Americký prezident Donald Trump pohrozil útokom na ropnú infraštruktúru iránskeho exportného uzla na ostrove Charg, ak Teherán neprestane útočiť na plavidlá v Hormuzskom prielive. Varovanie by mohlo ešte viac rozkolísať trhy, ktoré už teraz čelia historickému narušeniu dodávok.
Trump svoje piatkové ultimátum sprevádzal príspevkom na svojej sieti Truth Social, v ktorom uviedol, že Spojené štáty „úplne zničili“ vojenské ciele na ostrove. Ten slúži ako exportný terminál pre približne 90 percent iránskeho vývozu ropy a nachádza sa asi 500 kilometrov severozápadne od Hormuzského prielivu.
Americké údery však podľa neho nezasiahli ropnú infraštruktúru ostrova. „Ak však Irán alebo ktokoľvek iný urobí čokoľvek, čo by narušilo slobodný a bezpečný prechod lodí cez Hormuzský prieliv, okamžite prehodnotím toto rozhodnutie,“ napísal Trump.
Centrálne veliteľstvo USA (CENTCOM) Trumpove slová o zásahu vojenských cieľov potvrdilo. „Americké sily úspešne zasiahli viac ako 90 iránskych vojenských cieľov na ostrove Kharg, pričom zachovali ropnú infraštruktúru,“ uviedlo CENTCOM.
Úder zničil sklady námorných mín, bunkre na skladovanie rakiet a viacero ďalších vojenských objektov, uviedla americká armáda v príspevku na X.
Irán varuje pred útokmi na Emiráty
Irán zľahčil rozsah škôd na ostrove Charg, zároveň však pohrozil intenzívnejším nasadením silnejších zbraní a varoval, že niektoré oblasti Spojených arabských emirátov sú legitímnym cieľom.
„Vyhlasujeme lídrom SAE, že Irán považuje za svoje legitímne právo brániť národnú suverenitu a územie tým, že zasiahne miesta, odkiaľ americký nepriateľ odpaľuje rakety – v prístavoch, dokoch a vojenských úkrytoch USA ukrytých v niektorých mestách SAE,“ uviedol hovorca Iránskych revolučných gárd.
Revolučné gardy zároveň vyzvali obyvateľov Emirátov, aby opustili prístavy, doky a americké vojenské zariadenia, aby sa predišlo civilným obetiam. Irán za miesta, ktoré treba opustiť, označil oblasti v blízkosti prístavu Džebel Alí v Dubaji, prístavu Chalífa v Abú Zabí a prístavu Fudžajra.
Irán podľa ministerstva obrany v sobotu vypálil na SAE deväť balistických rakiet a vyslal 33 dronov. Od začiatku vojny tak Irán použil celkovo 294 balistických rakiet, 15 riadených striel a približne 1 600 dronov, píše Reuters.
Hamas vyzval Teherán, aby neútočil na okolité štáty
V zákulisí podľa regionálnych zdrojov rastie v arabských štátoch Perzského zálivu nespokojnosť s tým, že sú vtiahnuté do vojny, ktorú nezačali ani nepodporili, no teraz za ňu platia ekonomicky aj vojensky.
Palestínske militantné hnutie Hamas vyzvalo Irán, aby sa vyhol útokom na susedné štáty, no zároveň podporil právo Teheránu reagovať na útoky Izraela a Spojených štátov. Podľa vyhlásenia hnutia má Irán právo brániť sa všetkými prostriedkami v súlade s medzinárodným právom, pričom by však mal dbať na to, aby konflikt nezasiahol ďalšie krajiny regiónu.
Irán zároveň vyhlásil, že zvýši používanie modernizovaných zbraní, najmä balistických rakiet a ďalších striel s väčšou ničivou silou.
Hormuz ako nástroj tlaku
Podľa iránskej agentúry IRNA pokračuje vývoz ropy z ostrova Charg napriek americkým útokom bez väčších obmedzení. Väčšina tejto ropy smeruje do Číny, najväčšieho svetového dovozcu surovej ropy.
Trump v piatok novinárom povedal, že americké námorníctvo „čoskoro“ začne sprevádzať tankery cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne 20 percent svetových dodávok fosílnych palív.
V sobotu napísal, že viacero krajín by mohlo vyslať vojnové lode do oblasti prielivu, aby zabezpečili jeho otvorenosť pre medzinárodnú lodnú dopravu.
