Príbeh o „nesebeckej rodičke“ je zrejme najperfídnejším výmyslom vynaliezavých podnikateľov. V politike sa zástancovia surogátneho materstva radi odvolávajú na prípady, ako je napríklad príbeh sestry, ktorá po chemoterapii porodí dieťa za svoju sestru trpiacou rakovinou. Alebo príbeh matky, ktorá urobí to isté pre svoju dcéru, ktorá je v dôsledku chemoterapie neplodná.
Takéto prípady sa určite môžu ojedinele vyskytnúť, ale neexistujú o tom žiadne štatistické údaje. Tieto dojímavé príbehy slúžia najmä ako brána pre náhradné materstvo. Princíp „city víťazia nad faktmi“ funguje aj v tomto lukratívnom odvetví.
Legalizácia altruistického, často nazývaného aj „nekomerčného“ variantu surogátneho materstva poskytuje podnikateľom akýsi čistý štít, ktorý potrebujú na zakrytie nelegálneho obchodu.
Reprodukčný priemysel na tom aj tak zarába
To, že žena nedostane za vynosenie dieťaťa peniaze, ešte neznamená, že zmizli sporné otázky, ktoré táto praktika vyvoláva. Všetky etické, medicínske a ľudskoprávne obavy zostávajú bez ohľadu na to, či náhradnej matke tečú peniaze alebo nie.
Dieťa aj tu mení majiteľa. Základná dilema sa teda nevyrieši. Pri praktickom uplatňovaní tohto „nekomerčného“ variantu sa navyše veľmi rýchlo ukáže, že hromada aktérov na tom aj tak zarába.
Náklady na sprostredkovateľské agentúry, kliniky, darovanie vajíčok, transport, lieky, umelé oplodnenie a mnohé ďalšie položky zostávajú. A tým aj všetky etické problémy týkajúce sa darovania vajíčok, výberového postupu pri umelom oplodnení a spotreby embryí.
Pre dobre zarábajúce kliniky, sprostredkovateľov a právnikov sa v oblasti reprodukčného biznisu absolútne nič nemení. Zarábajú rovnako ako v tých krajinách, kde je legálne aj komerčné náhradné materstvo.
Komerčne orientovaná infraštruktúra rastie aj pri „altruistickej“ verzii. Len inkubátor – teda žena – je lacnejší. Ona je totiž jediná, kto má zostať bez odmeny.
Žena si napriek tomu zarobí, len sa to inak nazve
Navyše pravdou nie je ani to, že k surogátnym matkám neputujú žiadne peniaze. Len sa tomu nehovorí honorár, ale „náhrada výdavkov“.
Na medzinárodnej úrovni je tento rámec dohôd označovaný pojmom „expenses-only“ (dohody, ktoré zahŕňajú iba náhradu výdavkov). Ktoré výdavky sa presne kompenzujú, je flexibilné. Ide napríklad o cestovné výdavky, náklady na oblečenie, ušlý zárobok či starostlivosť o deti, ktoré má matka nosiaca cudzie bábätko doma.
Pojem ušlý zisk má opísať príjem, o ktorý daná žena počas tehotenstva prichádza. To sa v podstate nedá merať inak ako podľa priemerného príjmu žien v ich domovských krajinách, ak vôbec predtým pracovali. Ide teda o motivačný faktor, ktorý nabáda priemysel k hľadaniu slabo zarábajúcich žien z chudobnejších krajín.
Priemerný príjem žien na Ukrajine je napríklad 350 eur mesačne. V Kolumbii sa už s 200 eurami na mesiac považuje za dobre zarábajúcu. V Indii žijú milióny žien zo dňa na deň.
Nie je náhoda, že sa trh vždy rozvíja práve v tých regiónoch, kde vládne veľká chudoba, predovšetkým chudoba žien. Eldorádo nájomného materstva v Mexiku sa nachádza v provincii Tabasco, teda v najchudobnejšej časti krajiny.
