Spojenie „Perzský záliv“ v nás automaticky vyvoláva predstavu ropy. Hormuzský prieliv je oným úzkym hrdlom, kadiaľ sa čierne zlato dostáva do sveta. Ropný a plynárenský priemysel však nezahŕňa iba surovú ropu a benzín, ale aj nepreberné množstvo ďalších produktov. Spolu s ropou a zemným plynom sa cez Hormuz zastavil aj export týchto kľúčových komodít.

Uzavretie prielivu tak neznamená len ropný šok, ale kaskádu otrasov v mnohých odvetviach, na ktoré zatiaľ ani nedohliadneme, a širšia verejnosť o nich vôbec nediskutuje.

Škála produktov a zasiahnutých odborov je nesmierne široká. Zameriame sa preto detailne iba na dve kritické komodity: močovinu a síru. Ako pomôcku pre odhad budúceho vývoja a reálnych dosahov využijeme finančné trhy. Práve burzy a akcie konkrétnych firiem totiž dokážu riziká v týchto špecializovaných odvetviach naceniť oveľa rýchlejšie a presnejšie ako politické proklamácie.

Močovina: dusíkatý šok, ktorý trhy už nacenili

Močovina (urea) je celosvetovo najpoužívanejším dusíkatým hnojivom. Približne 30 percent jej globálneho exportu pochádza z krajín za Hormuzom, kde sa vyrába z tamojšieho extrémne lacného zemného plynu.

Zatiaľ čo pri rope existujú strategické rezervy, pri hnojivách svet žiadny „plán B“ nemá. Len čo sa prieliv uzavrel, cena močoviny na svetových trhoch okamžite vzrástla o desiatky percent. Jej akútny nedostatok v Európe nám čoskoro môže pripomenúť paniku zo začiatku ukrajinskej krízy, keď ceny AdBlue (v ktorom je močovina základnou zložkou) vyleteli na čerpacích staniciach do závratných výšok.

Pre trh s dočasne nedostupnými surovinami platí neúprosná logika. Firmy, ktoré nie sú závislé od dodávok z Perzského zálivu, z tejto krízy vyjdú ako absolútni víťazi. Po prvé, budú môcť za svoje produkty inkasovať vysoké krízové prirážky.

Tí, ktorí si vytvorili strategické zásoby a poučili sa z covidu či ukrajinskej energetickej krízy (pochopili teda, že stratégia „zero stock“, teda nulových skladových zásob, je v dnešnom svete vysoko riziková), majú teraz obrovskú výhodu.

Po druhé, títo hráči začnú agresívne preberať trhový podiel spoločnostiam, ktorým chýbajú suroviny a musia svoju výrobu obmedzovať.

Dokonalým príkladom porazeného, ktorého trhy tvrdo trestajú, je indická spoločnosť National Fertilizers Limited (NFL), ktorej akcie sa od začiatku tohto roka prepadli o viac ako pätinu. Vláda v Naí Dillí musela pre náhly nedostatok katarského plynu zaviesť prídelový systém a táto verejne obchodovaná firma bola nútená úplne odstaviť svoje továrne v štáte Pandžáb.

Špecifickou kapitolou sú najväčší regionálni producenti močoviny, medzi ktorých patrí saudskoarabský gigant SAFCO (dnes súčasť koncernu SABIC). Táto vôbec prvá petrochemická spoločnosť v Saudskej Arábii, založená v roku 1965, je jedným z najväčších svetových hráčov.

Jej obrie továrne ročne vyrobia viac ako 4,9 milióna ton hnojív, z čoho 2,6 milióna ton pripadá na močovinu a 2,3 milióna ton na amoniak. Akcie SAFCO od začiatku tohto roka posilnili na saudskej burze o viac ako 23 percent, pretože firma má prístup k vlastnému plynu. Táto saudská spoločnosť nám však ukazuje ďalšie veľké riziko. Ak by sa totiž Saudská Arábia aktívne zapojila do konfliktu, dá sa predpokladať, že by Irán v rámci asymetrickej vojny zaútočil práve na túto citlivú infraštruktúru.

Globálny šok by v tej chvíli bol nepredstaviteľný.

Investori toto geopolitické riziko veľmi dobre chápu. Skutočným bezpečným prístavom pre tých, ktorí chcú špekulovať na rast ceny močoviny, sú preto firmy geograficky úplne nezávislé od celého nepokojného regiónu. Severoamerickí giganti sa cez noc stali miláčikmi Wall Street.

