Izrael dúfal, že vojna v Iráne spustí revolúciu. To sa nestalo

Po troch týždňoch vojny sa však žiadne iránske povstanie nekoná. Spravodajské analýzy USA a Izraela dospeli k záveru, že tamojšia teokratická vláda je síce oslabená, ale stále drží moc. Strach z iránskej armády a polície zároveň znižuje pravdepodobnosť povstania v krajine a bráni aj etnickým milíciám pôsobiacim mimo Iránu uskutočňovať cezhraničné útoky.

Predstava, že Izrael a Spojené štáty by mohli vyvolať rozsiahle povstanie v Iráne, sa ukázala ako zásadná chyba v prípravách na vojnu, ktorá sa rozšírila po celom Blízkom východe. Namiesto očakávaného vnútorného rozkladu sa iránsky režim zomkol a konflikt ešte viac vyostril. Irán v súčasnosti vracia údery a útočí na vojenské základne, mestá, tankery v Perzskom zálive aj na strategickú ropnú a plynovú infraštruktúru.

Tento obraz vychádza z rozhovorov s viac ako desiatkou súčasných a bývalých amerických, izraelských a ďalších zahraničných predstaviteľov, z ktorých väčšina vystupovala anonymne z dôvodu zodpovedania otázok národnej bezpečnosti a spravodajstva počas vojny.

New York Times oslovil predstaviteľov s rôznymi názormi na pravdepodobnosť povstania.

Od Trumpovho prvého prejavu americkí predstavitelia prestali verejne hovoriť o možnosti povstania v Iráne, hoci niektorí stále dúfajú, že by sa mohlo objaviť. Netanjahu síce zmiernil rétoriku, no naďalej tvrdí, že americké a izraelské letecké útoky môžu podporiť aj pozemné sily pôsobiace v Iráne.

„Revolúcie sa nedajú robiť zo vzduchu. Musí existovať aj pozemná zložka. Existuje množstvo možností, ktoré však zatiaľ nebudem konkretizovať,“ povedal Netanjahu vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Konštatoval tiež, že je ešte príliš skoro povedať, či iránsky ľud využije príležitosť, „ktorú sme mu pripravili, aby vyšiel do ulíc. Dúfam, že sa tak stane. Pracujeme na tom, no v konečnom dôsledku to bude závisieť len od nich“.

Za zatvorenými dverami však izraelský premiér vyjadroval frustráciu nad tým, že sľuby Mosadu o vyvolaní povstania sa nenaplnili. Na jednom bezpečnostnom stretnutí len niekoľko dní po začiatku vojny sa rozčuľoval, že Trump sa môže kedykoľvek rozhodnúť vojnu ukončiť a že operácie Mosadu zatiaľ nepriniesli očakávané výsledky.

Podľa súčasných aj bývalých amerických a izraelských predstaviteľov Netanjahu pred vojnou cielene využíval prehnaný optimizmus Mosadu ohľadom možného iránskeho povstania na to, aby presvedčil Trumpa, že zvrhnutie iránskeho režimu je dosiahnuteľný cieľ.

Mnohí vysokí americkí predstavitelia, ako aj analytici izraelskej vojenskej rozviedky AMAN, však boli voči plánu na masové povstanie skeptickí. Velenie americkej armády Trumpovi na rovinu povedalo, že Iránci nepôjdu protestovať do ulíc vo chvíli, keď na nich USA a Izrael zhadzujú bomby. Spravodajské služby odhadli, že pravdepodobnosť masového povstania ohrozujúceho teokratickú vládu je nízka a pochybovali, že by útok mohol vyústiť do občianskej vojny.

Biely dom sa k situácii oficiálne nevyjadril. Jeden z vysokopostavených predstaviteľov administratívy však pripomenul, že vo svojom prvom prejave po vypuknutí vojny Trump vyzval Iráncov, aby zostali doma a do ulíc vyšli až po skončení leteckých útokov.

„Keď skončíme, prevezmite svoju vládu,“ povedal vtedy šéf Bieleho domu.

