Na papieri ide o prehľadný balík. V praxi však ide o zásah, ktorý mení fungovanie trhu, logiku dopravy aj každodennú prevádzku čerpacích staníc. A ten sa nedá zredukovať len na čísla. Premiér Robert Fico minulý týždeň obhajoval zavedenie opatrení cenovým rozdielom.

Slovensko má podľa neho najlacnejšiu naftu v rámci krajín V4 a výrazne lacnejšiu než Rakúsko. „Nastala situácia, že na severe Slovenska doslova vyschli desiatky čerpacích staníc,“ konštatoval s tým, že zahraniční vodiči využívali nižšie ceny a vo veľkom tankovali na Slovensku. Vláda preto pristúpila ku kombinácii kvót s cenovou diferenciáciou, teda snahou odstrániť motiváciu pre palivovú turistiku.

Hajko: Problém nevznikol teraz

Takýto obraz má podľa poslanca KDH Jozefa Hajka aj druhú vrstvu a na sociálnej sieti ju interpretuje dosť odlišne. Podľa neho nie je vojna v Perzskom zálive príčinou, ale len posledným impulzom. „Je to ten posledný dôvod, prečo budeme mať naftu na prídel. Ale určite nie prvý,“ tvrdí. Hajko tým posúva diskusiu od aktuálnych opatrení k dlhodobým rozhodnutiam štátu.

Jeho argument stojí na niekoľkých konkrétnych bodoch. Slovensko podľa neho dlhodobo zlyhalo v diverzifikácii dodávok. Nepostavilo prepojenie medzi rafinériou v Bratislave a rakúskym Schwechatom, nedotiahlo plnohodnotné využitie ropovodu Adria a nepripravilo reverzný tok Družby zo západu. „Za posledné dve zlyhania nesie priamu zodpovednosť súčasná vláda,“ tvrdí poslanec KDH.

Ešte ostrejšia je jeho kritika energetickej stratégie. V čase, keď Európska únia po roku 2022 smerovala k obmedzeniu ruských energií, tak Slovensko „tvrdošijne trvalo na pokračovaní odoberania ruskej ropy a vybavovalo Slovnaftu výnimky“. Výsledkom bolo, že rafinéria nemusela urýchlene prispôsobovať technológiu na spracovanie iných druhov ropy.

Vysvetľuje, že z krátkodobého hľadiska to prinášalo výhodu lacnejšej suroviny, no z dlhodobého pohľadu to znamenalo závislosť. A tá sa naplno prejavila v momente výpadku. Poslanec upozorňuje, že len vlani sa dodávky cez ropovod Družba prerušili šesťkrát.

Napriek tomu štát neposilnil kapacity strategických zásob ani ich flexibilitu. „Dnes sa dajú zásobníky plniť len cez Družbu z východu,“ konštatuje. V takejto situácii potom otvorenie rezerv (250-tisíc ton ropy) rieši len okamžitý problém, nie jeho príčinu.

Zaujímavý je aj jeho pohľad na vzťah štátu a Slovnaftu. Podľa Hajka vláda „zobrala na svoje plecia problém tejto maďarskej súkromnej spoločnosti“ bez toho, že by jasne definovala, čo bude od nej žiadať do budúcnosti. Zároveň kritizuje, že vláda komunikuje najmä so Slovnaftom, čím mu de facto priznáva jeho dominantné postavenie na trhu.

Hajkov analytický pohľad je síce zaujímavý, no realita sa odohráva inde – na čerpacích staniciach. A tam je obraz podstatne praktickejší.

Prevádzkovatelia plnia vládne nariadenia

Hovorca Slovnaftu Anton Molnár pre Štandard k aktuálnej situácii priblížil, že v podniku plne dodržiavajú všetky aktuálne platné nariadenia vlády súvisiace so stavom ropnej núdze.

„Našou prioritou je zabezpečiť bezpečný a plynulý priebeh obsluhy našich zákazníkov,“ hovorí a dodáva, že pracovníci čerpacích staníc pri kontrole evidenčných čísiel vozidiel postupujú podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva tak, aby sa pravidlá uplatňovali transparentne.

Z jeho formulácie je zrejmé, že prevádzka sa mení. Zavedenie rozdielnych cien podľa evidenčného čísla znamená, že čerpacie stanice už nie sú len miestom predaja, ale aj miestom kontroly. Každé tankovanie sa tak stáva malým administratívnym procesom.

Podobne otvorene to pomenúva aj Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu (SAPPO). Podľa Barbory Blažekovej sa čerpacie stanice síce v maximálnej možnej miere prevádzkujú v bežnom režime, no opatrenia predstavujú väčšiu záťaž na personál a prevádzkovateľov. V praxi ide o kontrolu nových povinností, ktoré doteraz neexistovali.

SAPPO zároveň pripúšťa, že lokálne výpadky sú reálne. Dôvodom je aj to, že cenová diferenciácia sa zaviedla s oneskorením. „Ešte včera do polnoci platili jednotné ceny a dochádzalo k palivovej turistike,“ vysvetľuje Blažeková. Prevádzkovatelia tak musia operatívne prispôsobovať logistiku zásobovania.

Z technického hľadiska sa kontrola opiera najmä o kamerové systémy. Tie predstavujú prvý stupeň identifikácie vozidla. Ak vzniknú pochybnosti, obsluha môže žiadať aj technické doklady. Ide o riešenie, ktoré je funkčné, no zároveň ukazuje limity systému, keďže nie je úplne automatizované a vyžaduje ľudský zásah.

Bez rozdielu pre cudzincov

Zaujímavý detail prináša aj odpoveď na otázku Štandardu, ako sa nové pravidlá dotknú vozidiel s ukrajinskou evidenčnou značkou, hoci ich vodiči môžu žiť na Slovensku so štatútom dočasne chránenej osoby. Podľa SAPPO sa vyhláška ministerstva financií aplikuje na akékoľvek motorové vozidlo registrované mimo územia Slovenskej republiky, a to bez rozdielu.

„Bohužiaľ, vyhláška ministerstva financií, ktorou sa stanovuje cenová regulácia vybraných pohonných látok, sa aplikuje na akékoľvek motorové vozidlo, ktoré je registrované mimo územia Slovenskej republiky bez rozdielu,“ vysvetľuje.

Otázka udržateľnosti však zostáva otvorená. Asociácia ju explicitne necháva na štát a ďalší vývoj po 18. apríli je plne v kompetencii relevantných zástupcov štátnej správy. Prevádzkovatelia čerpacích staníc sa tak aktuálne snažia v reálnom čase udržať fungovanie systému, ktorý sa mení za pochodu.

Vláda v rýchlo sa meniacej situácii rieši akútny problém a opiera sa o čísla a krízový zákon. Opozícia upozorňuje na dlhodobé zlyhania a systémové riziká. Či ide o krátkodobú epizódu alebo začiatok hlbšej zmeny, zatiaľ nie je jasné. Isté je len to, že slovenský trh s palivami sa z anonymnej služby stal priestorom, kde sa stretávajú geopolitika, regulácia aj každodenná logistika – priamo pri stojane.