Hovoril o potrebe zvýšiť kvórum na vstup do parlamentu z piatich na sedem percent. Volebnú kauciu mienil zvyšovať až na 500-tisíc eur. V súčasnosti je zrejmé, že ani jeden z týchto cieľov sa nenaplní. Nehlasovali by za ne koaliční partneri. Skôr sa naplní skromnejší scenár.

Kto bude kandidovať, zaplatí viac

Volebnú kauciu musia strany zaplatiť, inak nesplnia jednu z podmienok vstupu do volebnej súťaže. Výška kaucie je v súčasnosti 17-tisíc eur. Politické subjekty, ktoré získajú vo voľbách aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných hlasov, dostanú kauciu naspäť. Ak získajú menšiu podporu, tieto peniaze prepadnú v prospech štátu.

Po novom by mala byť výška kaucie 35-tisíc eur. Túto sumu spomínal vicepremiér Robert Kaliňák (Smer). V tejto veci má byť aj zhoda koaličných partnerov. „Myslím si, že áno. Neviem o tom, že by mal byť nejaký problém,“ povedal pre Štandard poslanec Smeru Richard Glück.

Kaucia funguje už viac ako dve desaťročia. Rezort vnútra ju presadil ešte za pôsobenie ministra vnútra Vladimíra Palka (vtedy KDH). Každá strana musela zložiť kauciu 500-tisíc slovenských korún, čo bolo v prepočte necelých 17-tisíc eur.

Pripomeňme, že zavedenie kaucie sa stalo aj témou posudzovania Ústavného súdu SR v roku 2009. Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa súdu pýtal, či povinná kaucia 17-tisíc eur nie je protiústavná, pretože znemožňuje slobodnú politickú súťaž. Ústavný súd skonštatoval, že kaucia môže pre novozaložené strany predstavovať nezanedbateľný problém a nachádza sa na hranici ústavnej tolerovateľnosti.

Šéf klubu SNS Roman Michelko sa domnieva, že výška kaucie by mala byť ústavne v poriadku. Podľa neho sa dlhé roky nevalorizovala. „Aj KDH povedalo, že s tým nemajú zásadný problém. Pokiaľ by to bolo pol milióna eur, ako boli prvé návrhy, bol by to problém,“ vyjadril sa poslanec pre Štandard.

Bez pošty

Zrušenie tradičného korešpondenčného hlasovania Slovákov žijúcich v zahraničí bude veľmi pravdepodobne ďalšou zmenou volebných pravidiel. Ľudia, ktorí pracujú alebo študujú v cudzine, už nebudú môcť odvoliť poštou. Možnosť hlasovať dostanú na veľvyslanectvách, prípadne na konzulátoch.

Smer pri rušení hlasovania poštou dôvodí zachovaním tajnosti hlasovania. „Budem sledovať predovšetkým, či sa podarí zabezpečiť ústavnosť vo vzťahu k priamej, osobnej a tajnej voľbe,“ povedal poslanec Glück.

Pôvodne však Ficov kabinet nepočítal v programovom vyhlásení, že sa tento spôsob voľby zruší. Naopak, plánoval ho rozšíriť aj na prezidentské voľby. „Vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia v roku 2029,“ píše sa vo vládnom programe. Tento cieľ však podľa Glücka v koalícii prehodnotili.

Popularita voľby poštou bola pritom na vzostupe. Prvýkrát takto hlasovalo iba necelých 3 500 ľudí v roku 2006, naposledy v roku 2023 to už bolo takmer 59-tisíc Slovákov v cudzine. Nejde o zanedbateľný počet, ktorý by za istých okolností mohol byť jazýčkom na váhach pri tesnom výsledku volieb.

V prepočte na mandáty to predstavuje podľa sociológa Martina Slosiarika približne jeden až dva poslanecké mandáty v závislosti od toho, ako sú hlasy rozdelené medzi jednotlivé strany. Opozičné PS takto získalo 35 701 hlasov.

Menej prednostných hlasov?

V hre sú aj ďalšie zmeny. Doteraz platilo, že volič môže na hlasovacom lístku zakrúžkovať poradové čísla najviac štyroch kandidátov, ktorým dáva prednosť. Po novom by takto mohol využiť už len tri krúžky, ako navrhuje SNS.

„Neviem, či to bude priechodné. Predstava, že takí ľudia ako Pročko alebo Galko by sa nedostali do parlamentu, mi však stojí za to. Keby tam nebol Pročko, atmosféra v parlamente by bola úplne iná. Kvalita poslaneckého zboru by sa mohla redukciou počtu preferenčných hlasov trošku zlepšiť,“ usúdil Michelko.

Poslanec Glück povedal, že preňho je to nová informácia. „Za mňa to nenásobí ani nedelí,“ podotkol na margo krúžkovania kandidátov.

SNS pôvodne chcela znížiť váhu preferenčných hlasov tým, že pri nastupovaní poslancov by sa uprednostnil ten, kto získa vo voľbách aspoň sedem percent z celkového počtu hlasov pre stranu. Tento návrh však parlament minulý mesiac odmietol. V zákone teda zostala klauzula, že potrebné sú aspoň tri percentá hlasov.

Národniari vychádzali zo skúseností z posledných parlamentných volieb, keď sa im poradie zvolených kandidátov na poslancov zásadne zmenilo.

Do parlamentu sa zo SNS dostal len jej predseda Andrej Danko. Ostatní zvolení poslanci neboli členmi SNS, podarilo sa im však prekrúžkovať z nižších miest kandidátky.

Bez odozvy zrejme zostanú úvahy zvýšiť prah vstupu do parlamentu z piatich na sedem percent. V praxi by to znamenalo, že strany, ktoré sa pohybujú na hrane, by museli ísť na kandidátky silnejších partnerov alebo vytvárať koaličné zoskupenia. Proti sú Hlas aj SNS, ktorá je dlhodobo pod kritickou hranicou piatich percent.

Predseda opozičného PS Michal Šimečka cez víkend v TA3 v relácii V politike povedal, že od tejto vládnej zostavy nečaká nič dobré, a keď bude cítiť, že si ide po prehru, tak bude chcieť zmeniť pravidlá tak, aby jej vyhovovali.

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá upravuje spôsob volieb, by sa mala objaviť už budúci mesiac na programe rokovania parlamentu.