Lídri 25 členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli vyzvali na čo najrýchlejšie prijatie 20. balíka sankcií voči Rusku a očakávajú, že prvé prostriedky z podpornej pôžičky pre Ukrajinu budú vyplatené začiatkom apríla.
„Po svojom rozhodnutí z decembra 2025 poskytnúť Ukrajine podpornú pôžičku vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027 Európska rada víta jej prijatie spoluzákonodarcami (Európskym parlamentom) a očakáva prvé vyplatenie prostriedkov začiatkom apríla,“ zdôraznili lídri vo vyhlásení predsedu Európskej rady Antónia Costu.
Vyzvali tiež krajiny mimo EÚ, aby pomohli pokryť zostávajúci finančný deficit Ukrajiny vo výške 30 miliárd eur.
Slovensko a Maďarsko použili veto
Spoločné závery Európskej rady o Ukrajine podľa zdrojov TASR nepodporili Slovensko a Maďarsko. V texte sa nenachádza zmienka o ropovode Družba, ktorú požadoval premiér SR Robert Fico (Smer).
Kyjev tvrdí, že po ruských útokoch je zariadenie naďalej poškodené; Budapešť s Bratislavou to spochybňujú.
Fico vo videu potvrdil, že predstavitelia členských štátov rozoberali len 90-miliardovú pôžičku a prerušenie dodávok ropy cez Družbu a ani v jednej z týchto otázok nedošlo k posunu.
Kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a pripomenul, že od Európskej komisie dostali oba štáty výnimku odoberať ruskú ropu až do konca roka 2027.
„Je zvláštne, že po tom, čo EÚ urobila pre Ukrajinu, nie sme ako obrovská medzinárodná organizácia schopní presvedčiť, alebo prinútiť ukrajinského prezidenta Zelenského, aby umožnil okamžitú inšpekciu údajne poškodeného ropovodu, jeho opravu a sprevádzkovanie v čo najkratšom čase,“ vyhlásil slovenský premiér.
Anonymný úradník pre agentúru Reuters uviedol, že „na Orbána bol vyvíjaný veľký tlak“. Iný dodal, že „diskusia bola tvrdá a drsná, ale Viktor stále neustupuje“ a ďalší zdroj podotkol, že „všetci sú na Orbána čoraz viac nahnevaní“.
Podpora Ukrajiny
Európska rada podľa textu podporuje zintenzívnenie úsilia EÚ pri zabezpečení urgentných opráv, obnovy a posilňovania odolnosti ukrajinského energetického systému.
Po vypuknutí vojny na Blízkom východe a následnom ochromení lodnej dopravy v strategickom Hormuzskom prielive sa objavili výzvy, napríklad zo strany Orbána, aby EÚ pozastavila energetické sankcie voči Rusku v snahe čeliť rastúcim cenám energií. Európska komisia to jasne odmietla a 25 lídrov na samite „opätovne zdôrazňuje význam ďalšieho znižovania energetických príjmov Ruska“.
„Budúcnosť Ukrajiny a jej občanov je v EÚ,“ uviedli predstavitelia 25 členských štátov. Zároveň privítali pokrok Kyjeva v procese európskej integrácie a vyzvali na pokračovanie potrebných reforiem.
Rada tiež vyzvala na dosiahnutie mieru na Ukrajine. „EÚ a jej členské štáty sú pripravené prispieť k bezpečnostným zárukám pre Kyjev, najmä prostredníctvom takzvanej koalície ochotných a v spolupráci so Spojenými štátmi,“ dodali.
(tasr, reuters, lud, est)