Situácia a dianie na trhoch pripravujú v týchto dňoch investorom isté déjà vu, ktoré časovo vychádza takmer na rok presne. Pred rokom, 2. apríla 2025, spustil Donald Trump svoje „Liberation Days“, ktoré mali oslobodiť bežného Američana od dovezeného tovaru. Clá mali vtedy prekresliť mapu sveta.
Tento krok vyvolal na trhoch paniku. Trump niekoľko dní tlaku akciového trhu odolával, no keď sa k nemu pripojil aj padajúci dlhopisový trh, otočil. Trhy to kvitovali a začali rásť. Táto skutočnosť potom zavrela všetkým Trumpovým kritikom ústa. Prezident mohol s istou dávkou arogancie a s úsmevom vyhlásiť, že predsa avizoval vopred dobrý koniec. Dôležité bolo mu iba veriť.
Otočí Trump aj teraz?
Rovnaký modus operandi vidíme na amerických trhoch aj teraz. Tie síce oslabili, pričom americký index S&P 500 stratil od 2. marca viac ako šesť percent, ale to nie je vzhľadom na rozsah celej vojenskej akcie v Iráne veľa. Po prvom víkende sa zdalo, že víťazstvo je na dosah a iránsky režim sa zrúti.
Teraz sa však ukazuje, že celá operácia pravdepodobne potrvá dlhšie. Trumpovi priaznivci sa obhajujú tým, že bolo sľúbených štyri až šesť týždňov, takže je stále čas všetko stihnúť podľa očakávania. A očakávania trhov sú viac-menej optimistické, alebo presnejšie povedané, založené na premise, že ak pôjde naozaj do tuhého, Trump otočí.
Aj to sme si už mohli na trhoch vyskúšať. Zakaždým, keď sa cena ropy priblížila k hranici 110 dolárov za barel, zasadol Trump k svojej klávesnici, aby všetkých uistil, že vojna je vyhraná a čoskoro bude mier.
Teraz sa však k cene ropy pridal dlhopisový trh. Ten sa považuje za oveľa racionálnejší ako trh akciový. Dôvodom je, že hlavnými aktérmi sú tu predovšetkým inštitucionálni hráči obchodujúci s obrovskými objemami, ktoré sa riadia prísnymi algoritmami. Dlhopisový trh je tak oveľa menej emotívny a podstatne predvídateľnejší.
Výrazná dynamika rastu dlhopisov
Výnosy amerických dlhopisov stúpli od prvého marca o viac ako 10 percent, čo predstavuje obrovský nárast. Teraz sa blížia k hranici 4,4 percenta. Táto úroveň sama osebe nie je až taká problematická, pretože USA si v nedávnej minulosti požičiavali aj za päť percent. Skutočným problémom je dynamika rastu, ktorú je potrebné nutne prerušiť.
Nielenže si Amerika požičiava drahšie, rastú sadzby hypoték a klesá cena starých dlhopisov, ktoré americké banky používajú na zabezpečenie, ale predovšetkým to znamená, že trhy očakávajú vyššiu infláciu. Každý ďalší deň rastu výnosov zvyšuje inflačné očakávania, čo signalizuje stagnáciu alebo dokonca zvyšovanie úrokových sadzieb.
Vysoké sadzby pritom predstavujú zásadnú prekážku pre Trumpov ekonomický program Make America Great Again. Dlhopisový trh sa totiž pozerá už trochu ďalej ako len na konflikt v Iráne. Keď sa skončí, bude to pre Trumpovu administratívu znamenať veľký problém.
Už v marci 2026 prekročil americký štátny dlh 39 biliónov dolárov a vojna v Iráne mu rozhodne neprospeje. Počas prvého týždňa dosiahol účet za konflikt minimálne 10 miliárd dolárov. Podľa denníka Washington Post už Pentagón požiadal Biely dom o schválenie viac ako 200 miliárd dolárov na zabezpečenie ďalšieho financovania. A to hovoríme iba o priamych vojenských nákladoch, nie o širších ekonomických dôsledkoch.
Dlhopisový trh tak vyvíja na Trumpovu administratívu neustály tlak. Ak budú výnosy naďalej rásť, bude to aj napriek prezidentovmu vyhláseniu o vojenských úspechoch de facto znamenať ekonomickú porážku.
