Iránsky režim bol od začiatku vojny koncom februára výrazne oslabený, no zostáva funkčný a schopný ďalších útokov. Informovala riaditeľka americkej Národnej bezpečnostnej agentúry Tulsi Gabbardová počas vypočutia v Senáte.
„Režim v Iráne sa zdá zachovaný, no operácia Epic Fury ho vo veľkej miere oslabila,“ uviedla Gabbardová vo svojom úvodnom vyhlásení na každoročnom vypočutí Senátneho výboru pre spravodajské služby o globálnych hrozbách pre Spojené štáty.
Teherán a jeho regionálni spojenci podľa nej naďalej predstavujú hrozbu pre americké a spojenecké záujmy na Blízkom východe. Gabbardová zároveň upozornila, že ak režim prežije, môže sa v nasledujúcich rokoch pokúsiť obnoviť svoje raketové a dronové programy.
Zmätok okolo jadrového programu
Kontroverziu predstavuje stav iránskeho jadrového programu. Pred začiatkom vojny niektorí predstavitelia tvrdili, že Irán je len týždne od výroby jadrovej zbrane.
Gabbardová však vo svojich pripravených poznámkach, ktoré výbor zverejnil tesne pred vypočutím, uviedla, že minuloročné júnové údery USA a Izraela program obohacovania uránu prakticky zničili a Washington nezaznamenal snahy o jeho obnovu.
Týmto tvrdením podľa agentúry AFP poprela jeden z argumentov amerického prezidenta Donalda Trumpa a izraelských predstaviteľov, ktorými obhajovali potrebu vojenskej operácie proti Iránu: že sa Teherán snažil vyvinúť jadrovú zbraň.
Na samotnom vypočúvaní však pripustila, že americké spravodajské služby evidujú pokusy Iránu zotaviť sa z poškodenia infraštruktúry už v júli 2025. Tento rozpor ešte viac prehĺbil neistotu okolo skutočného stavu programu.
Ďalšou kľúčovou témou podľa Reuters je, aké informácie mal Donald Trump pred rozhodnutím zapojiť sa do útokov spolu s Izraelom.
Podľa zdrojov oboznámených so spravodajskými správami bol šéf Bieleho domu varovaný, že útok na Irán môže vyvolať odvetné kroky voči americkým spojencom v Perzskom zálive. Napriek tomu prezident neskôr tvrdil, že reakcia Teheránu ho prekvapila.
Spravodajské informácie zároveň naznačovali, že Irán by sa mohol pokúsiť uzavrieť Hormuzský prieliv – kľúčovú trasu na globálnu prepravu ropy a plynu. Gabbardová odmietla potvrdiť, či osobne informovala prezidenta o týchto rizikách. Zdôraznila len, že spravodajská komunita poskytuje prezidentovi „najlepšie dostupné objektívne informácie“.
Konflikt si vyžiadal rezignáciu
Napätie v administratíve podčiarkla aj nečakaná rezignácia Joea Kenta, šéfa Národného protiteroristického centra a Gabbardovej blízkeho spolupracovníka.
Kent sa stal prvým vysokopostaveným predstaviteľom, ktorý odstúpil priamo v dôsledku vojny. Vo verejnom liste uviedol, že konflikt nepovažuje za oprávnený.
„Nemôžem s čistým svedomím podporovať túto vojnu. Irán nepredstavoval bezprostrednú hrozbu a je zrejmé, že konflikt vznikol pod tlakom Izraela a jeho lobistov,“ napísal.
Riaditeľ CIA John Ratcliffe s týmto hodnotením nesúhlasil a zdôraznil, že Irán dlhodobo predstavuje hrozbu pre Spojené štáty.
Politický spor sa prehlbuje
Republikánsky senátor Tom Cotton ocenil kroky prezidenta Trumpa a tvrdil, že jeho rozhodnutia prispeli k väčšej bezpečnosti sveta.
Naopak, demokratický senátor Mark Warner kritizoval administratívu za nedostatočné informovanie Kongresu a poukázal aj na presuny kapacít spravodajských služieb, ktoré podľa neho oslabili monitorovanie Iránu.
Gabbardovej vypočutie v Senáte sa odohralo v čase, keď vojna vstúpila do tretieho týždňa. Agentúra Reuters poukazuje na to, že išlo o jej prvé významné verejné vystúpenie za niekoľko mesiacov.
Zákonodarcovia z oboch strán politického spektra požadujú viac informácií o americkej vojenskej kampani. Kritika smeruje najmä k nedostatku transparentnosti zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Demokratický senátor Michael Bennet otvorene kritizoval „úplný nedostatok jasnosti“ v otázke stratégie USA voči Iránu.
(reuters, tasr, mja)