Francúzsko je krajinou protikladov, ktoré z veľkej časti vyrastajú z jeho vlastnej histórie. Svetu dalo Veľkú francúzsku revolúciu, ktorá popravila kráľa a v mene univerzálnych práv človeka obrátila starý poriadok naruby. Zároveň však práve vo Francúzsku aj po revolúcii nachádzali úspešní a rešpektovaní prezidenti či vládcovia svoju legitimitu v takmer monarchickom poňatí moci.

Moderné a tradičné, republikánske i monarchistické, univerzalistické i hlboko zakorenené v národnej výnimočnosti – to všetko sa vo Francúzsku nevylučuje, ale trvalo stretáva.

Tento vnútorný spor formuje francúzske verejné debaty aj podobu spoločenských zákonov azda silnejšie než kdekoľvek inde v Európe. Na rozdiel od mnohých iných krajín tu oba tábory disponujú skutočnou intelektuálnou váhou a sama spoločnosť má mimoriadnu schopnosť premieňať abstraktné ideové strety na konkrétne politické a právne otázky.

Práve preto majú kultúrne a etické konflikty vo Francúzsku väčšiu hĺbku, väčšiu intenzitu a často aj väčší historický dosah ako inde.