Podľa šéfa Bieleho domu by sa k USA mohli pridať štáty, ktoré sú prípadným uzavretím strategickej námornej trasy najviac zasiahnuté. Spomenul napríklad Čínu, Francúzsko, Japonsko, Južnú Kóreu či Spojené kráľovstvo. Konkrétne potvrdenia o vyslaní lodí však zatiaľ neuviedol.
Trump zároveň zdôraznil, že americké sily už podnikajú vojenské kroky v regióne. Podľa jeho vyjadrenia Spojené štáty útočia na ciele na pobreží a zasahujú iránske lode, ktoré by mohli ohrozovať bezpečnosť v prielive.
Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí, ktorý nahradil svojho zabitého otca, vyhlásil, že strategický prieliv by mal zostať uzavretý ako nástroj tlaku.
Iránske ozbrojené sily zároveň uviedli, že akýkoľvek útok na ropnú alebo energetickú infraštruktúru krajiny povedie k útokom na zariadenia ropných spoločností spolupracujúcich so Spojenými štátmi v regióne.
V emiráte Fudžajra v SAE, významnom centre tankovania lodí, boli podľa zdrojov z priemyslu a obchodu po sobotnom požiari dočasne prerušené niektoré operácie nakladania ropy. Požiar vznikol po dopade trosiek počas zostrelenia dronu, nikto však neutrpel zranenia.
Široký dosah konfliktu na región
Irán, ktorý zvýšil ťažbu ropy ešte pred začiatkom vojny 28. februára, pokračuje vo vývoze približne 1,1 až 1,5 milióna barelov denne.
Ceny ropy prudko kolíšu v reakcii na meniace sa vyjadrenia Donalda Trumpa o možnom trvaní konfliktu, ktorý sa začal rozsiahlym bombardovaním Iránu zo strany USA a Izraela a rýchlo prerástol do regionálnej vojny s dôsledkami na globálne energetické a finančné trhy.
Počet obetí medzitým rastie. Americké veľvyslanectvo v irackom Bagdade zasiahla v sobotu raketa, z budovy sa valil dym, uviedli iracké bezpečnostné zdroje.
Iránske revolučné gardy zároveň oznámili ďalšie útoky na Izrael, ktoré podľa iránskej agentúry Tasnim podnikli spolu s libanonským hnutím Hizballáh.
Pri izraelskom útoku na zdravotnícke stredisko v meste Burdž Kalávíja na juhu Libanonu zase zahynulo najmenej 12 zdravotníkov, uviedla libanonská štátna agentúra s odvolaním sa na ministerstvo zdravotníctva.
Iránske médiá informovali aj o najmenej 12 obetiach a viacerých zranených pri útokoch na viacerých miestach v Iráne vrátane centrálnych a juhovýchodných provincií.
V Dubaji dopadli trosky po zostrelenom drone na budovu v centre mesta, no nevypukol požiar a nikto nebol zranený.
Po dvoch týždňoch vojny si konflikt podľa Reuters vyžiadal približne dvetisíc obetí, väčšinou v Iráne, no aj v Libanone a čoraz viac v štátoch Perzského zálivu. Milióny ľudí museli opustiť svoje domovy, dodáva agentúra.
Straty utrpeli aj americké sily vrátane všetkých šiestich členov posádky tankovacieho lietadla, ktoré sa zrútilo na západe Iraku.
Macron chce sprostredkovať prímerie
Francúzsko je pripravené sprostredkovať rokovania o prímerí medzi Izraelom a Libanonom. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by sa rokovania mohli uskutočniť v Paríži. Macron zároveň naznačil, že libanonské vedenie je otvorené priamemu dialógu s Izraelom.
Francúzsky prezident vyzval izraelskú vládu, aby využila príležitosť na začatie rokovaní o prímerí a hľadanie dlhodobého riešenia konfliktu.
Podľa jeho slov by dohoda mohla zároveň umožniť libanonským úradom posilniť suverenitu krajiny a stabilizovať situáciu.
Macron apeloval na obe strany konfliktu. Izrael vyzval, aby zastavil svoju vojenskú ofenzívu, a hnutie Hizballáh, aby ukončilo svoje útoky. Zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo by malo urobiť všetko pre to, aby Libanon nespadol do chaosu.
(reuters, tasr, luc)