Ak ročný príjem ženy pri optimistickom odhade nepresahuje dve- až štyritisíc eur a ponúknu jej náhradu výdavkov vo výške osemtisíc, pre európske uši to znie ako smiešna suma, no v ich domovských krajinách to niekedy predstavuje aj štyri ročné platy. Skrátka, výhodná kúpa pre bohatých Európanov. Nazvať to kolonializmom sa zdá ako eufemizmus.
Anglicko ako príklad perfídneho systému
V Anglicku je už 30 rokov legálna len altruistická metóda. Samozrejme, aj tam lobisti už roky požadujú legalizáciu komerčného variantu, čo v roku 2023 odmietla aj správa britskej a škótskej právnej komisie o stave náhradného materstva.
Koľko detí sa v Anglicku narodilo prostredníctvom tejto praktiky, však nedokáže zistiť ani právna komisia britského parlamentu, pretože uznáva, že zrejme nie všetky takéto deti sú úradne registrované. V roku 2021 to bolo napríklad 450 detí. Keďže však neexistuje povinnosť registrácie, nie je známe, koľko súkromných dohôd bolo uzavretých a koľko detí za koľko peňazí skutočne zmenilo strany.
V Anglicku pôsobia sprostredkovateľské agentúry, ako napríklad Brilliant Beginnings, ktoré ponúkajú svoje služby v podobe sprostredkovania nájomnej matky vrátane právneho poradenstva za 25- až 30-tisíc britských libier a upozorňujú, že náklady na „výdavky“ nájomnej matky a zdravotné náklady v tejto sume nie sú zahrnuté.
Hoci je tu zrejmé, že na obchodnom modeli „altruizmu“ sa zarábajú peniaze v mnohých smeroch, agentúru samotnú vrelo odporúčajú ako kontaktné miesto aj štátne orgány, napríklad škótska vláda.
Spravidla nie je jasné, či náhradná matka od agentúry niečo dostáva. Na stránke Sensible Surrogacy sa uvádzajú celkové náklady na náhradné materstvo v Anglicku vo výške minimálne 50-tisíc libier. „Výdavky“ pre náhradnú matku môžu podľa súdnych rozhodnutí, ktoré už boli v tejto veci vynesené, dosiahnuť až 25-tisíc libier a zahŕňajú všetky veci súvisiace s tehotenstvom – od oblečenia cez tehotenskú gymnastiku, ale aj náklady na dovolenku, zubné ošetrenia, poistenie a vitamíny.
Táto suma už neznie veľmi nezištne, najmä v segmente nízkych príjmov hovoríme v mnohých západných krajinách aj o viac ako ročnom plate za tehotenstvo. „Altruistické náhradné materstvo“ je tak vstupnou bránou do komerčného biznisu.
Vstup do nelegálnej sivej zóny
V Anglicku sa potvrdzuje všeobecne známy fenomén, že legalita altruistického variantu vytvára prostredie, v ktorom sa môžu nelegálne praktiky nerušene uskutočňovať mimo pozornosti úradov, pretože tie nedokážu určiť hranicu medzi nelegálnymi praktikami v tuzemsku a tým, čo je legálne v zahraničí.
V roku 2022 sa do titulkov dostal celosvetovo pôsobiaci poskytovateľ náhradného materstva New Life Global, pretože mu bolo vyčítané, že ohrozuje zdravie svojich náhradných matiek.
Spoločnosť sa chváli, že po celom svete úspešne „vyprodukovala“ viac ako sedemtisíc detí. Hlavné sídlo tejto celosvetovo pôsobiacej spoločnosti je v Londýne. Zakladateľkou je gruzínska lekárka Mariam Kukunašviliová, ktorá rada prezentuje svoj luxusný život na Instagrame. Na základe spolupráce s Cambridge University sa podieľa aj na knižných projektoch ako expertka na náhradné materstvo v Gruzínsku.
