Saudská Arábia je najväčším svetovým vývozcom ropy, významným odberateľom na mnohých globálnych trhoch, svetovou finančnou veľmocou aj kľúčovým hráčom v Perzskom zálive. Vďaka svojim finančným prostriedkom a prítomnosti najposvätnejších miest islamu na svojom území má zároveň dôležitú autoritu v arabskom aj širšom moslimskom svete.
Jej korunný princ a faktický vládca Muhammad bin Salmán sa chce od vojny, ktorá zúri v jeho susedstve, držať čo najďalej. Radšej sa k tomu nevyjadruje. O to aktívnejšie však zaňho v súčasnosti hovorí americký prezident.
Saudská Arábia považuje Irán za rivala a vzťahy medzi obomi krajinami kolíšu. Dlhé roky ani neudržiavali diplomatické vzťahy a v Jemene viedli zástupnú vojnu: Saudovia sa tu márne pokúšali poraziť húsíov podporovaných Iránom.
Pred tromi rokmi sa Číne podarilo tieto krajiny zmieriť. Obe regionálne veľmoci patria medzi najväčších čínskych dodávateľov ropy a ríša stredu nemá záujem o to, aby sa takéto dôležité obchodné vzťahy komplikovali konfliktmi.
Odvtedy boli saudsko-iránske vzťahy pomerne korektné. Naopak, USA sú spojencom, ale komplikovaným.
Na jednej strane krajinu chránia, na druhej ju vťahujú do zbytočných konfliktov. Bývalý prezident Joe Biden navyše mal tendenciu dávať princovi lekcie z ľudských práv, čo vzťahy narušilo.
Lekcie z ľudských práv od Trumpa nehrozia, vojna proti Iránu je však podstatne väčšia výzva. Princ dobre chápe, že destabilizuje celý región a jeho krajine to neprinesie nič dobré. Nehovoriac o iránskych útokoch na americké ciele v Saudskej Arábii a o iránskej hrozbe zničiť saudské ropné zariadenia v prípade americko-izraelského útoku na tie iránske.
Po minuloročných americko-izraelských útokoch na Irán telefonoval bin Salmán iránskemu prezidentovi a vyjadril mu svoju sústrasť. V posledných mesiacoch dával Washingtonu najavo, že nechce byť zatiahnutý do žiadnej protiiránskej akcie.
V prebiehajúcej vojne odsúdil iránske útoky na Saudskú Arábiu – alebo skôr na tamojšie americké ciele. Inak však mlčí a nepodniká žiadne odvetné kroky.
Úlohu bin Salmánovho hovorcu prekvapivo prevzal prezident Trump. Hovorí, že ho princ presviedča, aby vo vojne pokračoval. Americký mediálny mainstream, ktorý inak voči Trumpovi pestuje zášť, vysvetľuje na základe „dôveryhodných zdrojov“ z USA aj Saudskej Arábie, že to tak skutočne je. O čo ide?
Pravdepodobne ide o lož. Ale má o niečo dlhšie nohy než obvyklé Trumpove výmysly, ktorých životnosť sa meria na dni či dokonca len hodiny. Umožňuje prezidentovi odvrátiť pozornosť od sionistických sietí, ktorými sa nechal vtiahnuť do vojny, a ukázať, že o vojnu majú záujem aj Arabi.
Takéto odvrátenie pozornosti môžu podporiť aj médiá ako New York Times. Trumpa ani Benjamina Netanjahua síce nemajú v láske, ale inak sú naklonené Izraelu a nemajú záujem o rast antisionistických či dokonca antisemitských nálad v USA.
Samotný princ pritom nie je v situácii, keď by si mohol dovoliť verejne poprieť to, o čom Trump hovorí, a vyvolať tým jeho hnev. Naopak, Iráncom môže všetko vysvetliť za zatvorenými dverami.
Nedá sa však ani vylúčiť, že Trump tentoraz hovorí pravdu a saudský vládca ho skutočne presviedča, aby Irán zničil. Ponúkajú sa dve vysvetlenia.
Hoci bin Salmán o vojnu nestál, USA a Izrael ho útokom na Irán postavili do novej situácie. Môže ju vnímať ako príležitosť na fatálne oslabenie najvýznamnejšieho regionálneho rivala.
Na druhej strane si ťažko môže myslieť, že Peržania z regiónu len tak zmiznú alebo že ich nevyhnutne šíitská vláda bude jedna ruka so sunnitským wahhábistickým režimom v Saudskej Arábii.
Je preto možné, že bin Salmán Trumpovi len hovorí to, čo chce počuť. Môže mať reálne obavy, aby Američania neutiekli z vojny, ktorú začali. Nebolo by to prvýkrát.
Saudská Arábia a ďalší hostitelia amerických základní – Spojené arabské emiráty, Katar či Bahrajn – by potom zostali sami tvárou v tvár rozzúrenému Iránu, ktorého vojenská sila mnohonásobne prevyšuje ich schopnosti. Akokoľvek to už je, saudský princ určite nemá záujem o to, aby mu americký prezident robil hovorcu.