Dočasné útočisko pre odídencov z Ukrajiny na Slovensku predĺžili začiatkom tohto mesiaca o ďalší rok do 4. marca 2027. Stalo sa tak v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady Európskej únie, na ktoré nadviazalo uznesenie slovenskej vlády.
Európska komisia konštatovala, že pravdepodobne išlo o posledné predĺženie takéhoto statusu ukrajinských odídencov, pretože Únia pripravuje postupný prechod z dočasnej ochrany na iné formy pobytu alebo ich návrat na Ukrajinu, ak to bude umožňovať bezpečnostná situácia.
Koľko evidujeme odídencov z Ukrajiny
Podľa údajov Eurostatu z konca minulého roka má v krajinách EÚ status dočasnej ochrany (dočasného útočiska) približne 4,35 milióna ľudí. Viac ako 98 percent z nich sú občania Ukrajiny, ktorí utiekli pred vojnou.
Od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu vo februári roku 2022 poskytli štáty EÚ takýto status celkovo takmer 6,9 milióna ľuďom, pričom niektorí sa presunuli do inej krajiny, iní už dočasné útočisko nemajú.
Najväčší počet ľudí s týmto statusom majú Nemecko (1,25 milióna), Poľsko (970-tisíc) a Česko (393-tisíc). Tieto tri krajiny majú približne 60 percent všetkých Ukrajincov s dočasnou ochranou v členských štátoch EÚ.

Ku koncu februára 2026 eviduje Prezídium Policajného zboru SR viac ako 140-tisíc štátnych príslušníkov Ukrajiny s platným tolerovaným pobytom s cieľom dočasného útočiska. „Nie je však možné presne určiť, koľko z nich sa reálne zdržiava na území Slovenska,“ dodáva hovorca prezídia Roman Hájek.
Podľa jeho slov evidujeme v súčasnosti na Slovensku celkovo takmer 214-tisíc štátnych príslušníkov Ukrajiny s platným pobytom. Z toho má 55-tisíc prechodný pobyt a 18-tisíc trvalý pobyt. Zvyšok predstavujú Ukrajinci s dočasnou ochranou.
Dočasné útočisko na Slovensku upravuje zákon o azyle, ktorý poskytuje osobám z Ukrajiny pobytový status „odídenec“. Po jeho získaní dostanú doklad o dočasnom útočisku. Umožňuje im to pracovať bez pracovného povolenia, byť zdravotne poistení, mať prístup k vzdelávaciemu systému a dostávať niektoré sociálne dávky.
Preplnené cudzinecké polície
Ambasádor Zakarpatskej oblasti na Slovensku Eduard Buraš prechádza v súčasnosti slovensko-ukrajinskou hranicou pravidelne najmä s cieľom humanitárnej pomoci. Podľa jeho slov vojna na Ukrajine naďalej trvá, oblasti okolo veľkých miest sú pravidelne ‚napádané‘ ruskými útokmi a pocit bezpečia znamená aj ,únik‘ do oblastí západnej Ukrajiny alebo do krajín EÚ vrátane Slovenska.
„Aktuálna situácia na hraničných prechodoch Slovenska a Ukrajiny dokazuje narastajúci trend osôb prichádzajúcich k nám, ako aj počet ľudí, ktorí majú záujem o získanie štatútu ,dočasného útočiska‘ na Slovensku,“ opisuje súčasný stav.
Niektoré médiá upozorňujú na to, že občania Ukrajiny, ktorí majú záujem o registráciu na dočasné útočisko na Slovensku, stále zápasia s nedostatkom termínov na cudzineckých políciách.
Na internete už dávnejšie vznikol čierny trh s predajom rezervácií na skorší termín. Podľa svedectiev samotných Ukrajincov si tak záujemca mohol kúpiť „prednostný“ termín aj za 250 eur. Polícia prijala technické opatrenia, ktoré majú takémuto obchodovaniu zabrániť.
Aby sa odľahčil spomínaný rezervačný systém, začiatkom tohto roka zriadilo ministerstvo vnútra nové pracovisko cudzineckej polície v Snine, ktoré je otvorené každý pracovný deň. Keďže sa Ukrajincom nedarí zabezpečiť si skorší termín na cudzineckých políciách v blízkosti ich momentálneho bydliska na Slovensku, sú často nútení za dokladom cestovať naprieč celou krajinou, čo je značne nepohodlné i nákladné.
Útočisko pravdepodobne naposledy
Slovensko sa rovnako ako ďalšie členské štáty pri predĺžení platnosti dočasného útočiska riadi rozhodnutím Európskej únie (EÚ), podľa ktorého poskytla Únia bezpečie a útočisko od marca 2022 viac než štyrom miliónom utečencov z Ukrajiny na základe smernice o dočasnej ochrane.
Predĺženie dočasného útočiska do roku 2027 je však podľa EÚ pravdepodobne posledné a Únia už teraz rieši, čo sa stane s Ukrajincami v Európe potom.
EÚ pripravuje v súčasnosti takzvanú exit strategy, teda plán, čo bude po roku 2027 s miliónmi Ukrajincov na jej území. Dočasná ochrana je podľa nich len prechodné riešenie a takýto systém by sa po roku 2027 mohol postupne ukončovať.
EÚ totiž plánuje akýsi riadený prechod na iné typy pobytu, ktoré by umožnili utečencom v krajinách zostať.