Nate Swanson, bývalý vysoký úradník ministerstva zahraničných vecí a Bieleho domu, ktorý do júla pôsobil v Trumpovom tíme pre Irán pod vedením Stevea Witkoffa, uviedol, že počas svojich rokov práce na iránskej politike nikdy nevidel žiadny „seriózny plán“ na vyvolanie povstania v Iráne zo strany americkej vlády.

„Mnohí ľudia nejdú protestovať, pretože by ich zastrelili,“ povedal Swanson, ktorý v súčasnosti pôsobí v organizácii Atlantic Council. „Nechcú sa nechať zmasakrovať. To je prvý dôvod. A druhý je, že veľká časť obyvateľstva chce jednoducho lepší život a teraz je odsunutá bokom. Režim nemajú radi, ale nechcú riskovať život. Tých 60 percent zostane doma,“ konkretizoval Swanson.

Zdá sa, že po dvoch týždňoch vojny dospel k rovnakému záveru aj samotný Trump. Dňa 12. marca poznamenal, že iránske bezpečnostné sily sú v uliciach a „strieľajú do ľudí samopalmi, ak chcú protestovať“.

„Myslím si, že to je obrovská prekážka pre ľudí, ktorí nemajú zbrane. Je to veľmi veľká prekážka, takže áno, môže sa to stať, ale pravdepodobne nie hneď,“ povedal pre Fox News Radio.

Kurdská možnosť

Hoci detaily plánov Mosadu zostávajú utajené, jeden z nich rátal s podporou invázie iránskych kurdských milícií zo severného Iraku.

Mosad má s kurdskými skupinami dlhoročné vzťahy a podľa amerických predstaviteľov CIA aj Mosadu v posledných rokoch poskytovali kurdským silám zbrane a ďalšiu pomoc. CIA už pred súčasnou vojnou disponovala právomocami na podporu iránskych kurdských bojovníkov a poskytovala im zbrane aj poradenstvo.

V prvých dňoch vojny izraelské stíhačky a bombardéry útočili na iránske vojenské a policajné ciele v severozápadnom Iráne – okrem iného aj preto, aby pripravili pôdu pre postup kurdských jednotiek.

Počas telefonického brífingu 4. marca sa izraelského vojenského hovorcu opýtali, či Izrael bombarduje západný Irán aj preto, aby pomohol kurdskej invázii. Hovorca, podplukovník Nadav Šošani, odpovedal: „V západnom Iráne pôsobíme veľmi intenzívne, aby sme oslabili schopnosti iránskeho režimu, otvorili cestu smerom k Teheránu a získali priestor na ďalšie operácie. To je náš cieľ.“

Americkí predstavitelia však už nie sú nadšení z myšlienky, ktorú mali ešte pred vojnou – využiť Kurdov ako zástupnú silu. Tento obrat v postoji vyvolal napätie medzi Washingtonom a Tel Avivom.

Týždeň po začiatku vojny, 7. marca, Trump povedal, že kurdským lídrom výslovne zakázal posielať milície do Iránu. „Nechcem, aby Kurdi vchádzali do krajiny. Nechcem, aby sa im niečo stalo, aby boli zranení alebo zabití,“ povedal novinárom.

Keď sa objavili správy, že kurdské milície by sa mohli zapojiť do kampane, prezident Vlasteneckej únie Kurdistanu Bafel Talabani v rozhovore pre Fox News povedal, že nič také sa neplánuje. Dodal, že kurdský postup by mohol mať dokonca opačný účinok.

„Dalo by sa tvrdiť, že by to bolo skôr na škodu,“ prízvukoval a pripomenul, že Iránci sú veľmi nacionalistickí. „Ak by mali pocit, že príchod Kurdov zvonka ohrozuje jednotu ich krajiny, mohlo by to ľudí skôr zjednotiť proti takémuto separatistickému hnutiu,“ myslí si.

Turecko zároveň varovalo americkú administratívu, aby nepodporovala žiadne kurdské akcie. Podľa tureckého diplomata toto posolstvo tlmočil minister zahraničných vecí Hakan Fidan americkému ministrovi zahraničia Marcovi Rubiovi počas nedávneho rozhovoru. Turecko ako člen NATO totiž dlhodobo odmieta akékoľvek operácie ozbrojených Kurdov, keďže samo bojuje s kurdskými separatistami na vlastnom území.

