Vstupujeme do štvrtého týždňa konfliktu v Iráne a práve tento týždeň môže byť pre finančné trhy rozhodujúci. Vo všeobecnosti stále platí, že najmä americké trhy a burza v Izraeli znášajú celé dianie prekvapivo dobre na to, o akú závažnú potenciálnu krízu ide a aké obrovské finančné náklady to tieto dve krajiny stojí.
Náklady na vojnu sa prejavia vo vyšších schodkoch štátnych rozpočtov, ktoré sa tak len pridajú k už existujúcemu vysokému dlhu. TTrhy sa však teraz zaujímajú predovšetkým o optimistický variant vývoja celého konfliktu, hoci sa už začínajú objavovať prvé trhliny.
Úrokové sadzby a vyčkávanie centrálnych bánk
Piatkové zasadnutie minulého týždňa bolo už výrazne pesimistické. Centrálne banky, s výnimkou austrálskej, ktorá sadzby zvýšila, ponechali na svojich zasadnutiach úrokové sadzby na pôvodných hodnotách.
Zároveň výrazne klesla šanca, že by v tomto roku klesli tak, ako to bolo pôvodne v pláne. Európska centrálna banka ich na svojom zasadnutí ponechala na rovnakej úrovni, ale trhy začali do cien premietať možnosť, že by tento rok mohli sadzby dokonca stúpnuť dvakrát.
To malo na burzy nepriaznivý vplyv. Centrálni bankári zatiaľ priznávajú neistotu a na vyhodnotenie situácie si budeme musieť počkať až do určenia konečnej dĺžky konfliktu.
Orientovať sa podľa vyhlásení Donalda Trumpa znamená zmieriť sa s tým, že každý deň je situácia iná. Raz je koniec vojny veľmi blízko, pretože už nie je čo napádať, a hneď nato americká armáda po iránskych operáciách v Perzskom zálive hrozí ešte väčšou odvetou.
Tieto zmeny nálad sú absolútne nečitateľné, a tak trh nemá inú možnosť, ako sledovať jedinú objektívnu veličinu. Tou je čas. Pôvodne bola ohlásená operácia s maximálnou dĺžkou štyroch týždňov, neskôr bol tento rozsah posunutý na štyri až šesť týždňov. Táto informácia bola pre investorov absolútne kľúčová a zabránila rozsiahlejšej panike.
Faktor času a geopolitická neistota
Finančné trhy zatiaľ stále počítajú s tým, že ide o prechodnú akciu. Svetová ekonomika sa síce bude musieť z tohto otrasu spamätať, ale stále to bude realizovateľné. Len čo však bude táto časová hranica prekročená, vstúpime do úplne inej fázy. Budú sa sčítavať straty a niektoré z nich sa môžu ukázať ako nezvratné.
Aj minulý týždeň bola na oboch stranách opäť prekročená červená čiara, a to útokom na iránske elektrárne a následnou iránskou odpoveďou v podobe raketového úderu na centrum jadrového výskumu Dimona v Izraeli, stále však existuje nádej, že budeme svedkami Trumpovho obratu, na ktorý trhy stavia.
Trump síce vydal nové ultimátum na otvorenie Hormuzského prielivu do pondelkového večera s tým, že inak začne ešte silnejšie vojenské útoky, táto hrozba však absolútne nefunguje. A to ani na Irán, ani na finančné trhy.
Čo však trhy skutočne premietli do svojich očakávaní, boli správy, že Trumpova administratíva chce s Iránom rokovať a hľadá sprostredkovateľa. To už samo osebe môže byť pomerne ťažká úloha, pretože Omán ako bývalý sprostredkovateľ túto úlohu zatiaľ odmietol.
Druhý kandidát na sprostredkovanie, Katar, zatiaľ z návrhu tiež neprejavuje nadšenie, keďže sa musí vyrovnávať s hrozbou iránskych rakiet a obrovskými finančnými stratami.
Stále teda existuje nádej, že Trump jedného dňa vystúpi pred divákov a oznámi „superdohodu“, ktorá zaručí mier na Blízkom východe na ďalších sto rokov. Cesta k nej však bude dlhá a rokovania určite nedospejú k výsledku za jeden alebo dva dni.
Rysuje sa tu preto reálna hypotéza: ak sa rokovania nezačnú do konca týždňa, dodržanie maximálneho šesťtýždňového limitu pre konflikt bude nemožné. V takom prípade by sme sa na trhoch mohli dočkať citeľnej korekcie.
