Elektronické platby totiž vytvárajú sledovateľnú stopu, ktorá zjednodušuje kontrolu tržieb. Opatrenie zároveň reflektuje dlhodobý trend – rastúcu preferenciu bezhotovostných platieb zo strany spotrebiteľov.
Prečo sa termín posunul
Zavedenie povinnosti sa pôvodne očakávalo skôr. Legislatívny proces sa však predĺžil a štát zároveň zohľadnil požiadavky podnikateľského prostredia na dostatočný čas na prípravu. Posun účinnosti na máj 2026 má najmä menším prevádzkam umožniť zabezpečiť technické riešenia a otestovať ich v reálnej prevádzke.
Finančná správa preto apeluje na včasnú prípravu. „Odporúčame si vybrané riešenie včas otestovať,“ radí.
Ako môžu podnikatelia splniť povinnosť
Zákon nestanovuje konkrétnu formu bezhotovostnej úhrady. Voľba zostáva na predávajúcom, ktorý ju prispôsobí charakteru prevádzky, objemu transakcií aj technickým možnostiam.
Najčastejšie riešenia zahŕňajú:
- POS terminály – štandardné zariadenia na platby kartou či QR kódom, vhodné pre prevádzky s vyššou frekvenciou zákazníkov;
- QR platby – jednoduchý model, pri ktorom zákazník uhradí sumu priamo zo svojho účtu, výhodou sú nižšie náklady a rýchlosť spracovania;
- platba z účtu na účet – praktická alternatíva pre menších podnikateľov s nižším počtom transakcií;
- mobil ako terminál – flexibilné riešenie využívajúce smartfón, ideálne pre živnostníkov či predaj v teréne.
Banky zároveň reagujú motivačnými ponukami. Pri niektorých termináloch dočasne odpúšťajú poplatky za spracovanie transakcií alebo zvýhodňujú QR platby, ktoré sú spravidla lacnejšie než kartové operácie. Je teda potrebné, aby sa podnikateľ informoval v tej svojej, prípadne zvážil aj zmenu pri poskytovaní bankových služieb, ak nájde výhodnejšiu ponuku.
Výhody QR platieb a štátne riešenie
Finančná správa poukazuje aj na vlastné technologické riešenia. Jednou z alternatív sú QR platby, ktoré „nevyžadujú platobný terminál a umožňujú jednoduchú úhradu prostredníctvom mobilného telefónu zákazníka“.
Menším podnikateľom je určená bezplatná aplikácia VRP2, ktorá umožňuje evidenciu tržieb aj generovanie QR kódov v jednom zariadení. Praktickým prínosom je okamžitá notifikácia o prijatej úhrade.
Štát zároveň zavádza aj finančnú motiváciu. „Pri využívaní technického riešenia finančnej správy banky do konca roka 2027 nebudú účtovať poplatky za notifikácie o vykonaných bezhotovostných platbách a zároveň nebude spoplatnené ani pripísanie týchto platieb na účet predávajúceho,“ vysvetľuje inštitúcia.
Čo sa mení pre zákazníkov
Z pohľadu spotrebiteľa prináša nová úprava najmä vyšší komfort. Možnosť bezhotovostnej platby by sa mala stať samozrejmosťou naprieč celým trhom – od reštaurácií až po menšie predajné miesta.
Zároveň sa eliminuje situácia, keď obchodník odmietne platbu kartou pri nízkej sume. Dôležité však je, že zákazník nie je povinný bezhotovostnú formu využiť – hotovosť zostáva plnohodnotnou alternatívou.
Do účinnosti legislatívy zostáva už len niekoľko týždňov. Podnikatelia by mali zvážiť najvhodnejšie riešenie nielen z pohľadu nákladov, ale aj praktickej použiteľnosti a administratívnej záťaže. Podrobnejšie informácie poskytuje finančná správa na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom call centra.
Zmena, ktorá vstúpi do platnosti od mája, predstavuje podľa štátu jeden z najvýraznejších krokov smerom k digitalizácii platieb na Slovensku. Pohybovať sa na trhu bezhotovostne však má aj svojich odporcov.
Závislosť a strata súkromia
Kritika bezhotovostného styku sa v odbornej diskusii opiera najmä o otázku jeho technologickej závislosti a systémovej odolnosti. Poukazuje sa na to, že digitálne platby sú nevyhnutne viazané na fungovanie elektrickej energie, dátových sietí a komplexnej infraštruktúry.
V prípade ich výpadku – či už v dôsledku technickej poruchy, kybernetického útoku alebo krízovej situácie – môže dôjsť k dočasnému ochromeniu platobného styku, a tým aj širších ekonomických aktivít.
S tým úzko súvisí aj téma súkromia. Bezhotovostné transakcie zanechávajú digitálnu stopu, ktorá je spracúvateľná a potenciálne sledovateľná rôznymi subjektmi – od finančných inštitúcií až po verejné orgány či technologické spoločnosti. Kritici v tejto súvislosti upozorňujú na riziko postupného oslabovania finančného súkromia jednotlivca.
Zástancovia hotovosti preto zdôrazňujú jej špecifické vlastnosti, predovšetkým anonymitu a nezávislosť od technologických systémov. Fyzické peniaze podľa nich predstavujú dôležitý prvok ochrany občianskych práv a zároveň nástroj, ktorý obmedzuje rozsah možného dohľadu nad finančným správaním jednotlivcov.
Nemenej významným argumentom je aj ich inkluzívnosť – hotovosť umožňuje plnohodnotnú účasť na ekonomickom živote aj tým skupinám obyvateľstva, ktoré nemajú prístup k bankovým službám alebo digitálnym technológiám.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj otázka koncentrácie ekonomickej moci. Úplná digitalizácia platieb by podľa kritikov mohla posilniť postavenie bánk a fintech spoločností, ktoré získavajú väčší vplyv nad prístupom k finančným prostriedkom – či už prostredníctvom poplatkovej politiky, alebo potenciálnych obmedzení, ako je napríklad zmrazenie účtov.
V tomto kontexte sa hotovosť vníma ako istá forma poistky, ktorá prispieva k väčšej diverzifikácii a odolnosti finančného systému.
Zároveň však aj kritici pripúšťajú, že bezhotovostné platby prinášajú nesporné výhody v podobe pohodlia a efektivity. Diskusia sa preto nevedie o ich samotnej existencii, ale skôr o primeranej miere ich využívania. Zachovanie hotovosti ako paralelnej možnosti sa v tomto rámci javí ako pragmatické riešenie, ktoré podporuje rovnováhu medzi inováciou, bezpečnosťou a ochranou základných práv.
