Európa odkazuje Trumpovi: Toto nie je naša vojna. Irán rozdeľuje spojencov aj spája rivalov

Napätie medzi spojencami

Nemecký minister obrany Boris Pistorius to zhrnul bez diplomatických obalov: „Toto nie je naša vojna, nezačali sme ju.“ Podobne sa vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron: „Nie sme stranou tohto konfliktu.“

Tieto vyhlásenia odrážajú širší postoj európskych vlád: odmietajú byť zatiahnuté do konfliktu, ktorého ciele nie sú jasné a ktorý je medzi ich obyvateľmi nepopulárny.

Rozhodnutie Washingtonu postupovať bez konzultácie s Európou vyvolalo nielen nesúhlas, ale aj otvorenú kritiku. Európski predstavitelia upozorňujú, že americké vojnové ciele sú nejasné a pravdepodobne sa líšia od cieľov Izraela – najmä pokiaľ ide o otázku zmeny režimu v Iráne.

Trump reagoval podráždene a spojencov obvinil z „veľmi hlúpej chyby“, keď sa k operácii nepridali. Osobitne si zobral na mušku britského premiéra Keira Starmera, ktorého označil za „žiadneho Winstona Churchilla“.

Britská opozícia aj vládni politici sa postavili za Starmera a kritizovali tón Bieleho domu ako neprimeraný. „Som najväčšia kritička Keira Starmera, ale slovná vojna prichádzajúca z Bieleho domu je detinská,“ uviedla líderka konzervatívcov Kemi Badenochová.

„Nepáči sa mi, keď nášho premiéra karhajú zahraniční lídri,“ povedal Robert Jenrick z Reform UK.

Verejnosť je proti vojne

Európske vlády majú za svojím postojom silnú podporu verejnosti. V Británii podľa prieskumu YouGov odmieta útoky na Irán 49 percent obyvateľov, podporuje ich len 28 percent. V Nemecku je proti vojne 58 percent ľudí a len štvrtina ju podporuje.

Ešte výraznejší odpor je v Španielsku, kde sa proti konfliktu vyslovilo až 68 percent respondentov.

Španielsky premiér Pedro Sánchez označil útoky na Irán za „bezohľadné a nelegálne“. Madrid zároveň odmietol americký tlak, aby umožnil využitie spoločných vojenských základní. Trump dokonca pohrozil obchodnými sankciami.

Španielska vicepremiérka María José Montero reagovala jednoznačne: „Nebudeme nikoho vazalmi. Nebudeme tolerovať hrozby a budeme brániť naše hodnoty.“

Trump ako „vojnový prezident“?

Kritika amerického prezidenta prichádza aj z menej očakávaných strán. Nemecká strana AfD, ktorá sa v minulosti snažila o dobré vzťahy s Trumpom, teraz hovorí o zásadnom sklamaní.

„Donald Trump začínal ako prezident mieru – skončí ako prezident vojny,“ vyhlásil jej spolupredseda Tino Chrupalla.

Napriek odmietnutiu vojenskej účasti sa Európa snaží reagovať na dôsledky konfliktu po svojom. Británia pracuje na pláne, ako opäť otvoriť Hormuzský prieliv. Francúzsko zasa pripravuje iniciatívu na zabezpečenie lodnej dopravy bez účasti USA, v spolupráci s európskymi, ázijskými a arabskými partnermi.

Podľa šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej sa Únia naučila reagovať na nepredvídateľnosť amerického prezidenta s chladnou hlavou.

(reuters, mja)