Investori za sebou nemajú ľahký víkend. Medzinárodná energetická agentúra síce v stredu schválila oznámený plán na uvoľnenie 400 miliónov barelov ropy zo svojich strategických zásob, príliš pokoja to však neprinieslo. Cenový vývoj na toto oznámenie v podstate nereagoval, na čo existuje niekoľko dôvodov.
Po prvé, samotný krok ukazuje, aká vážna je v skutočnosti situácia. Trhy to neupokojuje, pretože keby platila hypotéza Donalda Trumpa, že konflikt je na konci, nemuselo by sa pristupovať k takým razantným opatreniam. Nehľadiac na to, že uvoľnená ropa z rezerv by sa na trh mala dostať najskôr koncom marca. Mnoho investorov pritom dúfalo, že v tom čase bude už po vojne.
Po druhé, aj napriek tomu, že sa ropovodom cez Saudskú Arábiu dá dopraviť časť suroviny, ktorá by inak musela prejsť Hormuzským prielivom, odhaduje sa deficit ropy na 15 miliónov barelov denne.
Môžeme počítať s tým, že prakticky od 7. marca je tankerov, ktoré týmto prielivom preplávali, veľmi málo. Výpadok tak už dnes predstavuje minimálne 135 miliónov barelov. Keď sa tento objem odpočíta od uvoľnených 400 miliónov, ukazuje sa, že hoci ide o masívnu pomoc, dokáže pokryť výpadok len na ďalších 18 dní.
Tieto čísla sú, samozrejme, iba odhady. Vysoké ceny ropy navyše postupne znížia celosvetový dopyt. Napriek tomu je možné konštatovať, že v najlepšom prípade by uvoľnené zásoby pokryli výpadok na jeden mesiac. Mnoho investorov sa tak logicky pýta, čo bude nasledovať ďalší mesiac, pokiaľ by prieliv zostal naďalej zablokovaný.
Víkendový odpočinok však investorom nenarušili len tieto kupecké počty, ale aj správa, že USA podnikli útok na ostrov Charg. Tento ostrov predstavuje srdce iránskeho ropného priemyslu, na ktorom sa podľa odhadov spracováva 90 percent tamojšej ropy.
Trumpova administratíva trhy uistila, že útočila iba na vojenské ciele a ropné zariadenia chce ušetriť. Iránska strana kontrovala vyhlásením, že pokiaľ dôjde k útoku na jej ropnú infraštruktúru, iránska armáda začne útočiť na všetky ostatné ciele.
Cez víkend sa s ropou neobchoduje, a tak mnohí očakávali déjà vu z minulého týždňa, keď ázijské trhy v noci z nedele na pondelok vyhnali cenu ropy až k hranici 113 dolárov za barel. To sa tentoraz nestalo a ropa rástla umierneným tempom o dve percentá. To bolo vzhľadom na víkendové udalosti prakticky zanedbateľné.
Keď k tomu pripočítame dementi o tom, že by Irán žiadal USA o rozhovory, ide o skutočne dobrý výsledok. Na druhej strane sa ropa teraz nachádza v rastúcom trendovom mode. Ak nepríde žiadna pozitívna správa, ktorá by priniesla nádej na ukončenie konfliktu, musíme sa pripraviť na ďalší rast cien tejto komodity.
Pre väčšinu analytikov je aktuálna cena ešte relatívne mierna. Naozajstný problém by nastal až okolo úrovne 120 až 130 dolárov za barel, pretože by hrozilo, že sa prechodná kríza transformuje v systémovú krízu. Tá by totiž mohla trhy uvrhnúť do hlbokej korekcie.
Akciové trhy v kontexte konfliktu
Máme za sebou dva týždne trvajúci konflikt v Perzskom zálive, čo nám umožňuje urobiť istú retrospektívu. Všeobecne sa dá povedať, že akciové indexy v Európe aj v zámorí sa zatiaľ držia.
Technologický index Nasdaq od začiatku bojov stratil viac než šesť percent. To sa síce môže zdať ako výrazný pokles, ale stále ide o miernu reakciu s ohľadom na to, ako často sa hovorí o jadrovej hrozbe a tretej svetovej vojne.
