Zákon je primárne koncipovaný z hľadiska ochrany dieťaťa. Snaží sa brániť dôstojnosť dieťaťa pred potenciálnym zneužívaním zo strany dospelých, ako aj pred vedeckými ambíciami a výskumnými záujmami, ktoré vyžadujú ľudské vajíčka alebo embryá. Dieťa, či už ide o dvojbunkové embryo, alebo novorodenca, sa nesmie považovať za vec. Nemecko sa preto snaží dodržiavať zásadu mater semper certa est – matka je vždy istá. V súlade s tým tamojší občiansky zákonník stanovuje, že „matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila“.

Zabezpečenie náhradného materstva je rovnako trestným činom. Príslušné ustanovenie sa nachádza v § 13 zákona o sprostredkovaní adopcie [Adoptionsvermittlungsgesetz, AdVermiG, pozn. red.] pod názvom „Zákaz sprostredkovania náhradných matiek“.

Zákon zakazuje nielen pokusy o zblíženie zúčastnených strán, ale aj aktívne „hľadanie alebo ponúkanie náhradných matiek alebo rodičov prostredníctvom verejných vyhlásení, najmä prostredníctvom novinových inzerátov alebo správ“. V podstate tak platí zákaz reklamy.

Schizofrenická sivá zóna

Nie všetci účastníci tohto biznisu páchajú trestný čin, keď sa pokúšajú realizovať náhradné materstvo v Nemecku alebo z Nemecka. Trestne stíhaní môžu byť len lekári, ktorí vykonávajú potrebné lekárske zákroky, a sprostredkovatelia, ktorí nadväzujú kontakt medzi ženami a rodičmi, ktorí si dieťa objednávajú, bez ohľadu na to, či za to dostávajú odmenu.

Ženy, ktoré súhlasia s takýmito tehotenstvami, a klienti, ktorí si ich najímajú, sú, naopak, výslovne vyňatí z trestnej zodpovednosti. Zákon zaručuje, že pôsobia v rámci zákonnej sféry. No v Nemecku nemôžu nájsť lekárov alebo kliniky ochotné vykonávať lekárske zákroky. Ani odovzdanie dieťaťa od biologickej matky rodičom, ktorí si ho objednali, by sa v Nemecku nemohlo uskutočniť legálne, hoci toto obmedzenie platí len v prípade, ak sa proces odohráva na nemeckom území.

Právna situácia sa tak javí do istej miery schizofrenicky. Lekársky zákrok potrebný na náhradné materstvo je zakázaný, no samotné tehotenstvo surogátnej matky s cieľom odovzdať dieťa niekomu inému ilegálne nie je. Nie je ani nezákonné, ak si budúci rodičia hľadajú v zahraničí služby, ktoré sú v Nemecku zakázané. Trestnoprávne zodpovední sú len poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a sprostredkovatelia, a v praxi ani tí nie sú vždy stíhaní. Skrátka, klasická sivá zóna.

Veľtrhy v strede Nemecka

Skutočnosť, že niečo je nezákonné, navyše neznamená, že sa to nedeje. Hoci je náhradné materstvo v Nemecku postavené mimo zákona, jeho sprostredkovanie je trestné a reklama naň je zakázaná, v krajine sa napriek tomu pravidelne konajú veľtrhy náhradného materstva. Robia presne to, čo zákon zakazuje: propagujú takéto služby a sprostredkúvajú kontakty medzi agentúrami, náhradnými matkami a potenciálnymi klientmi. Prokurátori si pred tým zatiaľ zatvárajú oči. Hoci je jasné, že ak existuje ponuka, mnohí zákazníci ju budú nasledovať.

Hneď ako sa ľudia začnú považovať za optimalizovaný výsledok výrobného procesu – produkt obchodovaný na globálnom trhu a prepravovaný ako tovar –, nevyhnutne nasledujú všetky bežné mechanizmy trhovej ekonomiky. Objavujú sa narušenia dodávateľského reťazca, „výrobné chyby“, ako sú deti narodené s postihnutím, zložité obchodné predpisy, pochybní poskytovatelia, agentúry zamerané na zisk a podnikaví právnici. A tak ako každý trh, aj tento si vyžaduje predajné miesta. Nemecko ich poskytuje.