Akcie americkej spoločnosti CF Industries zaznamenali od začiatku roka prudký rast o viac ako 58 percent. Kanadský Nutrien zatiaľ rastie o niečo skromnejšie, pripísal si zhruba 21 percent, no trend odlivu kapitálu do bezpečia je úplne zrejmý.

Síra a fosfáty: keď sa stávka na istotu stane pascou

Zatiaľ čo nedostatok dusíkatých hnojív je na prvý pohľad zrejmý, o ďalšej kritickej surovine sa takmer mlčí. Približne 45 až 50 percent všetkej globálne obchodovanej síry pochádza z krajín Perzského zálivu, kde vzniká ako vedľajší produkt pri čistení ropy a zemného plynu. Zo síry sa vyrába kyselina sírová, bez ktorej nie je možné spracovať surovú horninu na fosfátové hnojivá.

Problém síry spočíva v tom, že na rozdiel od severomorskej ropy Brent alebo močoviny sa neobchoduje priamo na komoditnej burze, ale mimo nej. Veľké kontrakty prebiehajú priamo medzi producentmi a spotrebiteľmi. Trh je tak do značnej miery nečitateľný a chýba mu transparentnosť.

Zatiaľ čo na komoditnej burze veľmi dobre funguje prehľad všetkých historických obchodov, vďaka ktorému je možné odhadnúť aj stav budúcich zásob, pri síre táto možnosť chýba. Tento fakt je veľmi dvojsečný, čo jasne ilustruje nasledujúci burzový príbeh.

Platí tu rovnaký vzorec ako pri močovine. Najlepšou investíciou teda logicky bude výrobca hnojív, ktorý si dokáže síru zaistiť sám. Na základe tohto teoretického predpokladu sa americký gigant The Mosaic Company javil ako jasný víťaz. Ťaží vlastné fosfáty v Severnej Amerike, má zaistený miestny prístup k síre a mínové polia v Hormuze ho vôbec nemusia zaujímať.

Lenže finančné trhy si na konci marca pripravili obrovský paradox a udelili investorom tvrdú lekciu. Namiesto raketového rastu sa akcie Mosaicu prepadli o 13 percent, a to potom, čo analytici Bank of America zmenili svoje odporúčanie pre túto akciu. Dôvodom je, že trhy sú globálne predzásobené.

Výrobcovia hnojív si dokázali zabezpečiť dostatočné zásoby včas. V celom americkom regióne navyše Brazília zvýšila ťažbu fosfátov. Tamojší trh tak teraz vykazuje prebytky tejto suroviny. Americký predajca hnojív musí okrem toho reagovať na zložitú situáciu amerických poľnohospodárov, ktorí doslova obracajú každý cent, v dôsledku čoho tento rok objemy predaných hnojív citeľne zaostávajú. Akcie The Mosaic Company tak zatiaľ prešľapujú na mieste a ich cena zostáva prakticky identická ako na začiatku roka.

Škandinávska lekcia: flexibilita ako kľúč k úspechu

Na burze však situácia nie je nikdy taká priamočiara. Existujú aj výrobcovia hnojív, ktorým sa výnimočne darí. Akcie nórskeho gigantu v oblasti hnojív Yara International od začiatku roka vzrástli o viac ako 30 percent.

Nórsky kolos patrí medzi najväčších svetových výrobcov dusíkatých hnojív a priemyselného amoniaku. Keďže má prístup k vlastným severským zdrojom, dokáže svoj potenciál plne využiť.

Táto firma sa navyše poučila z energetickej krízy v roku 2022, keď dokázala včas odstaviť neefektívne prevádzky, obmedziť výrobu lacnej močoviny a agresívne presmerovať kapacity na prémiové dusičnany a špeciálne hnojivá. Teraz sa jej tak otvára možnosť znovu dobyť aj segment močoviny a lacnejších hnojív.

Na benzín a naftu majú vlády aspoň hrubý krízový manuál. Pri močovine, síre a ďalších priemyselných vstupoch však vstupujú na terén, kde politická improvizácia rýchlo končí. Tu už nestačí uvoľniť rezervy alebo obmedziť spotrebu. Je nevyhnutné rozumieť zložitej chémii, logistike aj globálnym dodávateľským väzbám, a práve v tom je dnešný šok hlbší, technickejší a pre štát podstatne horšie riaditeľný.