Najnovší Index ekonomickej slobody, ktorý zverejnila nadácia Heritage Foundation, hodnotí 176 krajín a dochádza k triezvemu celkovému záveru: z pohľadu autorov nie je svetová ekonomika plne slobodná. Európa je naďalej dobre zastúpená v medzinárodnom meradle, vývoj však zďaleka nie je jednotný. Kým niektoré krajiny zaznamenali výrazný pokrok, iné – vrátane Nemecka a Rakúska – strácajú pozície v globálnej konkurencii.
Na čele rebríčka sa opäť nachádzajú ekonomiky charakterizované mimoriadne otvorenými trhmi a stabilnými inštitúciami. Zoznam vedie Singapur so skóre 84,4 bodu. Nasleduje Švajčiarsko (83,7 bodu) a Írsko (83,3 bodu). Ďalšie miesta si privlastnili Austrália a Taiwan.
Za zmienku stojí, že mnohé z ekonomík na popredných priečkach sú relatívne malé, avšak ťažia z toho, že sú silne integrované do medzinárodných trhov a podporované stabilnými právnymi a inštitucionálnymi rámcami.
Mnoho európskych štátov sa opäť umiestnilo medzi najlepšími. Okrem Švajčiarska sa v prvej desiatke nachádzajú aj Luxembursko, Dánsko, Nórsko, Estónsko a Holandsko. Veľmi dobré výsledky si naďalej udržujú aj Švédsko a Fínsko.
Rebríček však v rámci Európy odhaľuje aj rastúce rozdiely. Niektoré krajiny ďalej zlepšili podmienky na trhové hospodárstvo, zatiaľ čo iné v medzinárodnom porovnaní zaostávajú.
Nemecko sa v aktuálnom rebríčku umiestnilo na 24. mieste so skóre 71,7 bodu. Rakúsko zaznamenalo 69,8 bodu, čo ho radí na 33. miesto. Podľa indexu zostávajú obe ekonomiky „mierne slobodné“. V porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami však klesli o niekoľko miest a teraz výrazne zaostávajú za viacerými menšími a flexibilnejšími ekonomikami.
Ako sa meria ekonomická sloboda
Index ekonomickej slobody je jedným z najznámejších medzinárodných rebríčkov merajúcich fungovanie hospodárstva v jednotlivých krajinách. Nadácia Heritage Foundation publikuje túto štúdiu od roku 1995. Jej cieľom je umožniť celosvetové porovnanie ekonomickej slobody a analyzovať jej vzťah k rastu, prosperite a sociálnemu rozvoju.
Ekonomická sloboda sa meria pomocou dvanástich ukazovateľov zoskupených do štyroch širokých kategórií: právny štát, veľkosť vlády, efektívnosť regulácie a otvorené trhy. Každý z 12 ukazovateľov sa hodnotí na stupnici od 0 do 100. Priemer všetkých hodnôt tvorí celkové skóre krajiny.
Prvá kategória právny štát zahŕňa vlastnícke práva, efektívnosť súdnictva a integritu verejných inštitúcií. Krajiny dosahujú v tejto oblasti obzvlášť dobré výsledky, ak je možné spoľahlivo vymáhať zmluvy, majetok je chránený a korupcia zostáva na nízkej úrovni.
Druhá kategória sa týka veľkosti verejnej správy. Hodnotí daňové zaťaženie, verejné výdavky a fiškálnu stabilitu. Celkové skóre v tomto rámci negatívne ovplyvňujú vysoká úroveň daní, rozsiahle programy verejných výdavkov alebo rýchlo rastúci verejný dlh.
Tretia oblasť skúma efektívnosť regulácie. Zahŕňa podnikateľskú slobodu, flexibilitu trhu práce a menovú stabilitu. Krajiny s jednoduchými postupmi na založenie podniku, relatívne otvorenými trhmi práce a stabilnými menami dosahujú v tejto kategórii vyššie hodnotenie.
Štvrtá kategória sa týka otvorenosti trhov. V tejto časti index hodnotí slobodu obchodu, slobodu investícií a otvorenosť finančného systému. Krajiny s nízkymi obchodnými bariérami, otvorenými kapitálovými trhmi a konkurencieschopným finančným sektorom zvyčajne dosahujú najlepšie výsledky.
Z týchto 12 faktorov sa následne vypočíta celkové skóre. Krajiny, ktoré dosiahnu viac ako 80 bodov, sú klasifikované ako ekonomicky „slobodné“. Tie so skóre medzi 70 bodmi a 79,9 bodu sú označené ako „prevažne slobodné“. Medzi 60 bodmi a 69,9 bodu index klasifikuje ekonomiky ako „stredne slobodné“. Pod touto hranicou nasledujú kategórie „väčšinou neslobodné“ a nakoniec „represívne“.
Prosperita a ekonomická sloboda
Štúdia výslovne spája svoje hodnotenie so širšou diskusiou o hospodárskej politike. Podľa správy dosahujú krajiny s vysokou mierou ekonomickej slobody výrazne vyššie príjmy a hospodársky rast je dynamickejší.
Výpočty nadácie Heritage Foundation naznačujú, že priemerný príjem na obyvateľa v krajinách klasifikovaných ako „slobodné“ alebo „prevažne slobodné“ je viac ako dvojnásobne vyšší ako v štátoch s obmedzenou ekonomickou slobodou. Zároveň sú takéto krajiny v priemere inovatívnejšie, dosahujú lepšie výsledky v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a udržiavajú stabilnejšie demokratické inštitúcie.
