Irán varoval, že úplne uzavrie Hormuzský prieliv, ak Spojené štáty zaútočia na jeho energetickú infraštruktúru.
Na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa reagovali Revolučné gardy, ktoré zdôraznili pripravenosť prijať tvrdé opatrenia.
Strategický prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu, je zároveň jednou z najdôležitejších energetických trás na svete.
Jeho prípadné uzavretie by malo vážne globálne ekonomické dôsledky.
Trump dal Iránu ultimátum
Napätie vyostril americký prezident Donald Trump, ktorý Iránu adresoval priamu hrozbu vojenského zásahu.
„Ak Irán do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv bez ohrozenia, Spojené štáty zaútočia a zničia mnohé jeho elektrárne,“ uviedol na sociálnej sieti Truth Social.
Vyjadrenie prišlo len deň po tom, čo Trump hovoril o možnom ukončení konfliktu na Blízkom východe, čo podľa pozorovateľov poukazuje na rýchlu eskaláciu situácie.
Teherán rozširuje zoznam potenciálnych cieľov
Irán zároveň oznámil, že za legitímne ciele bude považovať nielen americké záujmy, ale aj energetickú infraštruktúru v krajinách, ktoré hostia americké vojenské základne.
Rovnako varoval firmy s americkým kapitálom, ktoré by sa mohli stať terčom odvetných opatrení. Teherán tak signalizuje pripravenosť rozšíriť konflikt aj mimo svojho územia.
Útoky na odsoľovacie zariadenia
Nové riziká zdôrazňuje aj iránska hrozba útokov na odsoľovacie zariadenia v štátoch Perzského zálivu, ktoré trpia nedostatkom vody. Sú obzvlášť akútne pre púštne krajiny, ktorých obyvateľstvo a ekonomiky sú závislé od zariadení na výrobu vody.
Zatiaľ čo niektoré štáty, ako napríklad Saudská Arábia, Omán a Spojené arabské emiráty, môžu čerpať vodu z viac ako jedného mora, iné – vrátane Kataru, Bahrajnu a Kuvajtu – sú natlačené pozdĺž pobrežia Perzského zálivu bez alternatívneho pobrežia, čím sú ich kritické odsoľovacie zariadenia vystavené akejkoľvek eskalácii zameranej na energetiku a infraštruktúru.
Lodná doprava čelí obmedzeniam
Hormuzský prieliv síce zostáva formálne otvorený, no Irán naznačuje selektívne obmedzenia pre plavidlá spojené s jeho nepriateľmi.
Podľa iránskeho zástupcu pri Medzinárodnej námornej organizácii Aliho Mousavího môžu ostatné lode prechádzať len po dohode s Teheránom.
Už teraz sa však prieliv využíva menej, keďže dopravcovia sa obávajú útokov. Vojna medzi USA, Izraelom a Iránom tak začína citeľne zasahovať globálnu lodnú dopravu.
Ceny energií prudko rastú
Eskalácia napätia sa okamžite premieta aj do cien energií. Prípadná blokáda prielivu a útoky na ropnú a plynárenskú infraštruktúru na Blízkom východe spôsobili výrazný nárast cien ropy a plynu.
Krajiny závislé od tejto trasy už začali hľadať alternatívne dopravné cesty a čerpať zo strategických zásob.
Napriek tvrdým vyjadreniam Teherán deklaruje, že jeho prioritou zostáva diplomatické riešenie. Zároveň však z eskalácie obviňuje Spojené štáty a Izrael.
(reuters, mja)