Na začiatku Veľkého týždňa Nemecko privítalo mimoriadne kontroverzného štátneho hosťa. Ahmad Šara, v súčasnosti dočasný prezident Sýrie a styčná osoba so Západom, bol ešte pred niekoľkými rokmi známy pod iným menom: Abú Muhammad al-Džawlání, vodca niekdajšej radikálnej vojenskej skupiny Front an-Nusra napojenej na al-Káidu a neskôr šéf džihádistického zoskupenia povstalcov Haját Tahrír aš-Šám.
To, že takúto postavu teraz prijímajú na zámku Bellevue a vo federálnom kancelárstve, by bolo pred pádom Baššára al-Asada v decembri 2024 takmer nepredstaviteľné. Na pondelok bolo naplánované stretnutie so spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom (SPD), po ktorom nasledovali rozhovory so spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom (CDU) v jeho kancelárii. Po nich sa uskutočnila tlačová konferencia.
V Berlíne medzitým vyšli ľudia do ulíc. Niektorí demonštrovali za návštevu, iní proti nej. Polícia hovorila o niekoľkých tisíckach účastníkov a rozsiahlych bezpečnostných opatreniach.
Nový partner v Damasku
Aj tieto opatrenia ukazujú, že ide o odvážnu politickú stávku. Berlín neberie Ahmada Šaru ako exotickú marginálnu postavu z Blízkeho východu, ale ako mocenského sprostredkovateľa, s ktorým chce spolupracovať. Spolková vláda to dala jasne najavo. Hovorca vlády Stefan Kornelius nielenže oznámil stretnutie s Merzom, ale zároveň dal jasne najavo, že návšteva je súčasťou širšej stratégie pre Sýriu, v ktorej sa návrat migrantov a obnova krajiny posudzujú spoločne. Už v novembri vláda uviedla, že všetko, čo robí na stabilizáciu a obnovu Sýrie, v konečnom dôsledku slúži na to, aby sa umožnil návrat Sýrčanov žijúcich v Nemecku do ich vlasti. Berlín dokonca v roku 2025 prisľúbil aj 218 miliónov eur na obnovu Sýrie.
Práve tu sa začína skutočná dilema. Nemecko potrebuje na svoju migračnú politiku partnera v Damasku. Bez takéhoto partnera zostanú deportácie do Sýrie len politickým heslom. So silnou osobnosťou na druhej strane by sa mohli stať realitou. Cena za takúto spoluprácu je však vysoká. Nemecko udeľuje protokolárny štatút mužovi, ktorého politický pôvod je v džiháde a ktorého súčasnú vládu sprevádzajú vážne pochybnosti.
Skepsa
Tieto pochybnosti bezprostredne pred návštevou Berlína opäť vyplávali na povrch. V prevažne kresťanskom meste Sukajlabíja v provincii Hama došlo v noci 28. marca k vážnym útokom. Ozbrojené skupiny údajne rabovali domy, ohrozovali civilistov a operovali v prítomnosti bezpečnostných síl alebo za ich účasti.
Zároveň sa objavujú správy, že od pádu Asada sa ozbrojené skupiny blízke novému režimu opakovane zameriavajú na príslušníkov alavitskej, drúzskej a kresťanskej menšiny. Vláda Šaru odsúdila tieto útoky, no mnohí Sýrčania ju obviňujú, že sa buď pozerá inde, alebo nie je schopná kontrolovať milície. Pre Berlín je to najhoršie možné pozadie návštevy, ktorej oficiálnym cieľom je podporiť obnovu krajiny a návrat migrantov.
Otázka, či sa s takýmto človekom má hovoriť, však nie je úplne presná. Vláda môže komunikovať aj s problematickými aktérmi. Zahraničná politika nie je žiadny morálny seminár.
Rozhodujúca je iná dilema: za akých podmienok možno bývalého džihádistu povýšiť na štátneho hosťa a aké hmatateľné výsledky musia nasledovať, aby táto politická cena bola vôbec opodstatnená?
Zdá sa, že aktuálna nemecká vláda je pripravená zájsť celkom ďaleko, čo je pomerne významnou novinkou. Popri politických rokovaniach vyslal Berlín aj ekonomický signál. Na nemecko-sýrskom okrúhlom stole podnikateľov, na ktorom sa zúčastnil aj Šara, naznačila vláda ochotu pokračovať vo výrazne užšej hospodárskej spolupráci.
Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul povedal, že krajina stojí „na strane Sýrie“ a chce zohrávať „silnú úlohu“ pri jej obnove.
Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová zase otvorene hovorila o „obchodných príležitostiach“ pre nemecké spoločnosti, a to najmä v oblasti energetiky, stavebníctva, strojárstva, IT a bezpečnostných technológií. Zamerala sa na elektrárne, infraštruktúru a dlhodobé hospodárske vyhliadky.
Tým sa značne rozširuje rozsah návštevy. Už nejde len o migráciu, ale aj o hospodárske záujmy. Nemecko signalizuje pripravenosť investovať a na revanš očakáva politickú spoluprácu.
Sýrsky test sľubovanej migračnej zmeny v Nemecku
Pre Friedricha Merza a nemeckého ministra vnútra Alexandra Dobrindta nie je Sýria izolovanou zahraničnopolitickou otázkou, ale testom dôveryhodnosti sľubovanej zmeny migračnej politiky.
Merz stanovil svoju líniu hneď na začiatku svojho mandátu. Migrácia by mala byť podľa neho opäť „usporiadaná, riadená a obmedzená“. Dobrindt vyslovene hovorí o „zmene migrácie“.
