Kontrolóri NKÚ publikovali v piatok správu o tom, ako ministerstvo zdravotníctva postupuje pri kategorizácii liekov – rozhodovaní o tom, ktoré nové lieky sa budú hradiť z verejného zdravotného poistenia.
Konštatujú, že v procese sa namiesto jasných ekonomických pravidiel čoraz viac rozhoduje individuálne a prostredníctvom vyjednávaní.
Tým sa oslabil systém, ktorý mal udržiavať rovnováhu medzi dostupnosťou liečby a výdavkami štátu.
Výsledkom je, že výdavky na lieky z verejného zdravotného poistenia pravidelne prekračujú plánovaný rozpočet. Za roky 2021 až 2025 ide o sumu takmer 800 miliónov eur. Dôvodom je najmä časté využívanie výnimiek pri schvaľovaní liekov a nesprávne nastavenie cien.
Ak už štát liek raz začne preplácať, musí v tom pokračovať pravidelne, pretože pacienti sú od lieku závislí. V praxi to znamená, že míňame viac na lieky a zostáva menej peňazí na iné zložky zdravotnej starostlivosti.
A to si veľkú časť nákladov na lieky platia aj pacienti – či už formou doplatkov, alebo za voľnopredajné lieky. Na ilustráciu, v roku 2024 minuli slovenské domácnosti na lieky viac ako 600 miliónov eur.
Platíme viac, ako si môžeme dovoliť
Kontrolóri konštatujú, že ministerstvo liekovú politiku dostatočne nereguluje.
Nepomohla ani lieková novela z roku 2022, pretože po nej sa prudko zvýšil počet novozaradených liekov, ktoré však v 51 percentách prípadov nenakupujeme s takou zľavou, akú nám odporúča Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO).
Ministerstvo platí chod úradu a necháva si vypracovať ekonomické analýzy, ale pri konečnom rozhodovaní ich nerešpektuje, pretože má právomoc rozhodnúť aj inak.
„Každý druhý liek je financovaný nad ekonomicky primeranou úrovňou. Finančný dosah týchto odchýlok je významný. Odhad dosahuje 244 až 356 miliónov eur vynaložených nad rámec nákladovej efektívnosti v päťročnom horizonte, ktoré mohli byť použité na iné terapie,“ konštatuje NKÚ.
Po novele máme totiž hodnotu QALY (koľko sme ochotní platiť za jeden rok života v štandardizovanej kvalite, poznámka redakcie) nastavenú ako jednu z najvyšších v rámci EÚ.
Predtým sme za efektívne považovali lieky v hodnote približne 30- až 46-tisíc eur za jeden takýto rok života. Po zmene zákona sa hranica QALY naviazala na výkon ekonomiky a postupne narástla až na približne 72- až 240-tisíc eur.
Kto má navrch po novele
Najväčšie nedostatky identifikoval úrad pri takzvaných utajených MEA zmluvách. Tie uzatvárame s farmaceutickými firmami, ak ide o modernú liečbu, ktorá je veľmi drahá, a tak si dohodneme zľavu.
MEA zmluvy sa uzatvárajú preto, aby štáty so silnejšou ekonomikou nevedeli, akú zľavu sme dostali, a nemohli výrobcovi argumentovať, že aj oni chcú platiť menej. Niektorí však kritizujú, že v zmluvách sú tajné celé pasáže, majú veľa dodatkov a môže to byť naopak – menšie štáty platia viac.
Ešte horšie je, že zľavy z niektorých liekov nám majú farmafirmy vyplácať spätne vo forme vratiek. Ministerstvo však podľa NKÚ neoveruje, či sa tak deje.
Štát teda zaplatí plnú sumu vopred a potom bezúročne úveruje výrobcov liekov, ktorí majú miliardové zisky. „Od zavedenia MEA (2022) mali farmafirmy vrátiť zdravotným poisťovniam 72,6 milióna eur. Z týchto prostriedkov sa však vrátilo iba 29,1 milióna eur,“ píše sa v správe.
Výrobcovia liekov si tak držia na účtoch 43,5 milióna eur, ktoré patria Slovensku.
Systém umožňuje firmám odkladať platby prostredníctvom rôznych administratívnych krokov a podávania námietok, ktoré nemajú jasne stanovené pravidlá.
