Výkonnosť hospodárstva závisí od mnohých faktorov. Jedným z nich sú vládne výdavky ako percento hrubého domáceho produktu (HDP).
Známy výrok pripisovaný bývalému nemeckému kancelárovi Helmutovi Kohlovi tvrdí, že socializmus sa začína, keď podiel štátu na vytvorenom spoločenskom produkte presiahne 50 percent. Čím vyšší je podiel peňazí spravovaných štátom, tým väčší je vplyv verejných financií na hospodárstvo v širšom zmysle slova. Sociálne štáty majú spravidla vyššie výdavky ako ekonomicky liberálnejšie systémy, ako napríklad USA, kde tento podiel v aktuálnom roku predstavuje necelých 38 percent.
Často uvádzaným argumentom je, že každé euro, ktoré prejde cez štát, v konečnom dôsledku stráca hodnotu. Odborníci odhadujú, že z každého eura, ktoré štát spravuje, vyberá prostredníctvom daní a odvodov a následne prerozdeľuje podľa vlastných kritérií, pohltia administratívne náklady 5 až 15 percent.
Inými slovami, z každého eura daňových príjmov sa občanom vráti len 85 až 95 centov vo forme investícií alebo sociálnych výhod. Čím vyššia je úroveň vládnych výdavkov, tým väčšie sú straty v pomere k HDP – a teda aj suma, ktorá už nie je k dispozícii domácnostiam či podnikom.
Systémy sociálneho zabezpečenia vytvárajú vysoké náklady
Európske krajiny s rozsiahlymi systémami sociálneho zabezpečenia sa vo všeobecnosti nachádzajú vysoko nad touto úrovňou. V Nemecku sa predpokladá, že v tomto roku dosiahnu vládne výdavky 51 percent, pričom v roku 2024 to bolo 49,4 percenta.
V niektorých trhovo orientovaných ekonomikách sa vynakladá úsilie na zavedenie zákonných obmedzení veľkosti štátu. Nemecký Spolkový ústavný súd viac ako desať rokov podporoval takzvaný „princíp polovičného rozdelenia“, podľa ktorého by si štát nemal nárokovať viac ako 50 percent príjmov občanov na daniach. Táto zásada mala tiež nepriamo obmedziť celkové výdavky štátu.
V roku 2006 ten istý súd svoje stanovisko prehodnotil, čím v podstate otvoril cestu k podstatne vyšším výdavkom. Aj napriek tomu však v nemeckej hospodárskej a fiškálnej politike dlhé roky pretrvával neformálny strop na úrovni približne 50 percent.
Polovica pre štát
Empirické údaje naznačujú, že takáto opatrnosť mohla byť opodstatnená. Z medzinárodných štúdií a údajov OECD vyplýva, že po prekročení približne 45 percent sa rast, produktivita a zamestnanosť začínajú merateľne znižovať. Krajiny ako Švajčiarsko alebo Írsko s nízkymi verejnými výdavkami však ukazujú, že relatívne malý štát môže koexistovať s vysokou výkonnosťou.
Írsko patrí medzi najdynamickejšie ekonomiky v EÚ, pričom jeho reálny rast HDP v roku 2024 dosiahol 2,6 percenta, zatiaľ čo hospodárstvo Nemecka v rovnakom období kleslo o 0,2 percenta. V rámci 27 členských štátov EÚ bola priemerná úroveň tohto ukazovateľa v roku 2024 na 49,2 percenta, pričom Fínsko bolo na vrchole s 57,7 percenta. Slovensko je so 47,5 percenta necelé dve percentá pod priemerom európskej dvadsaťsedmičky.
Rakúsko sa s verejnými výdavkami na úrovni 55,2 percenta HDP zaradilo medzi tri krajiny s najvyššími verejnými výdavkami na starom kontinente v roku 2024. Vyššiu úroveň zaznamenali len Fínsko a Francúzsko (57,3 percenta), čím sa priblížili k hodnotám, ktoré sa kedysi spájali so socialistickými štátmi východného bloku, ako napríklad bývalá Nemecká demokratická republika, kde centrálne plánované hospodárstvo údajne dosahovalo úroveň približne 60 percent.
Podľa najnovších prognóz Európskej komisie zostane úroveň verejných výdavkov Rakúska v nasledujúcich rokoch vysoká. V roku 2025 sa očakáva 55,2 percenta a tento rok približne 54,9 percenta. To znamená, že štát minie viac ako každé druhé euro, ktoré vyprodukujú občania.
Európska komisia očakáva, že vládne výdavky vo väčšine z 27 členských štátov EÚ v nasledujúcich rokoch budú ďalej rásť.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.