Časť Ukrajincov by mohla prejsť na iný typ pobytu a časť by sa mohla, ak to bude z bezpečnostných dôvodov možné, vrátiť domov.
Majú záujem o trvalý pobyt?
Predpokladá sa, že odídenci z Ukrajiny, ktorí sa od roku 2022 rozhodli pre dočasné útočisko práve na Slovensku, budú mať aj z dôvodu neustále pokračujúcej vojny na území svojho štátu záujem o stabilnejšie formy pobytu. Patria sem rôzne formy prechodného či trvalého pobytu občanov iného štátu.
Získali by tak nielen väčšiu istotu, ale aj takmer rovnaké práva ako občania Slovenska okrem volebného práva – výnimkou sú komunálne voľby. „Ak chce štátny príslušník Ukrajiny získať iný druh pobytu, napríklad prechodný alebo trvalý, musí splniť podmienky stanovené zákonom o pobyte cudzincov,“ upozorňuje hovorca Prezídia Policajného zboru Hájek.
Okrem cestovného dokladu a potvrdení o bezúhonnosti si musí záujemca o takýto pobyt platiť zdravotné poistenie, potrebuje mať zabezpečené bývanie aj finančné krytie pobytu – najlepšie prostredníctvom svojej ekonomickej aktivity či zamestnania.
Ako pre Štandard spresňuje Buraš, ktorý je okrem iného aj bývalým poradcom premiéra Eduarda Hegera pre cezhraničnú spoluprácu, takéto podmienky podľa jeho poznatkov dnes spĺňajú zhruba dve tretiny odídencov z Ukrajiny.

Keďže na Slovensku existuje takzvaný dlhodobý pobyt v EÚ, občania Ukrajiny ho môžu získať po piatich rokoch legálneho pobytu v krajine. Ak napríklad utečenec získal v roku 2022 dočasné útočisko, po uplynutí piatich rokov – teda približne v roku 2027 – môže požiadať o dlhodobý pobyt. „Ide o priaznivejšie pravidlo než pri študentoch, ktorým sa do tejto lehoty započítava len polovica obdobia štúdia,“ spresňuje Buraš.
Hovorca policajného prezídia Hájek v tejto súvislosti dodáva, že výrazný nápor Ukrajincov, ktorí sa v tomto období rozhodli pre zmenu a chcú namiesto dočasného útočiska prechodný či trvalý pobyt, zatiaľ nebadať. Policajti neevidujú ani nápor žiadostí od ľudí z Ukrajiny, ktorí majú prechodný pobyt a práve v tomto období sa im končí.
Ako však vysvetľuje Hájek, v súčasnosti je stále účinné prechodné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa platnosť prechodného, trvalého alebo tolerovaného pobytu, ktorá by uplynula počas mimoriadnej situácie spôsobenej konfliktom na Ukrajine, predlžuje až do dvoch mesiacov po jej odvolaní.
To znamená, že cudzinec sa v tomto období považuje za osobu s legálnym pobytom, aj keď mu pôvodný doklad už formálne vypršal. Ľudia si preto nemusia hromadne chodiť predlžovať pobyt, keďže jeho platnosť sa automaticky predlžuje až do dvoch mesiacov po skončení mimoriadnej situácie. Potom sa to môže výrazne zmeniť.
Desaťtisíce Ukrajincov chcú zostať na Slovensku
Podľa aktuálneho výskumu Centra pre ekonomickú stratégiu bolo na konci vlaňajška v zahraničí približne 5,6 milióna Ukrajincov, čo je medziročný nárast o zhruba 400-tisíc ľudí.
Pritom v krajinách EÚ malo status dočasnej ochrany približne 4,3 milióna ľudí. Výskumníci centra v priemernom scenári odhadujú, že z tohto počtu ľudí sa po skončení vojny vráti na Ukrajinu len zhruba jedna tretina ľudí. Zvyšok skôr plánuje ostať žiť a pracovať v zahraničí.
S ešte vyšším odhadom prichádza Buraš: „Prieskumy ukazujú, že viac ako 75 percent odídencov z Ukrajiny zvažuje zotrvanie na Slovensku na obdobie päť a viac rokov, čo bude prirodzene viesť k snahe o získanie trvalého alebo dlhodobého pobytu.“
Zároveň upozorňuje, nie všetci Ukrajinci, ktorí sú na Slovensku, majú štatút odídenca. „Niektorí nie sú vôbec v žiadnej evidencii ani nepoberajú dávky v hmotnej núdzi či príspevky a finančne sú zabezpečení získaním zamestnania na Slovensku. Alebo (v prípade žien) im prispievajú na pobyt na Slovensku muži, ktorí zostali na Ukrajine,“ vraví s dôvetkom, že údaje o pohybe ľudí cez hranice sa menia každý deň.
Samotný Buraš sa domnieva, že viac ako polovica odídencov z Ukrajiny, ktorá k nám od začiatku vojny na Ukrajine prišla a získala status dočasného útočiska, plánuje na Slovensku zostať aj po skončení konfliktu z dôvodu práce, škôl detí alebo straty zázemia na Ukrajine.
„Predstavuje to potenciálnu skupinu 50- až 70-tisíc osôb, ktoré by sa mohli na Slovensku uchádzať o trvalý alebo dlhodobý pobyt,“ dôvodí Buraš.