Dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu by malo významné dôsledky pre globálne dodávateľské reťazce a trhy s energiou. Taký je záver novej štúdie, ktorú cituje chemie.de, popredný priemyselný portál pre chemický sektor.
Výskum uskutočnili Inštitút pre analýzu dodávateľských reťazcov v Rakúsku (ASCII), nezávislé výskumné Centrum pre komplexné vedy (CSH) so sídlom vo Viedni a Technická univerzita v holandskom Delfte.
Tovar za 1,2 bilióna dolárov ročne
Štúdia po prvýkrát systematicky skúma, ako veľmi sú krajiny a priemyselné odvetvia na celom svete závislé od vývozu z piatich štátov Perzského zálivu, ktorých námorný obchod prechádza výlučne cez Hormuzský prieliv – Irán, Spojené arabské emiráty, Katar, Kuvajt a Bahrajn. Zo zistení vyplýva, že ázijské ekonomiky by boli narušením prieplavu zasiahnuté oveľa viac ako tie európske.
Spomínaných päť krajín vyváža spolu tovar v hodnote približne 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom najväčší podiel na prerušení obchodných tokoch majú energetické produkty, ako ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinovaná ropa – ide o komodity v celkovej hodnote 800 miliárd dolárov.
Výskumníci analyzovali aj celý rad globálnych scenárov. Krátkodobé prerušenie do dvoch týždňov by malo len obmedzené hospodárske dôsledky. Ak by však narušenie prepravy tovaru úžinou trvalo dlhšie ako štyri týždne, výluky v globálnych dodávateľských reťazcoch by to mohlo prudko zvýšiť.
Z krátkodobého hľadiska výskumníci očakávajú nárast cien, ale nie okamžité výpadky dodávok alebo ich nedostatok. Dlhodobé zablokovanie prielivu by, naopak, mohlo viesť k pretrvávajúcim vysokým cenám energií, zvyšovaniu výrobných nákladov a poklesu konkurencieschopnosti energeticky náročných odvetví.
Zďaleka najviac závislé od vývozu zo štátov Perzského zálivu sú ázijské ekonomiky. Čína odtiaľ dováža ročne tovar v hodnote približne 97 miliárd dolárov, nasleduje India so 74 miliardami dolárov, Japonsko so 63 miliardami dolárov, Južná Kórea s 30 miliardami dolárov a Thajsko s 22 miliardami dolárov. Najviac postihnutými sektormi sú ropa, skvapalnený zemný plyn a rafinované ropné produkty.
Ako je na tom Európa
Pokiaľ ide o Európu, analýza poskytuje diferencovanejší obraz. EÚ dováža z piatich štátov Perzského zálivu, ktoré sú závislé od prepravy cez Hormuzský prieliv, produkty približne za 47 miliárd dolárov ročne. Podľa štúdie sa riziká sústreďujú len na malý počet krajín.
Taliansko je najväčším dovozcom v rámci EÚ s ročnou hodnotou 9,8 miliardy dolárov a z Kataru získava veľké objemy skvapalneného zemného plynu v hodnote približne 4,4 miliardy dolárov.
Belgicko je značne vystavené riziku: krajina dováža ročne skvapalnený katarský zemný plyn za približne 5,8 miliardy dolárov, a to najmä prostredníctvom LNG terminálu v Zeebrugge. Na druhej strane, významné obchodné toky diamantov zo Spojených arabských emirátov prechádzajú cez Antverpy.
Spojené kráľovstvo zasa v Európe vykazuje najvyššiu expozíciu z týchto krajín vo výške 12,9 miliardy dolárov ročne, a to vrátane približne 5,9 miliardy dolárov v podobe plynových produktov z Kataru.
Nemecko a Francúzsko sú, naopak, širšie diverzifikované, a preto aj aktuálnou situáciou menej ovplyvnené.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.