O niečo horšie sú na tom európske indexy. Tie zdraženie energií zasiahlo oveľa viac ako zámorské trhy, v ktorých majú silné zastúpenie technologické firmy, ktoré sú voči energetickým šokom z princípu odolnejšie. Pre nemecký a taliansky priemysel bude zdraženie energií vysoko problematické a môže vyvolať dlhodobé problémy. Napriek tomu nemecký index DAX stratil iba 7,39 percenta. Znamená to teda, že je situácia pokojná, keď sa akciové indexy ešte neprepadli do hlbokých výpredajov?
Odpoveď je, samozrejme, negatívna. Keď sa pozrieme hlbšie do štruktúry indexov na jednotlivé firmy, jasne uvidíme víťazov aj porazených. Nie je prekvapením, že z aktuálnej situácie profitujú predovšetkým ropné spoločnosti, najmä tie, ktoré sa venujú výhradne ťažbe, nie spracovaniu a následnému predaju nafty a benzínu.
Pri veľkých ropných gigantoch, ktoré vertikálne integrujú všetky tieto činnosti, nie je rast taký dynamický. Medzi porazenými, naopak, jasne figurujú letecké spoločnosti. Tie jednak museli zrušiť veľké množstvo letov z dôvodu uzavretia letísk v Dubaji a Tel Avive, a hoci do týchto destinácií nelietajú, plošne sa stretávajú so stúpajúcimi cenami leteckého paliva.
Nečakaní víťazi a porazení
Ak by sme hľadali menej zrejmého porazeného, môžeme ukázať na konglomerát luxusného tovaru LVMH. Akcie tejto spoločnosti sú dlhodobo pod tlakom z dôvodu ochladenia záujmu zo strany čínskych spotrebiteľov. Teraz sa však v dôsledku nepokojov na Blízkom východe musí vyrovnať s poklesom predaja aj u tamojších zákazníkov.
Blízkovýchodnej klientele síce na celkových tržbách patril menší podiel ako čínskej, odhadom však ročne prispievala čiastkou štyri až 6,5 miliardy eur. Z fundamentálneho pohľadu sa tak akcie LVMH dostali na hodnotu P/E 22,6, čo predstavuje úroveň, ktorá je pre dlhodobých investorov veľmi atraktívna.
Na záver spomeňme jedného nečakaného víťaza. Ruka v ruke s ropou a zemným plynom stúpajú aj ceny hnojív. Na ich výrobu je potrebná močovina, ktorá je vedľajším produktom ropného priemyslu.
Jedinou krajinou v Európe (ak opomenieme Rusko), ktorá disponuje vlastnými zásobami ropy a zemného plynu a môže tak masívne vyrábať hnojivá, je Nórsko. Táto severská krajina tak zo súčasnej situácie silne profituje, čo odráža aj kurz posilňujúci nórske koruny. To však nie je všetko. Na burze v Osle sa obchoduje spoločnosť Yara, jeden z najväčších svetových výrobcov minerálnych hnojív. Jej akcie od začiatku konfliktu posilnili o 20 percent.
Centrálne banky v centre pozornosti
Čo sledovať v budúcom týždni? Okrem konfliktu v Iráne a vývoja cien komodít dostanú investori príležitosť mierne zmeniť perspektívu. Čaká nás totiž zasadnutie väčšiny kľúčových centrálnych bánk – od Bank of Japan cez Európsku centrálnu banku až po Bank of England.
Pomyselný zlatý klinec príde na rad v stredu, keď svoje rozhodnutie o úrokových sadzbách oznámi americký Fed. Aj napriek raketovo stúpajúce ceny pohonných hmôt Donald Trump nedávno vyzval guvernéra Jeroma Powella na zníženie sadzieb. To sa javí ako úplný ekonomický nezmysel, pretože nižšie úrokové miery by infláciu podporili ešte viac.
Ide však o typický prístup Donalda Trumpa. Za podobnými výrokmi možno len ťažko hľadať racionálnu ekonomickú úvahu.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu sa od väčšiny centrálnych bankárov očakáva, že ponechajú sadzby bez zmeny a zaujmú vyčkávací postoj. Ak by sa napriek tomu našla centrálna banka, ktorá by sa rozhodla úroky zvýšiť, vyslala by tým trhom jasný signál, že nás čakajú vážnejšie problémy s infláciou.
Nájde sa teda tento týždeň centrálny bankár, ktorý začne konať preventívne, alebo budú trhy vyčkávať, až kým naplno prepukne inflačný požiar?