Zároveň sú sankcie za nedodržanie pravidiel veľmi nízke (maximálne 20-tisíc eur) a štát ich podľa NKÚ ani raz neuplatnil, takže firmám sa viac oplatí vratky štátu nevyplatiť. Zdravotné poisťovne síce financujú úhradu liekov a sú zároveň príjemcami spätných platieb, ale keďže nie sú priamou zmluvnou stranou dohôd MEA, nemôžu systém nijako ovplyvniť.
Zápisnice si robili firmy, obsahujú nejasné pasáže
Ako ukázala kontrola, v procese kategorizácie liekov vznikal konflikt záujmov na viacerých miestach.
Vedúce pozície, ktoré majú na starosti proces kategorizácie liekov, sa obsadzujú bez výberového konania. Často sa v elektronickej komunikácii rezortu priamo uvádza, ktorá osoba má nastúpiť na konkrétnu pozíciu a s akým funkčným platom.
Spolieha sa len na vyhlásenia dotknutých osôb, že nie sú v konflikte záujmov. To podľa kontrolórov znamená, že môžu mať finančné väzby na viaceré firmy. Zákon im totiž umožňuje prijímať od farmaceutických spoločností rôzne odmeny či výhody až do výšky 4 300 eur ročne od jednej firmy bez toho, aby sa to považovalo za konflikt záujmov.
Ani takzvané konzultácie, ktoré sa konajú ešte pred samotným vyjednávaním o cenách liekov a majú riešiť len formálne záležitosti, neboli transparentné. Zápisnice z týchto stretnutí často nevyhotovovalo ministerstvo, ale samotné firmy, a chýbali v nich povinné údaje. Ministerstvo zároveň nezverejňovalo plán konzultácií mesiac vopred na svojom webovom sídle.
Záznamy z riadnych rokovaní o MEA zmluvách zas ukazujú, že sa na nich nehovorilo len o ekonomických parametroch dohody. Firmy často namiesto toho, aby nám liek poskytli lacnejšie, spochybňovali odborné hodnotenie NIHO, aby navodili dojem, že odporúčaná zľava je neadekvátna.
„Záznamy, ktoré sú miestami neúplné alebo obsahujú tiché pasáže, zároveň vyvolávajú otázky, či sú v tomto procese dostatočne chránené záujmy štátu,“ zhodnotili kontrolóri.
V pracovných skupinách, ktoré pripravujú odborné stanoviská a odporúčania pre rezort, pôsobia niekedy tie isté osoby. Stáva sa, že jeden človek pripravuje analytické podklady, potom ich posudzuje v poradnom orgáne a nakoniec sa podieľa aj na odporúčaní pre finálne rozhodnutie ministerstva.
V 13-člennej Komisii pre kategorizáciu liekov, ktorá patrí medzi kľúčové orgány v procese rozhodovania o úhradách liekov, má zasa väčšinové zastúpenie ministerstvo zdravotníctva. Zastupujú ho štyria členovia a traja členovia zastupujú štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Šaško: Nebol som vtedy ministrom
Ministerstvo v reakcii uviedlo, že správa NKÚ sa týka obdobia rokov 2020 až 2024 a minister Kamil Šaško (Hlas) do funkcie nastúpil na jeseň roka 2024. Len na pripomenutie, v spomínaných rokoch sa na tomto poste, či už ako riadni ministri, alebo poverení riadením rezortu, vystriedali Peter Pellegrini, Marek Krajčí, Eduard Heger, Vladimír Lengvarský, Michal Palkovič a Zuzana Dolinková.
Šaško argumentuje, že rezort vlani historicky prvýkrát dodržal stanovený rozpočet na zdravotnú starostlivosť. „Lieky sa kategorizovali napriek absencii finančného krytia,“ konštatuje v tlačovej správe komunikačný odbor rezortu.
Dodáva, že rezort už finalizuje novelu liekovej politiky, ktorá je postavená na konsenze všetkých relevantných partnerov v sektore a ktorej cieľom je nastaviť dlhodobo udržateľné, transparentné a spravodlivé pravidlá v prospech pacienta a v zmysle záverov NKÚ.