sa opäť dočkať toho, že Trump urobí všetko pre to, aby ju zrazil. No je otázkou, či sa trhy uspokoja iba so slovami a s prísľubmi alebo budú chcieť vidieť konkrétne činy a hlavne nájdenie riešení, aby ropa a ostatný tovar mohli znovu prúdiť Hormuzským prielivom.
Test odolnosti umelej inteligencie
Aj keď je hlavnou témou Irán a ešte dlho ňou zostane, neznamená to, že by ostatné témy na burze zmizli. Nie sú síce až tak veľmi prítomné v mediálnom priestore, ale investor by mal ďalej bedlivo sledovať ich vývoj, pretože až sa konflikt na Blízkom východe upokojí, znovu sa objavia.
Jednou z nich je otázka, do akej miery je umelá inteligencia investičnou bublinou. Posledný rok sa totiž nad týmto fenoménom doby vznáša zásadná otázka, či sa aktuálne výdavky na výstavbu dátových centier investorom v dohľadnom čase vrátia. Jednoduchá odpoveď na ňu však neexistuje.
Umelá inteligencia nie je iba jeden typ služby, ale celý ekosystém, ktorý v celku prežije. Počas vývoja sa však ukážu slabšie a silnejšie články reťazca. Za jeden z najslabších článkov aktuálneho vývoja sa považuje firma Oracle. Aký je na to dôvod a prečo tento technologický gigant stojí na hlinených nohách?
Tento dôvod sa volá firemný dlh. Spoločnosť Oracle si, samozrejme, požičala veľké množstvo peňazí na to, aby sa zo starej softvérovej firmy stal dravý hráč na poli cloudových služieb a infraštruktúry pre umelú inteligenciu. Jej zadlženie je dnes obrovské, pričom firma má v súvahe zhruba 135 miliárd dolárov dlhu. Pritom len v poslednom štvrťroku si pridala ďalších 27 miliárd dolárov, aby mohla financovať masívne investície do dátových centier. Tieto investície nie sú malé.
Samotné kapitálové výdavky na dátové centrá dosiahli 19 miliárd dolárov za jediný štvrťrok a Oracle očakáva, že za celý fiškálny rok minie až 50 miliárd dolárov. Nie je preto prekvapujúce, že v posledných mesiacoch rýchlo rástla aj cena poistenia proti nesplateniu jej dlhu.
To pre firmu nie je nikdy dobrá správa. Výsledky Oracle sa tak očakávali s veľkým napätím. Tento podnik si tentoraz nemohol dovoliť chybu, pretože akékoľvek zaváhanie by mohlo stiahnuť dole celý sektor technologických firiem, ktorý už beztak čelí obavám z dôsledkov umelej inteligencie na tradičný softvér.
Našťastie to dopadlo dobre. Hospodárske výsledky prekonali očakávania. Oracle vykázal zisk 1,79 dolára na akciu, teda viac ako očakávaných 1,70 dolára, a tržby 17,2 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný rast o 22 percent.
Ešte dôležitejšie je, odkiaľ tento rast prichádza. Cloudové príjmy vzrástli o 44 percent na 8,9 miliardy dolárov, pričom samotná infraštruktúra Oracle Cloud Infrastructure vyskočila o 84 percent. Investori dostali signál, že drahá stávka na AI infraštruktúru zatiaľ funguje. Akcie firmy na to reagovali okamžite a prudko posilnili. Investičná bublina okolo umelej inteligencie prežila, a to minimálne do budúcej výsledkovej sezóny.