Pentagón zvažuje presmerovanie zbraní z Ukrajiny na Blízky východ

Pentagón zvažuje presmerovanie časti zbraní určených pre Ukrajinu na Blízky východ, kde čelí rastúcim nárokom v konflikte s Iránom. Tento krok by mohol výrazne ovplyvniť ďalší priebeh vojny na Ukrajine.

Pete Hegseth a Donald Trump. Foto: Kylie Cooper/Reuters

Pete Hegseth a Donald Trump. Foto: Kylie Cooper/Reuters

Dôvodom týchto úvah je najmä rýchle vyčerpávanie kľúčovej munície amerických ozbrojených síl. Od začiatku operácií proti Iránu 28. februára zasiahlo americké Centrálne veliteľstvo viac ako 9-tisíc cieľov za menej než štyri týždne. Takéto tempo výrazne zaťažuje zásoby, najmä v oblasti protivzdušnej obrany.

Ako uvádza Washington Post, medzi zbraňové systémy, ktoré by mohli byť presmerované, patria najmä pokročilé protilietadlové strely vrátane systémov Patriot a THAAD. Práve tie patria k najžiadanejšiemu vybaveniu Ukrajiny, ktorá čelí pokračujúcim ruským útokom na mestá a infraštruktúru.

Potenciálne presmerovanie by sa dotklo aj programu Prioritized Ukraine Requirements List (PURL), ktorý vznikol minulý rok pod záštitou NATO. Tento mechanizmus umožňuje partnerským krajinám financovať nákup amerických zbraní pre Ukrajinu.

Program zohráva kľúčovú úlohu – od svojho spustenia zabezpečil približne 75 percent rakiet pre ukrajinské systémy Patriot a takmer všetku muníciu pre ďalšie protivzdušné systémy. Celkovo naň európske krajiny vyčlenili približne štyri miliardy dolárov.

Pentagón zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie a diskusia podľa zdrojov pokračuje.

Spojenci sú znepokojení rýchlym míňaním americkej munície

Európske krajiny, ktoré v súčasnosti nesú hlavnú finančnú záťaž podpory Ukrajiny, vyjadrujú obavy. Podľa diplomatov sa Washington snaží pokryť vlastné potreby presunom zásob z rôznych regiónov vrátane Európy a východnej Ázie.

„Naozaj rýchlo spotrebúvajú muníciu. Vzniká otázka, koľko jej budú schopní ďalej poskytovať Ukrajine,“ povedal jeden z európskych diplomatov.

Nie je pritom jasné, či by prípadné zmeny znamenali len oneskorenie dodávok alebo ich úplné presmerovanie na iné bojiská.

Ukrajinská veľvyslankyňa v USA Olha Stefanišynová uviedla, že Kyjev si uvedomuje zložitú situáciu. „Chápeme obdobie značnej neistoty,“ povedala s tým, že prípadné výpadky dodávok boli zatiaľ zmiernené.

NATO sa k možnému presmerovaniu oficiálne nevyjadrilo. Zdôraznilo však, že členské krajiny naďalej prispievajú do programu PURL a dodávky pre Ukrajinu pokračujú.

Pentagón siaha po európskych peniazoch

Problémy sa začínajú pretavovať aj do finančnej oblasti. Pentagón nedávno informoval Kongres, že plánuje presmerovať približne 750 miliónov dolárov z prostriedkov programu PURL na doplnenie vlastných zásob americkej armády namiesto ich využitia na pomoc Ukrajine.

Nie je úplne jasné, ako sú tieto európske prostriedky kombinované s americkými fondmi schválenými Kongresom.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zatiaľ pripravuje žiadosť o dodatočný obranný rozpočet, ktorý by mohol presiahnuť 200 miliárd dolárov. Cieľom je zvýšiť výrobu munície, no americký obranný priemysel naráža na svoje kapacitné limity.

Strategická dilema Washingtonu

Celá situácia poukazuje na rastúci strategický problém USA – schopnosť súčasne podporovať Ukrajinu a viesť intenzívne operácie na Blízkom východe. Kým európski spojenci preberajú väčšiu časť podpory Kyjeva, kľúčové americké technológie a munícia zostávajú nenahraditeľné.

Rozhodnutie Pentagónu môže mať zásadný vplyv nielen na vývoj vojny na Ukrajine, ale aj na dôveryhodnosť Spojených štátov ako globálneho bezpečnostného garanta.