Na švédsku vládu sa obrátili tisíce policajtov. Žiadajú vyššiu ochranu v no-go zónach

Viac ako tritisíc švédskych policajtov podpísalo list adresovaný švédskemu ministrovi vnútra Mikaelovi Dambergovi, v ktorom vyzývajú vládu, aby uplatnila prísnejšie tresty za bezprávie a vyrovnala sa so zločineckými gangami vo vylúčených oblastiach.

Iniciatívu obsahujúcu celkovo 20 návrhov spustila policajtka z Göteborgu Hannah Bergelinová po tom, ako kriminálne živly popravili jej kolegu Andreasa Danmana v mestskej štvrti Biskopsgården. Podľa vlastných slov vtedy cítila, že niečo konkrétne musí urobiť.

Biskopsgården je podľa celoštátnych švédskych novín Dagens Nyheter „zraniteľná“ oblasť. Teda po preklade z politicky korektného slovníka takzvaná no-go zóna.

Podľa denníka Göteborgs-Posten policajtka Bergelinová dúfa, že petícia príslušníkov ozbrojeného zboru „poskytne politikom obraz o tom, ako sa švédskej polícii darí v skutočnosti“ v oblasti akejsi prvej línie.

Policajti chcú pomocou dokumentu dosiahnuť množstvo legislatívnych a praktických zmien. Reč je napríklad o sprísnení trestov pre príslušníkov gangov, zvýšení právomocí policajtov či o rozšírenom kamerovom dohľade.

Minister tvrdí, že polícia musí cítiť podporu

Šéf rezortu vnútra v reakcii na obavy strážcov zákona navštívil v pondelok Göteborg. Na mieste uviedol, že v posledných rokoch je zločin stále závažnejší a dodal, že je pre neho dôležité, aby polícia cítila, že má podporu celej komunity. Za vhodné tiež považuje zvýšenie počtu príslušníkov. Diskusiu o probléme v „zraniteľných“ oblastiach označil za „veľmi konštruktívnu“.

Bergelinová po rozhovore s Dambergom uviedla, že sa tento týždeň chystá stretnúť aj s ďalšími predstaviteľmi niektorých švédskych parlamentných strán a vyjadrila nádej, že sa situácia zmení. Podpisy vyše 3000 policajtov sú podľa nej niečo „bezprecedentné“.

Severská nočná mora

Petícia polície prichádza len niekoľko týždňov po tom, ako vysvitlo, že Švédsko, štát kedysi kraľujúci rebríčkom bezpečnosti a blahobytu, je podľa nových údajov krajinou s najvyšším počtom úmrtí v dôsledku streľby v celej Európe.

Hoci elity príčinu zvýšenej miery kriminality spoľahlivo ututlávajú, napríklad aj pomocou cenzúry pôvodu páchateľov deliktov v policajných záznamoch, nemožno si nevšimnúť kauzalitu medzi zhoršenou bezpečnostnou situáciou a prisťahovalectvom.

Sveriges Radio s odvolaním sa na Dagens Nyheter pred dvomi rokmi napríklad informovalo, že 90 percent krádeží áut v tomto severskom štáte majú na svedomí skupiny pochádzajúce zo zahraničia.

Pokiaľ ide o závažnejšie majetkové delikty, v zmysle dát Národného operačného policajného oddelenia (NOA) stoja zahraničné skupiny aj za približne polovicou všetkých domových vlámaní v tomto škandinávskom štáte.

Bombový útok každý druhý deň

Priam neuveriteľne pôsobí aj fakt, že v roku 2018 prišlo vo Švédsku v priemere takmer každý druhý deň k útoku pomocou výbušniny. Tamojšia polícia podľa BBC vtedy zaznamenala až 162 explózií. Ešte rok predtým pritom nemala polícia na zaznamenanie útoku pomocou výbušniny vlastnú kategóriu.

Oficiálne sa tento fenomén vysvetľuje vojnou gangov a nie samou migráciou. Faktom však je, že podľa švédskych novín Expressen malo až 94,5 percenta členov gangov v metropole Štokholm aspoň jedného rodiča pochádzajúceho z cudziny. Článok o tom z webu medzičasom stiahli.

Neproporčné zastúpenie medzi páchateľmi majú cudzinci aj medzi tými najvážnejšími zločinmi. V roku 2018 napríklad švédsky verejnoprávny telerozhlas SVT informoval, že väčšina ľudí odsúdených za znásilnenie a pokusy o znásilnenie sa narodila v zahraničí, konkrétne až 58 percent.