Správa zároveň identifikuje jasné súvislosti v boji proti chudobe. V krajinách s vysokou mierou ekonomickej slobody sú hodnoty miery chudoby výrazne nižšie ako v ekonomikách charakterizovaných vysokou reguláciou alebo silnou štátnou kontrolou. Autori to pripisujú lepším podmienkam na investície, vyššej produktivite a väčšej inovačnej kapacite.
Európa dvoch rýchlostí
Pre Európu je výsledok zmiešaný. Kontinent stále zahŕňa niekoľko ekonomicky najslobodnejších krajín na svete. Zároveň však rebríčky odhaľujú rastúce rozdiely.
Švajčiarsko sa vyprofilovalo ako jeden z jasných lídrov indexu. Spája stabilný právny poriadok s otvorenými trhmi, pomerne miernou štátnou intervenciou a silnou medzinárodnou konkurencieschopnosťou. Írsko sa rovnako etablovalo ako jedna z najdynamickejších ekonomických lokalít v Európe a v celosvetovom rebríčku sa umiestnilo na treťom mieste. Severské krajiny, ako sú Švédsko, Dánsko a Fínsko, ťažia v rebríčku zo stabilných inštitúcií a relatívne efektívnych administratívnych systémov. Napriek vysokým výdavkom na sociálne zabezpečenie dosahujú silné výsledky v oblasti podnikateľskej slobody, inovácií a inštitucionálnej stability.
Nemecko a Rakúsko sa však momentálne umiestňujú len v širšej hornej strednej skupine. Obe ekonomiky stále disponujú stabilnými inštitúciami a silnou priemyselnou základňou, no štúdia kritizuje rastúce verejné výdavky, zvyšujúcu sa reguláciu a rastúce fiškálne zaťaženie. Podľa správy sú problémom mnohých európskych ekonomík veľkosť verejnej správy a efektívnosť regulácií.
Index zároveň ukazuje rozdielne trendy v strednej a vo východnej Európe. Slovensko sa so skóre 67,7 bodu umiestnilo na 47. mieste, takže patrí do kategórie „stredne slobodných“ ekonomík. Naďalej ťaží z relatívne otvorených trhov a exportne orientovaného priemyslu, ktorý je úzko integrovaný do európskych dodávateľských reťazcov. Pozíciu v rebríčku tiahnu smerom nadol najmä štrukturálne problémy. Patrí medzi ne slabá efektívnosť štátnych inštitúcií, pomerne zložité regulácie a obmedzená fiškálna stabilita. V porovnaní s niektorými susedmi v regióne, ako sú Česká republika alebo pobaltské štáty, tak Slovensko v rebríčku ekonomickej slobody viac-menej zaostáva. Horšie sú na tom z okolitých štátov len Chorvátsko, Rumunsko či Maďarsko.
Úloha Spojených štátov
Štúdia venuje osobitnú pozornosť vývoju v Spojených štátoch. V aktuálnom indexe dosahujú USA skóre 72,8 bodu, za čo im vo svete patrí 22. priečka. Tamojšia ekonomika je teda definovaná ako „prevažne slobodná“.
Podľa správy sa hodnotenie USA v posledných rokoch výrazne zlepšilo. Stabilita menovej politiky, relatívne otvorené investičné podmienky a pretrvávajúca podnikateľská dynamika sú vnímané pozitívne. Zároveň však pretrvávajú štrukturálne výzvy. Verejný dlh v Spojených štátoch dosahuje viac ako 120 percent hrubého domáceho produktu. Pretrvávajúce rozpočtové deficity tiež negatívne ovplyvňujú hodnotenie krajiny v oblasti fiškálnej stability.
Napriek týmto slabým stránkam je americká ekonomika stále považovaná za jednu z najdynamickejších na svete. Štúdia poukazuje na vysokú úroveň investícií, silnú inovačnú kapacitu a podnikateľsky pomerne priaznivé regulačné prostredie.
Veľké rozdiely vo svete
Na spodných priečkach rebríčka zostávajú krajiny s ekonomickými systémami, ktoré do veľkej miery kontroluje štát. Severná Kórea opäť s veľkým náskokom obsadila posledné miesto. Za ňou nasledujú Kuba, Venezuela, Sudán a Zimbabwe.
Aj Čína sa naďalej radí medzi krajiny s relatívne obmedzenou ekonomickou slobodou. So skóre 48,3 bodu sa umiestnila až na 154. mieste. Štúdia to pripisuje predovšetkým dominantnej úlohe štátu, rozsiahlej regulácii a štátom kontrolovanému finančnému systému.
Celkovo správa vykresľuje obraz globálnej ekonomiky, ktorá sa k väčšej ekonomickej slobode posúva len pomaly. Viac ako polovica skúmaných krajín stále dosahuje skóre pod 60 bodov a je preto považovaná za ekonomicky obmedzenú.
Hlavné posolstvo štúdie je jasné: krajiny s otvorenými trhmi, stabilnými inštitúciami a obmedzenými zásahmi štátu dosahujú v dlhodobom horizonte vyššie tempo rastu a vyššiu životnú úroveň. Naopak, ekonomiky charakterizované silnou reguláciou často nedosahujú svoj ekonomický potenciál.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.