Povstanie, ktoré stále neprichádza

Americkí predstavitelia oboznámení so spravodajskými hodnoteniami pred vojnou uviedli, že CIA zvažovala viacero možných scenárov vývoja situácie v Iráne po vypuknutí konfliktu. Úplný kolaps iránskeho režimu však považovala za málo pravdepodobný.

Ďalší predstavitelia, oboznámení so spravodajskými informáciami, pripomenuli, že iránsky režim dokáže vzbury potlačiť pomerne rýchlo, a to aj pod obrovským tlakom, ako napríklad počas masových protestov v januári, ktoré si vyžiadali tisíce obetí.

Analýzy amerických služieb síce pripúšťali, že by sa určité ozbrojené zložky iránskej vlády mohli postaviť proti sebe a vyvolať občiansku vojnu, no malo to háčik. Podľa hodnotení by tieto frakcie pravdepodobne len podporili konkurenčné skupiny duchovných vodcov. Nešlo by teda o žiadne demokratické hnutie.

Najpravdepodobnejším scenárom bolo, že tvrdé línie existujúcej vlády si udržia kontrolu nad mocenskými mechanizmami.

Hovorca CIA sa k téme odmietol vyjadriť. Rovnako nereagovali Mosad ani izraelská armáda.

Izraelské spravodajské služby sa pritom už roky zaoberajú myšlienkou vyvolať v Iráne povstanie – či už ako samostatnú operáciu, alebo krátko po začiatku vojenského zásahu. Až donedávna však túto možnosť považovali za nereálnu.

Keďže za operácie v zahraničí zodpovedá Mosad, celú prípravu mal na starosti práve on.

Shahar Koifman, bývalý šéf oddelenia pre Irán v Izraelskej vojenskej spravodajskej výskumnej divízii, konštatoval, že Izrael skúmal rôzne spôsoby, ako oslabiť alebo zvrhnúť iránsky režim. Tieto snahy však boli podľa jeho slov odsúdené na neúspech od samého začiatku. Dodal, že zvrhnutie iránskej vlády nepovažuje za cieľ, ktorý by sa v tomto konflikte dal reálne dosiahnuť.

Yossi Cohen, Barneov predchodca na čele Mosadu, dospel k záveru, že snaha vyvolať povstanie v Iráne je zbytočná. Nariadil preto, aby sa na túto oblasť vynakladalo len minimum zdrojov. Počas jeho pôsobenia, ktoré sa skončilo v roku 2021, Mosad analyzoval, koľko ľudí by sa muselo zapojiť do protestov, aby skutočne ohrozili režim, a porovnával tieto čísla s rozsahom protestov od roku 1979.

„Pýtali sme sa, či by sa nám podarilo preklenúť tento rozdiel. A dospeli sme k záveru, že nie,“ povedal Cohen v roku 2018.

V tom období sa Mosad sústredil na inú stratégiu: oslabiť iránsku vládu natoľko, aby nakoniec ustúpila izraelským a americkým požiadavkám. Tento cieľ sa mal dosiahnuť kombináciou tvrdých ekonomických sankcií, atentátov na iránskych jadrových vedcov a vojenských lídrov a sabotáže jadrových zariadení.

V poslednom roku, keď sa možnosť izraelského útoku na Irán stávala čoraz reálnejšou, Barnea zmenil prístup. Mosad začal presúvať zdroje na plány, ktoré by v prípade vojny mohli viesť k zvrhnutiu vlády v Teheráne.

Podľa predstaviteľov nadobudol Barnea v posledných mesiacoch presvedčenie, že po niekoľkých dňoch intenzívnych izraelských a amerických náletov a eliminácii vysokopostavených iránskych lídrov by Mosad mohol začať vyvolávať nepokoje po celej krajine.

Po prvých útokoch a atentátoch žiadne povstanie neprišlo. Izraelskí predstavitelia však tvrdia, že nádej ešte nestratili.

„Myslím, že potrebujeme pozemné jednotky, ale musia to byť iránske jednotky,“ povedal Yechiel Leiter, izraelský veľvyslanec v USA, v rozhovore pre CNN, keď sa ho pýtali, ako sa vojna skončí. „A myslím si, že prichádzajú,“ uzavrel.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Vychádza so súhlasom redakcie.