Petr Drulák

Jednou z hlavných tém volebného boja o parížsku radnicu sa stalo zneužívanie detí v materských školách. Od vlaňajšieho apríla v Paríži vyšetrujú už viac ako 50 pedagogických pracovníkov pre nevhodné správanie voči deťom, z toho 20 je podozrivých zo sexuálneho zneužívania. Len tento rok bolo toto obvinenie vznesené proti ďalším 15 osobám.

Socialistická radnica, pod ktorú materské školy patria, má čo vysvetľovať. A nielen radnica. Pedofília je hlbším problémom francúzskych progresívcov.

Progresívne médiá nemilosrdne a často úplne oprávnene kritizovali katolícku cirkev za to, že sa nedokázala postaviť čelom k zneužívaniu detí kňazmi. Ale rovnakým zločinom na vlastnej strane sa venujú len okrajovo. A pritom je o čom hovoriť. Progresívna pedofília totiž nie je len zlyhaním jednotlivcov a inštitúcie, ktorá ich z obavy o dobré meno kryje, ako to hriešne robila cirkev, ale zlyhaním samotnej ideovej podstaty.

Z progresívnej ideológie totiž nevyplýva, že by pedofília bola niečím zlým. Progresívci na jednej strane podporujú akékoľvek sexuálne experimenty a zároveň považujú deti za malých dospelých, neustále ich tlačia do najrôznejších rozhodnutí, na ktoré dieťa nemôže stačiť. Výchovu politizujú a sexualizujú: už v prvých triedach deti zoznamujú s právami, ktoré môžu presadzovať aj proti rodičom, znižujú vekovú hranicu volebného práva a nútia im výber sexuality. Smutným príkladom posledných rokov sú deti, ktoré pod vplyvom ideológie LGBT presadzujú proti vôli rodičov zmenu pohlavia.