Kultúra toxickej produktivity: keď ani robiť maximum nestačí

Ak vás tešia nadčasy strávené v kancelárii, každú minútu voľného času si plánujete aktivity a cítite výčitky pri predstave, že by ste si namiesto náučnej literatúry prečítali beletriu, alebo si v nedeľu „len tak“ pospali, zrejme trpíte takzvanou toxickou produktivitou.

Ide o jav, ktorý autorka Israa Nasirová v rovnomennej knihe nazýva posadnutosť hyperoptimalizáciou, teda snahou vyťažiť z každej minúty dňa maximum prostredníctvom výkonu, výsledkov a neustálej produktivity.

Dôsledok výchovy alebo traumy

Ľuďom, ktorí upadli do tohto spôsobu myslenia, sa zdá takmer nemožné relaxovať. Každá činnosť musí rozvíjať ich schopnosti a smerovať k dosiahnutiu vyššieho cieľa.

Zároveň majú pocit, že nikdy nemajú dosť času a neustále sa ponáhľajú. Nekončiaci sa zoznam úloh, ktoré si sami zadali, napriek tomu nedokážu splniť. Potom sa dostaví pocit viny alebo zahanbenia z toho, že toho nestihli dosť.