Geniálny ťah alebo ukrajinské fiasko
Trhy sa však aj naďalej držia optimistickej línie. Trump predĺžil čas na začatie mierových rokovaní o päť dní. Táto lehota však nebráni tomu, aby vojenské operácie pokračovali ďalej. Iránska strana síce akékoľvek snahy o konanie poprela a nič podobné údajne neplánuje, ale aj tu majú optimisti pádny argument. Čínska strana kedysi tiež dlho popierala vyjednávanie o clách a po troch týždňoch sa ukázalo, že dohoda je na stole.
Áno, na prvý pohľad sa zdá, že Trump môže oslavovať úspechy na poli, v ktorom si je mimoriadne istý, a to je vyjednávanie. Aj napriek jeho neortodoxným metódam mu nemožno uprieť, že biznisové rokovania ovláda výborne. Problém spočíva v tom, že v prípade Iránu nejde iba o obchod, ale predovšetkým o vojnu a mimoriadne prepletené geopolitické vzťahy.
Zatiaľ čo v biznise je dôležité dosiahnuť takzvanú win-win synergiu, v prípade vojny je situácia nepomerne zložitejšia. Všetko sa kúpiť nedá. Ľudia, ktorí prišli o všetko, aj o svoje rodiny, len tak ľahko nepristúpia na sľub ekonomickej prosperity.
Trumpove vyjednávačské schopnosti pohoreli už na Ukrajine, kde sľúbil ukončiť konflikt do 24 hodín. Ani po roku v Bielom dome sa mu to nepodarilo. V prípade Iránu by však prípadný neúspech mal katastrofálne dôsledky, pretože Teherán svojím odporom drží v šachu celú svetovú ekonomiku. A čas hrá v jeho prospech.
Pád akcií Circle a výrobcov pamäťových čipov
Finančné trhy sa v posledných dňoch nezastavili len pri cenách ropy a dianí v Iráne: ponúkajú aj ďalšie zaujímavé príbehy. Počas tohto týždňa sme boli svedkami poklesu akcií spoločností Circle a Coinbase, ktorý bezprostredne súvisel s novou verziou zákona Clarity Act.
Ten má dať stablecoinom jasný právny rámec. V jeho novej verzii sa totiž ukázalo, že obyčajné držanie stablecoinov by už v budúcnosti nemuselo byť odmeňované tak ako doteraz. Pokiaľ sú stablecoiny kryté napríklad americkými štátnymi dlhopismi, platformy sa doteraz bežne delili o výnosy s ich držiteľmi. Práve to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo časť investorov presúvala svoje rezervy do stablecoinov. Fungovali totiž ako oveľa atraktívnejšia alternatíva k sporiacim účtom.
Lenže práve táto logika teraz naráža na tvrdý odpor amerických bánk. Tie sa úplne oprávnene obávajú odlivu vkladov v prípade, ak by sa držanie stablecoinov rozšírilo vo väčšom meradle. Takto vzniká ešte širší problém. Ak by sa na trhu objavil produkt ponúkajúci stabilne vyšší výnos ako tradičné bankové účty, kapitál by sa naďalej presúval mimo tradičného bankového systému.
V krajnom dôsledku by to mohlo oslabiť aj samotný dopyt po amerických dlhopisoch, na ktorých je celý systém čiastočne postavený. Práve v tom spočíva fundamentálna podstata súčasného poklesu. Trh dostáva jasný signál, že technologický potenciál stablecoinov sa bude musieť podriadiť systémovým záujmom bánk a štátu, čo prirodzene znižuje ich celkovú atraktivitu.
Podobný technologický šok, hoci z trochu iného súdka, zasiahol tento týždeň aj akcie kľúčových výrobcov pamäťových čipov, ako sú Micron, Western Digital a SanDisk. Za ich plošným prepadom stojí predstavenie nového kompresného algoritmu TurboQuant od spoločnosti Google, ktorý sľubuje až šesťnásobné zníženie nárokov umelej inteligencie na vyrovnávaciu pamäť.
Napriek tomu, že sa investori okamžite zľakli náhleho ochladenia hardvérového boomu a začali vo veľkom predávať, skúsení analytici považujú túto paniku za značne prehnanú. Spomínaná inovácia sa totiž týka len zlomku celkovej pamäťovej náročnosti AI modelov a fundamentálna potreba dátových centier fyzicky ukladať informácie nikam nemizne. To napokon potvrdzujú aj výrobné kapacity beznádejne vypredané na mesiace dopredu.
Za normálnych okolností by práve tieto príbehy hýbali titulnými stranami trhového spravodajstva, dnes však zostávajú v súvislosti s vojnou len obyčajnou poznámkou pod čiarou. Hlavné slovo má totiž stále Donald Trump.