Koľko stojí dieťa?

Je tragické a hanebné, že otázku o cene ľudského života možno dnes opäť vyjadriť v číslach – a nie v nejakej diktatúre na druhej strane sveta, ale uprostred Nemecka.

Za všetko hovorí osobná skúsenosť. Na jar 2024 ponúkala jedna ukrajinská agentúra na legálnom berlínskom veľtrhu s názvom „Wish for a Baby“ dieťa za 52-tisíc eur. Online by dokonca stálo iba 36-tisíc. Embryo by bolo počaté na Ukrajine, náhradná matka by pochádzala z Bulharska alebo Kazachstanu a dala by sa vybrať z online katalógu. Porodila by na Cypre, kde orgány spolupracujú, a ja by som ako slobodná matka v Nemecku získala výhradné rodičovské práva.

Ani vojna, ktorá trvá už štvrtý rok, nezničila na Ukrajine tento lukratívny obchod. Krajina zostáva lacným eldorádom globálneho priemyslu náhradného materstva. Obchod pokračuje bez prerušenia. Pre zákazníkov, ktorí sa zdráhajú cestovať do Kyjeva, aby podpísali zmluvy alebo odovzdali genetický materiál či novorodencov, sú už dlho zriadené kancelárie a byty za hranicami v krajinách ako Česká republika, Gruzínsko a Bulharsko. V niektorých prípadoch si agentúry dokonca otvorili vlastné pobočky.

„Wish for a Baby“ sa medzitým stalo inštitúciou v celej Európe. Veľtrh sa nekoná len v Berlíne a Kolíne, ale aj v Miláne, Paríži či Bruseli. V Berlíne sa najnovšie objavilo aj ďalšie podujatie, hoci s prísnejšími pravidlami prístupu s cieľom odradiť novinárov. Nesie názov „Men Having Babies“, pričom sa zameriava na slobodných alebo homosexuálnych mužských klientov. Ženy sú zredukované na „gestačné stroje“, slúžiace iba ako nástroje reprodukcie.

„Áno, všetko je legálne“

Ľudia sú navyše svedkami bezočivých paradoxov. Ukrajinská agentúra Feskov sa napríklad mohla bez prekážok zúčastniť na veľtrhu Wish for a Baby v Nemecku ako vystavovateľ, hoci proti jej prevádzkovateľom prebiehali v niekoľkých európskych krajinách vyšetrovania týkajúce sa obchodovania s ľuďmi. Obvinenia boli podané dokonca aj na samotnej Ukrajine.

Napriek viacerým trestným oznámeniam proti organizátorom podujatia prejavil nemecký justičný systém len malý záujem o skutočnosť, že náhradné materstvo, darcovstvo vajíčok a anonymné darcovstvo spermií boli v Kolíne a Berlíne propagované ako tovar na trhu – čo je praktika, ktorá je v Nemecku jednoducho nezákonná.

Až keď online portál pre LGBTQ komunitu otvorene inzeroval „10-percentnú zľavu“ na objednávku dieťaťa v roku 2025 doplnenú propagačným obrázkom bociana, prokurátor v Düsseldorfe začal vyšetrovanie na základe trestného oznámenia.

Ďalším pravidelným vystavovateľom na týchto veľtrhoch je nízkonákladová agentúra Success so sídlom na Cypre. Na jej webovej stránke funguje nepretržitá četová služba. Do hodiny môžete dostať ponuku na komplexný program IVF s neobmedzeným počtom transferov embryí za 35 550 eur. Príjemná žena v čete uisťuje potenciálnych klientov: „Áno, všetko je legálne.“

Brožúra dokonca sľubuje, že klienti môžu stráviť posledné tri mesiace tehotenstva s náhradnou matkou pred pôrodom a užiť si obdobie pred pôrodom v krajine, odkiaľ pochádzajú. Inými slovami, tehotná žena by bola privezená k zákazníkovi. Paradoxom je, že presné miesto pôrodu nie je jasné, hoci agentúra zaručuje všetky právne dokumenty.

