Diskusia o online regulácii v Británii dosahuje v súčasnosti takmer na dennej báze svoje nové vrcholy. Opatrenia zamerané na kontrolu a cenzúru sa presunuli do centra politickej aktivity, odkedy premiér Keir Starmer oznámil plány na urýchlenie úsilia o reguláciu online obsahu a sociálnych médií.
Podľa týchto návrhov by jeho kabinet mohol zavádzať opatrenia bez toho, aby ich parlament spochybnil.
Zástancovia tohto prístupu zdôrazňujú potrebu chrániť deti a mladých ľudí. Kritici zasa varujú pred nebezpečným rozšírením štátnych zásahov do slobody prejavu. Bezprostredným pozadím sú rastúce obavy z vplyvu sociálnych médií na mladých ľudí.
V štúdiách aj politických vyhláseniach sa opisuje, že platformy využívajú mechanizmy, ktorých cieľom je udržať používateľov čo najdlhšie v kontakte – od nekonečného scrollovania až po algoritmicky vyberaný obsah. Starmer argumentoval, že takéto funkcie „pripútavajú deti k obrazovkám“, a preto musia byť regulované.
Opatrovateľský štát absolútnej bezpečnosti
Štát tvrdí, že odstraňuje medzery v ochrane, ktoré vznikli v dôsledku technologických zmien. Vzniknúť však môže akýsi „opatrovateľský štát“, ktorý sa snaží chrániť nielen deti, ale obmedzuje aj dospelých.
Ďalším ústredným bodom kritiky je rýchlosť, akou sa majú nové opatrenia zaviesť. Vláda plánuje vytvoriť právomoci, ktoré by umožnili zaviesť reguláciu v priebehu niekoľkých mesiacov, a nie rokov. „Technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo a zákony musia držať krok,“ dôvodil Starmer vo vyhlásení, o ktorom informovala spravodajská stanica Sky News.
V praxi by tieto návrhy obmedzili parlamentný dohľad alebo ho úplne odstránili tým, že by kľúčové rozhodnutia presunuli do rúk výkonnej moci. Ide aj o rozsah samotných opatrení. Existujúci zákon o bezpečnosti na internete už zaväzuje platformy, aby riešili „škodlivý obsah“, a umožňuje ukladať vysoké pokuty. Pojem „škodlivý“ je však stále nepresný a umožňuje politický výklad alebo svojvoľné presadzovanie.
Názory môžu byť zakázané
V takomto rámci je možné predpokladať, že aj zákonné, ale kontroverzné názory sa môžu dostať pod tlak. Nedávne prípady vo Veľkej Británii totiž ukazujú, že jednotlivci už čelili trestnému konaniu za vyjadrenia na internete. Hranica medzi legitímnou reguláciou a cenzúrou tak nie je ani zďaleka jasná.
Anglicko sa pritom dlhodobo charakterizovalo ako kolíska liberalizmu, kde sa opačné názory majú skôr znášať, ako potláčať. Starmerov postup však smeruje k väčším zásahom a blíži sa k autoritatívnejšiemu prístupu.
Na druhej strane, toto opatrenie je priaznivé pre tých, ktorí žiadajú prísnejšie obmedzenia. Premiér trvá na tom, že cieľom je ochrana detí, nie cenzúra prejavu.
Prvenstvo slobody
Ochranné opatrenia však môžu mať aj nezamýšľané dôsledky. Nadmerná regulácia totiž môže potlačiť inovácie alebo podnietiť platformy k preventívnemu odstraňovaniu obsahu, aby sa vyhli sankciám.
Británia sa tým zaraďuje k štátom, ako sú Austrália či Francúzsko, ktoré už diskutujú o podobných vekových obmedzeniach na sociálnych sieťach. Na jednej strane existuje legitímna potreba chrániť deti pred škodlivými účinkami digitálnych platforiem. Na druhej strane zostáva sloboda prejavu základným kameňom demokratických spoločností.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.