Zatiaľ čo spoločnosť v samotnom Anglicku údajne len dohaduje stretnutia s rodičmi, „ktorí sú ochotní hovoriť o náhradnom materstve/darovaní vajíčok“, na následnej realizácii sa podieľajú pobočky v Gruzínsku, na Ukrajine, v Číne, Indii, Južnej Afrike, Japonsku a Poľsku. Tam sú totiž legálne aj tie reprodukčné techniky, ktoré sa zákazníkom v Anglicku pri umelom oplodnení oficiálne nemôžu ponúkať. Ide napríklad o vloženie troch alebo štyroch embryí súčasne do tela ženy, výber pohlavia alebo eugenické praktiky s cieľom vyradiť choré embryá.
Spoločnosť New Life Global v desiatich jazykoch cielene robila nábor mladých žien ako náhradných matiek prostredníctvom inzerátov na Facebooku a v lákavých ponukách im sľubovala sumy, ktoré v ich domovských krajinách predstavovali často aj niekoľkonásobok ročného platu.
V tejto právnej sivej zóne už nikto nedokáže prekuknúť, ktoré služby sa Angličanom skutočne poskytujú altruisticky, najmä ak sú do toho zapojené ženy z cudziny. Ani to, kde na svete prebiehajú oplodnenie a optimalizácia embryí a koľko peňazí nakoniec putuje komu.
Z britského právneho priestoru sa dá evidentne veľmi dobre pôsobiť. Takéto pomery hrozia každej krajine, ktorá raz umožní altruistický variant. Je to ako pozvánka na paralelný komerčný trh.
Grécky „altruizmus“
Ako sa takzvaný altruistický variant môže komerčne zneužiť, ak je raz povolený, pôsobivo demonštruje aj Grécko, kde sa vypláca zhruba 10-tisíc eur ako náhrada nákladov ženám, ktoré konajú „nesebecky“. Náhradné materstvo by sa tam malo uskutočniť len po predchádzajúcom súdnom povolení pod dohľadom štátnej autority.
V praxi je však situácia úplne iná. V lete 2023 polícia na Kréte rozbila sieť obchodníkov s ľuďmi a náhradným materstvom spojenú so spoločnosťou Mediterranean Fertility Center. Vyšetrovatelia zdokumentovali len za deväť mesiacov 182 prípadov „využívania žien pri odbere vajíčok a náhradnom materstve“. Zadržaní boli súčasťou medzinárodnej siete sprostredkovateľov. Ženy zo zahraničia boli privážané do Grécka, aby slúžili ako darkyne vajíčok a náhradné matky. Pri raziách v štrnástich plne vybavených a monitorovaných bytoch našli úrady okolo tridsať žien z Moldavska, Ukrajiny, Gruzínska, Rumunska a Bulharska.
Polícia odhaduje, že organizátori si ponechali okolo 70 percent ziskov, zatiaľ čo klienti z celého sveta platili 70- až 100-tisíc eur za dieťa. Medzi zatknutými neboli len 73-ročný prevádzkovateľ kliniky a pôrodná asistentka, ale aj šéf štátneho orgánu zodpovedného za dohľad nad asistovanou reprodukciou, ktorého následne grécky minister zdravotníctva odvolal pre účasť na tomto podvode.
Podľa vyšetrovateľov bola sieť aktívna už desaťročia na viacerých miestach v Grécku. Obvinenia zahŕňajú obchodovanie s ľuďmi, sprostredkovanie adopcie maloletých, predaj genetického materiálu a oplodnených vajíčok, falšovanie zdravotnej dokumentácie, vydávanie falošných lekárskych potvrdení na súdne účely, fiktívne manželstvá, podvody a ublíženie na zdraví. So ziskom až do 70-tisíc eur na dieťa boli motivácie zadržaných značné.
Na papieri však Grécko – podobne ako Anglicko – naďalej uplatňuje systém založený na „nesebeckom“ náhradnom materstve.