Odmietnutie rokovaní spoločným velením iránskych ozbrojených síl, v ktorých dominujú nekompromisné Revolučné gardy, prichádza uprostred správ, že USA poslali Teheránu na diskusiu 15-bodový plán.
„Dosiahla úroveň vášho vnútorného boja taký stav, že vyjednávate sami so sebou?“ ozval sa v iránskej štátnej televízii hovorca spoločného iránskeho vojenského velenia Ebrahim Zolfaqari s dôvetkom, že „nikto ako my s vami neuzavrie dohodu. Nie teraz. Nikdy.“.
Iránske vedenie už predtým vyhlásilo, že nemôže rokovať s USA, keďže Washington v posledných dvoch rokoch dvakrát zaútočil na krajinu počas rokovaní na vysokej úrovni.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei v utorok pre India Today povedal, že Irán mal „veľmi zlú skúsenosť s americkou diplomaciou“. Dodal, že s Washingtonom neprebehli žiadne dialógy ani rokovania, pretože iránske ozbrojené sily sa zameriavajú na obranu krajiny.
Vzájomné ostreľovanie
Takmer štyri týždne po začiatku vojny, ktorá si už vyžiadala tisíce obetí, spôsobila najhorší energetický šok v dejinách a vyvolala obavy z globálnej inflácie, pokračovali v stredu Irán a Izrael v náletoch.
Izraelská armáda v príspevku na Telegrame uviedla, že spustila sériu útokov zameraných na infraštruktúru v celom Teheráne. Neskôr uviedla, že jej letectvo zaútočilo na dve výrobné lokality námorných rakiet s plochou dráhou letu v Teheráne.
Polooficiálna iránska tlačová agentúra SNN napísala, že útoky zasiahli obytnú oblasť v meste, pričom záchranári prehľadávajú trosky.
Kuvajt a Saudská Arábia zasa vyhlásili, že odrazili nové útoky dronov, bez toho, aby uviedli, odkiaľ prišli. Drony cielili na palivovú nádrž na medzinárodnom letisku v Kuvajte, čo spôsobilo požiar, ale nevyžiadalo si žiadne obete na životoch, uviedol kuvajtský Úrad pre civilné letectvo.
Iránske štátne médiá informovali, že Iránske revolučné gardy spustili novú vlnu útokov na lokality v Izraeli vrátane miest Tel Aviv a Kirjat Šmona, ako aj na americké základne v Kuvajte, Jordánsku a Bahrajne.
Trump v utorok novinárom v Bielom dome povedal, že USA „rokujú“ so „správnymi ľuďmi“ v Iráne o ukončení vojny, a dodal, že Iránci veľmi chcú dosiahnuť dohodu.
Akcie na globálnych trhoch v stredu vzrástli a ceny ropy klesli po správach, že sa USA snažia o mesačné prímerie a zaslali Iránu na diskusiu 15-bodový plán, čo vyvolalo nádeje na obnovenie vývozu ropy z Perzského zálivu.
Čo je v 15-bodovom pláne pre Irán
Denník New York Times v utorok informoval, že Washington poslal Iránu 15-bodový plán na ukončenie vojny na Blízkom východe. Izraelský Channel 12 s odvolaním sa na tri zdroje uviedol, že USA sa snažia o mesačné prímerie, aby mohli diskutovať o 15-bodovom pláne.
Zdroj oboznámený s touto záležitosťou potvrdil, že USA poslali Iránu plán, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.
Izraelské médiá uviedli, že plán bude zahŕňať zrušenie iránskeho jadrového programu, ukončenie podpory zástupných skupín, ako je libanonský Hizballáh, a znovuotvorenie Hormuzského prielivu.
USA a Izrael spustili útoky na Irán 28. februára po tom, čo vyhlásili, že nedosiahli dostatočný pokrok v rokovaniach zameraných na ukončenie iránskeho jadrového programu, hoci mediátor Omán uviedol, že sa dosiahol významný pokrok. Spojené štáty zaútočili na iránske jadrové zariadenia už v júni 2025.
Po začiatku americko-izraelskej operácie Epic Fury zaútočil Irán aj na krajiny, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne, na energetickú infraštruktúru v Perzskom zálive a fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, ktorým preteká pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu.
Irán podľa zistenia agentúry Reuters oznámil Bezpečnostnej rade OSN a Medzinárodnej námornej organizácii, že „nepriateľské plavidlá“ môžu prechádzať Hormuzským prielivom, ak sa dohodnú s iránskymi úradmi.
Účinné uzavretie vodnej cesty, ktorou sa bežne prepravuje 20 percent svetovej ropy a plynu, spôsobilo najhorší šok v dodávkach energie v histórii, prudko zvýšilo ceny pohonných hmôt a narušilo globálnu leteckú dopravu.
Ázia je v prvej línii palivovej krízy, keďže nakupuje viac ako 80 percent ropy, ktorá sa prepravuje cez Hormuzský prieliv, a vlády v týchto krajinách sa snažia reagovať na nedostatok paliva politikami, ktoré sú podobné opatreniam uplatňovaným počas pandémie covidu. Niektoré krajiny vyhlásili celoštátne prázdniny a zatvorili školy.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) súhlasila s rekordným uvoľnením približne 400 miliónov barelov ropy zo strategických zásob na riešenie krízy a japonská premiérka Sanae Takaičiová požiadala šéfa IEA Fatiha Birola o ďalšie dodatočné uvoľnenie ropy.
Pakistan ako sprostredkovateľ?
Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v utorok vyhlásil, že je ochotný usporiadať rozhovory medzi USA a Iránom o ukončení vojny, deň po tom, čo Trump odložil hrozby bombardovania iránskych elektrární po rozhovoroch, ktoré označil za „produktívne“.
Pakistan má dlhodobé väzby so susednou Iránskou islamskou republikou a buduje si tiež vzťahy s Trumpom.
Napriek správam o rokovaniach sa očakáva, že Pentagón vyšle na Blízky východ tisíce vojakov z elitnej 82. výsadkovej divízie americkej armády, uviedli v utorok pre agentúru Reuters dvaja ľudia oboznámení s touto záležitosťou, čo prispeje k masívnemu zvyšovaniu vojenskej sily USA v tejto oblasti.
Tieto sily sa pridajú k 50-tisícom americkým vojakom, ktorí sú už v regióne, a urýchlia masívne budovanie americkej vojenskej sily v tejto oblasti, čo vyvoláva obavy z dlhotrvajúceho konfliktu.
(reuters, im)