Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) plánuje druhý let misie Artemis, ktorej cieľom je obnovenie ľudskej prítomnosti na Mesiaci. Vesmírny program je dedičom svetoznámeho projektu Apollo, ktorý v rokoch 1969 až 1972 šesťkrát dostal ľudskú posádku na povrch prirodzenej družice Zeme. Po povrchu Mesiaca kráčalo doteraz 12 astronautov.
Artemis II mala podľa pôvodných plánov NASA odštartovať začiatkom februára, pre nepriaznivé počasie úrad odložil štart na marec. Ani minulý mesiac sa však modulu Orion nepodarilo dostať smerom hore z Kennedyho vesmírneho centra na floridskom myse Cape Canaveral.
Orion už jeden let v rámci misie absolvoval v novembri 2022, keď uskutočnil úspešný prelet okolo Mesiaca. Namiesto ľudí však v kozmickej lodi sedeli figuríny so senzormi, preto je Artemis II prelomovou misiou z hľadiska nasadenia ľudskej posádky.
V stredu o 18.24 východného amerického času (štvrtok 0.24 SELČ) sa však opäť otvára štartovacie okno, ktoré potrvá do Veľkonočného pondelka 6. apríla. Meteorológ NASA Mark Burger pre britskú televíziu Sky News odhadol pravdepodobnosť štartu na 80 percent, riaditeľ Jared Isaacman sa zase zaviazal, že nedovolí ohrozenie bezpečnosti astronautov.
Stála prítomnosť
Nominant prezidenta Donalda Trumpa na čele NASA a rekreačný astronaut ešte 24. marca odmietol plány na výstavbu orbitálnej stanice Gateway, ktorá by obiehala okolo Mesiaca a slúžila by ako prestupná stanica pre astronautov. Namiesto toho oznámil plány na stavbu základne na povrchu.
Ďalšie plánované misie programu Artemis by do roku 2028 mali vybudovať stále ľudské osídlenie v troch fázach. Prvým je navýšenie počtu vozidiel typu rover a stálych systémov podpory života, druhý krok predpokladá „poloobývateľnú“ stavbu pre astronautov na misiách. Táto stavba by sa v treťom kroku rozšírila na plne obývateľnú základňu (lunar hub).
Okrem toho NASA do konca roku 2028 plánuje vyslať prvú jadrovo poháňanú raketu smerom k Marsu. Celková hodnota tohto programu podľa Isaacmana predstavuje asi 20 miliárd dolárov.
Na dosiahnutie tohto cieľa budú do roku 2028 zaradené do harmonogramu NASA misie Artemis III až V. Isaacman publiku vesmírnych kontraktorov a kongresmanov priblížil, že jeho úrad plánuje dve misie ročne.
NASA zároveň hľadá náhradu za raketu Space Launch System od spoločnosti Boeing. Do úvahy automaticky prichádza známy miliardár Elon Musk, ktorého firma SpaceX už absolvovala niekoľko úspešných letov do vesmíru – a je jedinou spoločnosťou, ktorá vyvinula raketu schopnú vrátiť sa na miesto štartu.
Za Mesiac?
Raketa Starship, ktorej prvý stupeň je opakovane použiteľný, má podľa Muskových vyhlásení koncom tohto roka preniesť humanoidného robota Optimus na povrch Marsu. V októbri 2025 však po opakovaných omeškaniach zo strany SpaceX otvorila NASA kontrakt na obstaranie rakety a lunárneho pristávacieho modulu.
Vizionár juhoafrického pôvodu však o svoju príležitosť neprišiel. Isaacmana totiž vo Washingtone považujú za „Muskovho spojenca“, je preto možné, že spoločne splnia odvážne plány firmy SpaceX na výstavbu lunárnych tovární.
No kým Musk je svojou túžbou kolonizovať Mesiac všeobecne známy, program Artemis je zrejme zameraný na to isté. „V rámci programu Artemis bude NASA vysielať astronautov na čoraz náročnejšie misie s cieľom preskúmať väčšiu časť Mesiaca v záujme vedeckých objavov a ekonomických prínosov, ako aj s cieľom vybudovať základ na prvé ľudské misie na Mars,“ píše americký úrad na svojej stránke.
Potrebu Mesiaca ako medzizastávky medzi Zemou a Marsom nedávno priznal aj Musk, hoci predtým tvrdil, že je to len „rozptýlenie“. Zároveň s tým rozširuje kapacity satelitov triedy Starlink, ktorých novou sériou majú byť vesmírne dátové centrá.
Plány dostať človeka za Mesiac NASA otvorene priznala, pri vysvetlivkách okolo loga programu uviedla, že špička písmena A „mieri za Mesiac a zdôrazňuje, že naše úsilie o Mesiac nie je záverom, ale skôr prípravou na všetko, čo je za ním“.
Zatiaľ sa však astronauti v tejto misii nedostanú ani na povrch družice. Sonda Orion má preletieť okolo Mesiaca a štvorčlenná posádka bude v trojhodinovom časovom okne pozorovať povrch odvrátenej strany – z výšky asi sedemtisíc kilometrov.
Cieľom misie je vykonať oblet Mesiaca po takzvanej dráhe voľného návratu. Sonda tak neklesne ani na obežnú dráhu, ale v rámci gravitačného praku využije gravitačné pole Mesiaca na akceleráciu a otočku na spiatočnú cestu domov na Zem. Aby bola misia úspešná, musí byť po celý čas preletu vystavená slnečnému žiareniu, pričom solárne panely nesmú byť v tieni Mesiaca dlhšie ako 90 minút.
NASA však počíta so scenárom, že traja Američania a jeden Kanaďan budú určitý čas bez spojenia s riadiacim centrom v Johnsonovom vesmírnom centre v texaskom Houstone.
Pri avíze o lete k Mesiacu sa médiá sústredili aj na diverzitné zloženie posádky. Sondu bude pilotovať Victor Glover, označovaný ako „prvý černoch na Mesiaci“. Prítomná bude aj „prvá žena na Mesiaci“, letová špecialistka Christina Kochová, hoci v skutočnosti nepristanú. Veliteľom misie je Reid Wiseman, štvrtým členom je Kanaďan Jeremy Hansen.
Glover sa už v minulosti zviditeľnil ako pilot prvého úspešného letu Muskovej rakety Crew Dragon na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.