Európsku úniu premiér označil za kľúčový priestor pre Slovensko, no zároveň zdôraznil, že v súčasnej podobe nedokáže efektívne reagovať na výzvy. Tvrdí, že EÚ trpí nedostatkom líderských schopností a rozhodnosti. Kritizoval najmä predstaviteľov európskej diplomacie, ktorí vraj nedokážu viesť relevantné rokovania na globálnej úrovni.
Ako riešenie vidí zásadnú reformu Únie, ktorá by mala posilniť jej ekonomický aj politický vplyv. Zdôraznil, že bez silnej ekonomiky nebude Európa schopná ovplyvňovať svetové dianie.
Za možného lídra Európy označil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Práve predstavitelia veľkých štátov by mali podľa jeho slov prevziať iniciatívu a udávať smer, keďže súčasné inštitucionálne vedenie EÚ túto úlohu nezvláda.
OSN stratila význam
Kritizoval tiež Organizáciu Spojených národov, ktorú označil za neefektívnu a bez reálneho vplyvu na globálne konflikty.
„Dnes je OSN na smiech, na situáciu na Ukrajine alebo v Iráne nemá žiadny vplyv,“ vyhlásil. Podľa neho ide o dôkaz toho, že mechanizmy medzinárodného práva prestávajú fungovať a veľmoci si presadzujú svoje záujmy bez ohľadu na existujúce pravidlá.
Zároveň tvrdí, že absencia účinného medzinárodného systému vedie k prehlbovaniu konfliktov a nestability. Situáciu ilustroval nielen na vojne na Ukrajine, ale aj na napätí na Blízkom východe, kde medzinárodné inštitúcie nedokážu sprostredkovať riešenia. „Nefunguje svetový poriadok, nefunguje medzinárodné právo a neexistujú žiadne pravidlá,“ zdôraznil.
NATO bez USA nemá budúcnosť
Významnú časť diskusie venoval aj bezpečnostnej situácii a budúcnosti NATO. Upozornil, že Aliancia je výrazne závislá od Spojených štátov a prípadný odchod USA by znamenal faktický koniec NATO. „Musela by vzniknúť nová obranná aliancia,“ uviedol.
Premiér poukázal na to, že Európa síce diskutuje o posilnení vlastnej obranyschopnosti, no chýba politická vôľa na konkrétne kroky. Hovorí o investíciách do obranného priemyslu a budovaní silnejších armád, no zároveň priznáva, že členské štáty sa nedokážu dohodnúť na spoločnom postupe.
V tejto súvislosti spomenul aj politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho testuje pripravenosť európskych spojencov a do medzinárodných vzťahov vniesol „biznisový prístup“.
Družba je údajne umelo vytvorený problém
Jednou z kľúčových tém bola energetická bezpečnosť a dodávky ropy. Fico opätovne obhajoval význam ruských energetických zdrojov pre Európu. Tvrdí, že ropovod Družba nie je technicky poškodený a jeho opätovné využívanie závisí výlučne od politického rozhodnutia Ukrajiny, pričom ide o umelo vytvorený problém.
Odmieta, že by existovala plnohodnotná alternatíva k ruskej rope. Kriticky sa vyjadril aj k návrhom na využívanie ropovodu Adria a spochybnil jeho kapacitu a efektívnosť.
Zastavenie dodávok cez Družbu pripisuje ideologickým dôvodom a „nenávisti k Rusku“. Hovorí, že návrat ruskej ropy by posilnil energetickú stabilitu celého európskeho kontinentu.
Rast cien palív
Fico upozornil, že napätie na Blízkom východe a obmedzenia v dodávkach energií môžu mať širšie ekonomické dôsledky. Očakáva, že rast cien palív sa postupne premietne aj do cien potravín.
Vláda preto prijíma preventívne opatrenia vrátane dočasného zastropovania cien nafty. Tento krok má chrániť domáci trh pred vývozom lacnejších palív do zahraničia.
Premiér naznačil, že v prípade potreby bude Slovensko žiadať Európsku komisiu o výnimky, aby mimoriadne výdavky na kompenzácie nezaťažovali verejné financie. Zdôraznil aj potrebu posilňovania potravinovej sebestačnosti, ktorá má byť jedným z nástrojov na zvládanie krízových situácií.
Vládne nariadenie o obmedzení čerpania nafty a zavedení dvojitých cien, ktoré znevýhodnia cudzincov, bude platiť len 30 dní. Povedal, že je to príliš krátky čas na to, aby Európska únia stihla reagovať, preto sa prípadného zásahu Európskej komisie neobáva.
Krok obhajuje tým, že Slovensko má nižšie ceny nafty než okolité krajiny a potrebuje si chrániť vlastný trh. Ak by chcela Európska komisia Slovensko za takúto legislatívu sankcionovať, vláda sa bude brániť. Zdôraznil, že do 30 dní podľa neho Komisia nestihne prijať represívne opatrenia.
Fico deklaroval záujem o korektné a partnerské vzťahy s Ukrajinou a podporu jej európskej perspektívy. Zároveň však odmietol individuálne rokovania s prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Ja sa za nos nenechám ťahať,“ uviedol s tým, že preferuje rokovania na úrovni vlád.
Podporil aj postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, najmä v otázke finančnej pomoci Ukrajine. Zdôraznil, že rozhodovanie v Európskej únii nemôže byť podriadené jednej krajine.
Zmeny vo vláde
V oblasti domácej politiky premiér uviedol, že aktuálne neplánuje žiadne personálne zmeny vo vláde. Situáciu však môže ovplyvniť vývoj okolo guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra, o ktorého prípade ešte rozhoduje Najvyšší súd.
Koalícia sa zatiaľ nedohodla ani na kandidátoch na ústavných sudcov. Premiér však nepovažuje neobsadené miesta za zásadný problém, hoci Ústavný súd upozorňuje na komplikácie pri rozhodovaní.
Vyjadril sa aj k napätiu v koalícii, konkrétne k vylúčeniu poslanca Jána Ferenčáka zo strany Hlas. Podľa Fica by bolo vhodnejšie hľadať spôsob, ako udržať jeho podporu pre vládnu väčšinu.
Naznačil aj možné smerovanie jeho strany v komunálnych voľbách. Za silného kandidáta na primátora Bratislavy považuje ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer).
Zároveň zdôraznil, že rozhodnutie ešte nepadlo a bude závisieť od samotného Ráža.
V súvislosti s regionálnou politikou sa vyjadril aj k situácii v Prešove, kde nepriamo naznačil, že voliči Smeru by sa mohli prikloniť ku kandidátovi Republiky, ak strana nepostaví vlastného.