Rozpor medzi papierovou a fyzickou ropou
Napriek taktike cukru a biča zo strany Donalda Trumpa sa tentoraz trh s ropou v nedeľu a pondelok otvoril s rastúcim trendom, nešlo však o žiadny skokový zlom. Cena ropy rastie podľa očakávaní, ale zatiaľ sa tak nedeje nekontrolovateľne.
Vo svete sa však rysuje ďalší problém. Cena komodity na burze je zo svojej podstaty virtuálna. Obchodujú sa tu kontrakty, ktoré však len veľmi zriedka končia tým, že sa fyzická ropa dovezie domov k investorovi. Existuje totiž aj kurz fyzickej ropy, teda cena, za ktorú si kupujúci surovinu skutočne odvezie.
Za normálnych okolností tieto dve ceny korelujú a rozdiel medzi nimi je prakticky minimálny. Teraz sa však tento spread výrazne rozširuje. Dôvodom je skutočnosť, že mnohé štáty na čele so Srí Lankou už vo svojich zásobníkoch prakticky žiadnu ropu nemajú.
Zásadný problém teda spočíva v tom, že svetu čoskoro začne chýbať fyzická ropa. To sa už teraz prejavuje obavami leteckých spoločností, ktoré nevedia, či bude možné lietať z Európy do Ázie, pretože tam môže chýbať fyzické letecké palivo.
Aj v Európe sa však začínajú objavovať prvé náznaky obmedzovania spotreby, napríklad v Slovinsku, ktoré zakázalo väčšie nákupy benzínu a nafty.
V súčasnosti sa ropa Brent na burze obchoduje za 109 dolárov za barel. Fyzická ropa v Ománe, teda za Hormuzským prielivom, sa však teraz predáva za 157 dolárov. Za túto cenu si komoditu kúpite a skutočne odveziete.
Práve kurz fyzickej ropy nám jasne ukazuje, že komoditný trh je aj pri týchto vysokých cenách do značnej miery optimistický. V skutočnosti je situácia oveľa horšia, a ak sa v priebehu dní nič nezmení, cena ropy môže naďalej rásť.
Bitcoin verzus zlato: burzové anomálie
Trh vysiela varovné signály, spočívajúce predovšetkým v tom, že sa objavujú burzové anomálie. To môžeme v súčasnosti pozorovať hlavne na vývoji cien zlata a bitcoinu. Nachádzame sa v období obrovského bezpečnostného rizika, keď sa konflikt môže prakticky kedykoľvek premeniť na rozsiahlu vojnu v celom regióne.
V tomto prostredí by rizikové finančné aktíva mali klesať, zatiaľ čo takzvané bezpečné prístavy by mali posilňovať. Predpokladaný vývoj by teda mal vyzerať tak, že cena bitcoinu klesne, zatiaľ čo cena zlata porastie. Deje sa však presný opak.
Bitcoin od začiatku konfliktu 28. februára posilnil o osem percent. Počas trvania krízy dokonca dosiahol dlho nevídanú hodnotu 76-tisíc dolárov, čo znamenalo rast približne o pätinu. Vzhľadom na to, že sa bitcoin momentálne nachádza v nepriaznivej fáze halvingového cyklu, ide o skutočne prekvapivý vývoj.
Ešte väčším prekvapením je však vývoj v prípade zlata, kde by investor očakával masívny nárast. Zlato od začiatku konfliktu prekvapivo oslabilo o 21 percent. Takýto vývoj nikto neočakával. Aké sú možné vysvetlenia?
Jedno z nich hovorí o tom, že investori obchodujúci s finančnou pákou boli pod tlakom rastúcich výnosov dlhopisov nútení likvidovať svoje pozície, aby pokryli takzvané margin calls. Ďalšou možnosťou je, že trhy očakávajú výrazné posilnenie dolára, čo by znamenalo, že určitá časť investorov verí v konečné víťazstvo Spojených štátov v celom konflikte.
Iná hypotéza naznačuje, že krajiny zapojené do konfliktu v Perzskom zálive sa teraz zbavujú svojich zlatých rezerv. Posledná, do istej miery konšpiračná teória spočíva v tom, že kurz zlata je manipulovaný s cieľom zabrániť úteku investorov z amerických desaťročných dlhopisov.
Ak by totiž záujem o americké dlhopisy opadol, znamenalo by to pre Donalda Trumpa ďalší zásadný problém. Sledovať iba kurz ropy zjavne nestačí; je nevyhnutné pozorne sledovať aj vývoj cien zlata a výnosy desaťročných dlhopisov.