„Môžeme vám zaručiť, že budete mať dieťa“

Na podobných veľtrhoch však dominujú najmä americkí poskytovatelia. Ako sponzor vystupuje Fertility Institute zo San Diega.

„Môžeme vám zaručiť, že budete mať dieťa,“ chváli sa jeden z lekárov a dodáva, že existuje aj garancia vrátenia peňazí.

Utah Fertility Center ponúka program s neobmedzeným počtom pokusov vloženia embryí do tela biologickej matky za 45-tisíc dolárov, hoci je potrebné pripočítať poplatky agentúre a náhradnej matke, čím sa celková suma vyšplhá na približne 95-tisíc dolárov. Darovanie spermií za tisíc dolárov je najmenšou položkou v kalkulácii.

Ďalšia kalifornská firma Building Families inzeruje so sloganom: „Ich cesto, moja rúra.“ To naznačuje, že si každý môže nechať upiecť svoje vytúžené dieťa v požičanej rúre. Čo dodať, naozaj zábavné.

V spoločnosti Vittoriavita so sídlom v Kyjeve stojí zase program s garanciou dieťaťa 54-tisíc eur na Ukrajine a 62-tisíc eur v Gruzínsku.

„Robíme všetko,“ odpovedá predstaviteľka IVMED Family Agency v Kyjeve na otázku o ponúkaných službách. Spoločnosť prevádzkuje pobočky v Gruzínsku, Arménsku, na Cypre a v Grécku. Klienti si môžu objednať nielen zaručené narodenie živého dieťaťa, ale aj stopercentnú záruku vrátenia peňazí.

Obzvlášť šokujúce ponuky prichádzajú od agentúry Gestlife, ktorá vážne inzeruje dvojročnú záruku na dieťa a náhradu v prípade, že dieťa zomrie. Táto klauzula je opísaná ako „bezplatné opätovné spustenie programu v prípade smrti dieťaťa počas prvých dvoch rokov života (programy STANDARD PLUS a PREMIUM)“.

Ťažko si predstaviť jasnejší príklad toho, ako sú deti redukované na predmety – obchodované a nahrádzané ako chybné hračky.

Zakázať to, čo nemožno regulovať

Taliansko už ukázalo, ako je možné zabrániť obchádzaniu vnútroštátnych zákonov. Všeobecný zákaz postihuje talianskych občanov nielen doma, ale aj v prípade, ak využijú náhradné materstvo v zahraničí. Každý, kto sa vráti s takýmto dieťaťom alebo sa dostaví na taliansky konzulát v zahraničí, nedostane pas pre nového občana, ale trestné oznámenie. Riskuje vysoké pokuty a môže dokonca prísť o opatrovníctvo dieťaťa.

Nemecko a mnohé ďalšie krajiny, naopak, tolerujú tento biznis a jeho sprostredkovateľov. Dokonca aj na svojom vlastnom území, pričom zároveň diskutujú o možnej legalizácii.

Liberálne hlasy volajú po uvoľnení pravidiel a aspoň po možnosti „altruistického“ náhradného materstva. Argumentujú, že by nešlo o peniaze, a preto by sa žiadne dieťa nepredávalo.

Vzniká tu však niekoľko závažných otázok. Budú právnici, lekári, agentúry, kliniky a laboratóriá, ktoré sa na tom podieľajú, skutočne pracovať zadarmo? Nebude náhradná matka jedinou účastníčkou, od ktorej sa očakáva, že jej služba – využitie jej tela – zostane neplatená?

Predstava, že by sa „čistá“ alebo „altruistická“ forma náhradného materstva mohla legalizovať v rámci národných hraníc, je teda ilúziou.

Z etického hľadiska je v podstate nemožné nájsť argument na úmyselné odoberanie deti ich biologickým matkám a na ich predaj novým rodičom. Tí, ktorí sa to snažia umožniť, len pomáhajú rozvoju globálneho obchodu s deťmi.