Koaličná dohoda dáva tejto politike konkrétnu podobu: viac návratov, viac odmietnutí na hraniciach, obmedzenia programov prijímania, pozastavenie programu zlúčenia rodín aj deportácie do Sýrie, a to najmä v prípade páchateľov trestných činov a tých, čo predstavujú bezpečnostné riziko.
Smer politiky je teda jasný. O jeho realizácii sa však rozhodne v konkrétnych prípadoch. A Sýria je najdôležitejším z nich.
Rozsah úlohy je zrejmý aj z číselných údajov. K 31. decembru 2025 bolo v nemeckom centrálnom registri cudzincov registrovaných presne 936 285 sýrskych štátnych príslušníkov. Návraty sú zároveň naďalej marginálne. V roku 2025 opustilo Nemecko v rámci štátom podporovaných programov celkovo 3 685 osôb. Aj po započítaní ostatných (štátom nepodporovaných) odchodov zostáva celkový rozsah malý.
Proti tomu stojí pokračujúce prisťahovalectvo. Príchody, žiadosti o azyl a zlučovanie rodín zabezpečujú, že celkový počet Sýrčanov v Nemecku neklesá. Výsledkom je štrukturálna nerovnováha: návraty sú už realitou, ale štatisticky je trend sotva viditeľný, pričom počet nových prišelcov ho miestami dokonca prevyšuje. Inak povedané, politické očakávanie viditeľného pohybu migrantov smerom von z Nemecka je naďalej v rozpore s realitou.
Merz: Očakáva sa odchod až 80 percent Sýrčanov
Nápadne konkrétny politický cieľ teraz dodáva návšteve nový rozmer. Friedrich Merz verejne vyhlásil, že „väčšina Sýrčanov“ si želá návrat, a po prvýkrát to vyjadril konkrétnym číslom. Až 80 percent Sýrčanov žijúcich v Nemecku sa podľa jeho očakávaní v priebehu nasledujúcich troch rokov vráti do svojej krajiny.
Merz tvrdí, že tento odhad vychádza z rozhovorov s novopečeným sýrskym prezidentom. Spolková vláda zároveň oznámila, že prehodnotí ochranný štatút mnohých Sýrčanov. Tí, ktorí už nemajú nárok na pobyt, budú musieť Nemecko opustiť.
Zároveň má na obnovu Sýrie dohliadať spoločná „pracovná skupina“, ktorá sa bude opierať o ďalšie finančné záväzky a užšiu hospodársku spoluprácu.
V rámci Únie sa ozývajú hlasy, ktoré idú ešte ďalej a požadujú cielené programy návratu a dokonca „Marshallov plán“, v rámci ktorého by Sýrčania vyškolení v Nemecku pôsobili ako akísi ambasádori obnovy krajiny.
V skratke, to, čo bolo doteraz prevažne abstraktným posunom v migračnej politike, sa dnes stáva kvantifikovaným politickým projektom, hoci jeho realizovateľnosť zostáva neistá.
Logika návštevy sa v tomto svetle stáva jasnou. Federálna vláda sa pokúša zmeniť nerovnováhu medzi príchodmi a návratmi. Ponúka hospodársku spoluprácu, politické uznanie a medzinárodnú integráciu v očakávaní, že Damask bude spolupracovať pri readmisii a repatriácii.
Táto stratégia však so sebou prináša značné riziká.
Po prvé, stále nie je jasné, či ide o spoľahlivého partnera. Po druhé, situácia v Sýrii ukazuje, že stabilita a ochrana menšín nie sú ani zďaleka zaručené. Po tretie, súčasná vláda sa vystavuje tlaku verejnosti: čím dôraznejšie bude prezentovať návštevu ako páku na svoju migračnú zmenu, tým viditeľnejšie bude akékoľvek zlyhanie.
Navyše existuje aj štatistický efekt, ktorý sa často prehliada. Zníženie počtu sýrskych štátnych príslušníkov v Nemecku sa totiž nemusí vysvetliť len návratom do vlasti, ale aj naturalizáciou. Tí, ktorí získajú nemecké občianstvo, zo štatistík zmiznú, ale v krajine zostávajú. Klesajúci počet Sýrčanov v registri preto nie je úplne spoľahlivým ukazovateľom reálneho stavu.
Aká je cena tejto stratégie
Zhrnuté, návšteva Ahmada Šaru nie je diplomatickou anomáliou, ale zámerne kalibrovaným signálom. Nemecko je pripravené spolupracovať s bývalým džihádistom, ak to poslúži jeho strategickým záujmom. Zvládnutie migrácie, umožnenie návratu prišelcov a zároveň zabezpečenie hospodárskych príležitostí pri obnove Sýrie – to je hlavná logika návštevy.
Táto stratégia je však životaschopná len vtedy, ak prináša výsledky. Ak návraty zostanú marginálne, prisťahovalectvo bude pokračovať a situácia menšín v Sýrii sa nezlepší, celý prístup stratí svoje opodstatnenie. V takom prípade by politická cena – povýšenie mimoriadne kontroverzného aktéra – prevážila nad akýmkoľvek hmatateľným prínosom.
Návšteva sa tak stáva testom dôveryhodnosti ohlásenej zmeny migračnej politiky v Nemecku. Ukazuje, ako ďaleko je vláda ochotná zájsť, aby dosiahla svoje ciele, a ako veľmi sú tieto ciele závislé od vývoja, ktorý môže ovplyvniť len čiastočne.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.