V reakcii na prudký nárast cien pohonných hmôt zaviedli mnohé štáty EÚ protiopatrenia.
V Nemecku začala spolková vláda prijímať komplexný legislatívny balík, pričom sa vydala cestou postupných krokov. Keďže viaceré krajiny EÚ sa snažia účinne obmedziť ceny pohonných hmôt, na nemeckú ministerku hospodárstva Katherinu Reicheovú sa vyvíja tlak.
V stredu na tlačovej konferencii zástupca hovorcu vlády Steffen Meyer oznámil, že Berlín má v úmysle prijať ešte pred Veľkou nocou rakúsky model, podľa ktorého môžu čerpacie stanice zvyšovať ceny len raz denne, a to na poludnie. Zníženie cien by bolo, naopak, povolené kedykoľvek.
O tom, či takéto pravidlo skutočne zníži ceny, sa naďalej vedú spory. Vláda tiež plánuje posilniť nástroje práva hospodárskej súťaže. Federálny kartelový úrad má mať možnosť „v budúcnosti ľahšie a rýchlejšie riešiť závažné a pretrvávajúce narušenia hospodárskej súťaže“, uviedol Meyer.
Vláda však bezprostredne neplánuje zaviesť zníženie dane z pohonných hmôt alebo daň z neočakávaných príjmov. Prioritu majú mať už dohodnuté opatrenia, pričom vláda bude „naďalej monitorovať situáciu“. Návrhy predložili Spolkovému snemu vo forme návrhu zákona a teraz o nich diskutujú.
Spolkové krajiny žiadajú o pomoc
Z iniciatívy Dolného Saska a niekoľkých ďalších spolkových krajín má byť zvolané osobitné stretnutie krajinských ministrov energetiky s ministerkou Reicheovou. Na programe rokovania budú nielen ceny palív, ale aj budúcnosť energetickej transformácie.
Dolnosaský minister energetiky Christian Meyer považuje doteraz oznámené opatrenia za nedostatočné vzhľadom na to, čo označuje za „infláciu cien spôsobenú fosílnymi palivami“. Podľa nemeckej tlačovej agentúry (dpa) Meyer a viacerí jeho kolegovia vyzvali na zavedenie mimoriadnej dane, ktorú by bezodkladne vybrali a vrátili priamo občanom.
Takáto politika by znamenala nákladné prerozdelenie finančných prostriedkov prostredníctvom štátneho rozpočtu. Takéto presuny málokedy prinášajú zmysluplnú pomoc, ak sa zohľadnia administratívne náklady.
Štátni ministri zároveň tvrdia, že nastal čas na plošné zníženie dane z elektrickej energie, čo by priamo prospelo spotrebiteľom. Ešte pred akýmkoľvek narušením Hormuzského prielivu boli ceny energií v Nemecku v dôsledku daní a odvodov výrazne vyššie ako v mnohých iných krajinách. „Zníženie o dva centy by sa prejavilo rýchlo, priemernú domácnosť by odľahčilo o 100 eur a malo by sa zaviesť natrvalo, aby sa znížili náklady na elektrinu,“ povedal Meyer.
Aj ďalšie skupiny sa snažia presvedčiť federálnu vládu, aby znížila náklady na energiu. Allgemeiner Deutscher Automobil Club (ADAC) vyzval na zníženie daní z energií, čo by priamo znížilo zaťaženie spotrebiteľov.
Bavorský ministerský predseda a predseda CSU Markus Söder presadzuje ďalšie zvýšenie príspevku na dochádzanie do práce, čo by umožnilo dochádzajúcim do práce odpočítať si vyššiu sumu nákladov na cestovanie z dane z príjmu.
Taliansko a ďalšie krajiny konajú rýchlo
Talianska premiérka Giorgia Meloniová oznámila plány na zníženie cien pohonných hmôt prostredníctvom dekrétu. Zníženie daní z benzínu a nafty má znížiť ceny o 25 centov za liter, pričom dopravné spoločnosti majú získať daňové úľavy. „Mechanizmus proti špekuláciám“, ktorý je súčasťou dekrétu, má ceny „prísne naviazať na aktuálny vývoj cien ropy na svetovom trhu“.
Na Slovensku premiér Robert Fico (Smer) zaviedol obmedzenia na nákup nafty. Jednotlivé vozidlá teraz môžu tankovať len do maximálnej hodnoty 400 eur, pričom preprava nafty v kanistroch je obmedzená na 10 litrov. Cieľom týchto opatrení je okrem iného obmedziť palivovú turistiku.
V Rakúsku by dočasné povolenie umožnilo ministrovi financií nariadiť zníženie dane z minerálnych olejov. Kabinet už predchádzajúci týždeň schválil mimoriadnu daň, ktorá by mala znížiť cenu litra pohonných hmôt na pumpách približne o 10 centov. Vládna koalícia však potrebuje na schválenie potrebných legislatívnych zmien podporu opozície.
EÚ plánuje vlastné opatrenia
Európska únia takisto pripravuje opatrenia na riešenie vysokých nákladov na energie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predložila súbor návrhov vrátane možného uvoľnenia pravidiel o bezplatných emisných kvótach na kompenzáciu nákladov, ktoré by kompenzovali náklady na elektrickú energiu pre podniky v celej EÚ.
Ako ďalší nástroj by mohol slúžiť systém obchodovania s emisiami (ETS). V rámci tohto systému musia elektrárne a priemyselní prevádzkovatelia nakupovať certifikáty pokrývajúce ich emisie CO2 a predstavuje približne 11 percent účtov za elektrinu pre priemysel v celej EÚ.
V krajinách s vyšším podielom fosílnych palív v energetickom mixe je toto zaťaženie ešte citeľnejšie. Podľa údajov EÚ v Poľsku tvoria náklady na ETS približne 24 percent cien priemyselnej elektriny. Taliansko vyzvalo EÚ, aby pozastavila povinnosti ETS pre elektrárne s cieľom znížiť náklady.
Ak náklady na energiu zostanú na takejto vysokej úrovni alebo budú ďalej rásť, ekonomické straty budú nevyhnutné. Ohrozená by bola konkurencieschopnosť priemyslu, ako aj kúpna sila spotrebiteľov. Tvorcovia politík a odborníci sa zhodujú na tom, že zníženie nákladov na energiu je nevyhnutné. Či budú plánované opatrenia dostatočné, sa ešte len ukáže.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.