Americkej administratíve prezidenta Donalda Trumpa možno iránska operácia nevychádza podľa predstáv, zato sa jej však zatiaľ ukážkovo darí zabrániť tomu, aby z toho plynúca skepsa zachvátila svetové trhy
Cena ropy Brent tak za celé obdobie od začiatku úderu na Irán vykazuje priemernú hodnotu okolo 97 dolárov za barel. Osciluje okolo psychologickej úrovne 100 dolárov, no len zriedkakedy mieri výraznejšie nad ňu – a ak áno, Trump či niekto iný z jeho administratívy ju zase verbálne zrazí nižšie.
To, že sa verbálnymi intervenciami, trochu na spôsob tých, ktoré si uplatňujú centrálne banky, darí Trumpovi držať cenu ropy pod pokrievkou, zabraňuje výraznejšiemu rastu cien palív, pohonných hmôt, leteniek a vlastne všetkého.
Zároveň nenastáva ani naozaj masívny prepad akciových trhov, ktorý by takmer určite nastal, ak by sa ceny ropy trvalejšie usadili na úrovni 130 alebo 150 dolárov za barel.
Aj centrálnym bankám, ak vykonávajú svoje intervencie, často postačia len verbálne vyjadrenia. Ak sa im napríklad zdá mena, nad ktorou bdejú, príliš slabá, teda potenciálne príliš zdražujúca dovoz a tiež príliš proinflačná, najskôr nad takou slabosťou iba slovne vyjadria svoje znepokojenie.
Devízoví investori si z toho odnesú, že následne môže nastať faktická, nielen verbálna intervencia, a že teda daná centrálna banka môže predajom časti svojich devízových rezerv menu spevniť. Tá tak často spevní „sama“, keď investori túto možnosť zahrnú do svojich kalkulácií, bez toho, aby sa nakoniec centrálna banka musela k faktickej intervencii vôbec uchýliť.
Využívajú neverejné informácie?
V istom zmysle obdobnú akciu, „verbálnu intervenciu za spevnenie akcií“, teraz evidentne vykonáva Trumpov tím. Pričom podľa niektorých „zlých jazykov“ na tom navyše ešte dobre zarába, a to obchodovaním s využitím neverejnej informácie.
Denník Financial Times napríklad upozorňuje na zvláštny vzostup intenzity obchodovania, ku ktorému tento pondelok došlo približne 15 minút predtým, ako Trump znenazdajky oznámil svetu, že cez víkend sa medzi Washingtonom a Teheránom uskutočnili konštruktívne rokovania, a preto odkladá úder na iránske elektrárne.
Niekto ideálnym načasovaním rozsiahleho obchodu, predajom ropy a nákupom amerických akcií, zarobil „balík“ peňazí, keď štvrť hodiny po Trumpovom oznámení skutočne padla cena ropy, zatiaľ čo akcie poskočili vyššie.
Ale aj keď k obchodovaniu s využitím neverejnej informácie dochádza, nejde o hlavný motív konania Trumpovho tímu. Skôr ide len o potenciálny vítaný vedľajší efekt. Hlavným cieľom pre Trumpa a spol. je práve držať ceny ropy pod pokrievkou a tým nedopustiť závažný pokles akciových trhov.
Ostatne, jeho uvedené oznámenie o konštruktívnych rokovaniach s Iránom zrazilo cenu ropy Brent v okamihu z hodnôt okolo 113 dolárov za barel k úrovni okolo stovky. A akcie vďaka nemu citeľne poskočili nahor, teda spevnili.
Pritom ale stále zostáva otázkou, či nejaké zásadnejšie rokovania medzi USA a Iránom skutočne prebiehajú. A tiež to, či Trumpove slová o rokovaniach nepredstavujú len verbálnu intervenciu, ktorej chýba faktický prvok.
Ostatne, sám Irán opakovane vyhlasuje, že žiadne rokovania neprebiehajú a že slová o nich sú len psychologickou operáciou Trumpovej administratívy, ktorej cieľom je zabrániť prudkému zdraženiu ropy a pádu akcií. Šéf Bieleho domu si podľa Teheránu iba kupuje čas. Okrem toho si Irán najnovšie kladie svoje vlastné požiadavky, a až keď ich protistrana naplní, bude zvažovať, či vojnu ukončí. Patrí medzi ne trvalá kontrola Hormuzského prielivu alebo vojnové reparácie a odškodnenie.
Čo možno plánujú Američania
Prečo by si však mal Trump kupovať čas, ako tvrdí Irán? Na čo? Do Iránu teraz mieria tisíce vojakov, pričom experti nevylučujú ani začatie pozemnej operácie. Jedným z jej cieľov by mohol byť ostrov Chárg v samom srdci Perzského zálivu, na ktorom Irán sústreďuje približne 90 percent svojej ropy určenej na vývoz, najmä do Číny.
Ak by Spojené štáty Chárg ovládli, čo by však bola z vojenského hľadiska vysoko riziková operácia, značne by sa zlepšila ich vyjednávacia pozícia voči Iránu, ktorý by potom napríklad aj otvoril Hormuzský prieliv. Čo by teda bola faktická intervencia, ktorá by cenu ropy zrazila reálne a trvalo, nie iba „psychologicky“ a dočasne.
Zatiaľ ale Trump zotrváva len pri verbálnych intervenciách, najmä prostredníctvom viac či menej hmlistých prísľubov na sociálnych sieťach. Trhy im zatiaľ prikladajú význam – napokon samy vykazujú tradične až prílišný sklon k optimizmu.
Čas sa však kráti. Nadchádzajúci víkend bude zrejme zlomový. Buď Trump odhalí totožnosť iránskeho vyjednávača, ktorý je zatiaľ skôr len „pani Columbovou“, ktorú tiež nikdy nikto nevidel, alebo vojna v Perzskom zálive dostane novú, ťažko inú ako eskalujúcu dynamiku. A to napríklad vtedy, ak USA začali pozemnú vojenskú operáciu, či už na Chárgu, alebo inde v Iráne.
Ťažko by potom trhy reagovali inak ako citeľným zdražením ropy a výrazným prepadom akcií. Doterajšia efektivita Trumpových slovných intervencií by mohla byť preč, pokiaľ by sa svetová verejnosť dovtípila, že ide naozaj len o rozsiahlu psychologickú manipuláciu.
Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.