Slová o zrade a dýke do chrbta postupne odznievajú. Francúzsky a americký prezident majú za sebou telefonát, po ktorom prichádzajú signály zmierenia. Joe Biden si sčasti priznal chybu a dohodol sa s Emmanuelom Macronom na osobnom stretnutí v októbri.
Krach zbrojárskej objednávky na ponorky za 30 miliárd eur pre Austráliu Francúzsko zabolel. O to viac, že Austrália dostala namiesto toho technológie na stavbu jadrových ponoriek od Američanov. Padali tvrdé slová o krachu „kontraktu storočia“ a „dýke do chrbta“ od nového spojeneckého paktu AUKUS, ktorý tvoria Austrália, Spojené kráľovstvo a USA. Paríž sa o zrušení objednávky dozvedel len pár hodín vopred.
Francúzi prvýkrát od vzniku USA odvolali veľvyslanca zo zámoria a pohrozili blokovaním obchodných rokovaní s USA aj Austráliou. Označili to za problém, ktorý narušil dôveru medzi transatlantickými spojencami. Viac sme o spore písali tu.
Jeden telefonát všetko zmenil
Tvrdé slová do trojice štátov ostatné dni adresoval francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian, prezident Macron mlčal. Až do stredy, keď sa telefonicky spojil s Joeom Bidenom. Výsledkom je spoločné vyhlásenie oboch lídrov, z ktorého cítiť zmierlivý tón amerického prezidenta. Už vo štvrtok (23. 9.) na telefonát nadviažu v OSN šéfovia diplomacií oboch štátoch pri osobnom stretnutí.
„Otvorené rokovania medzi spojencami o otázkach týkajúcich sa strategických záujmov Francúzska a ďalších európskych partnerov by boli predišli tejto situácii. Prezident Biden vyjadril odhodlanie dlhodobo sa venovať tejto otázke,“ píše sa v komuniké.
Biden tiež uznal, že európska obrana sa musí posilňovať, ale ako súčasť síl NATO. Francúzom a EÚ priznal „strategickú úlohu“, ktorú zohrávajú v indo-pacifickom regióne. Za gesto podpory sa dá považovať sľub USA, že podporia „protiteroristické operácie európskych štátov v Saheli“ – vedie ich Francúzsko.
„Joe Biden priznal zodpovednosť USA v tejto kríze. Zrejme pochopil, že Európa nehľadá veľkého brata, ale partnera,“ okomentoval komuniké hovorca francúzskej vlády Gabriel Attal.
Prezidenti sa dohodli na osobnej schôdzke v Európe koncom októbra s cieľom „dosiahnuť zhodu“. Buď vo Francúzsku, alebo na summite G20 v Ríme.
Silu Macrona ukážu najbližšie dni
Na zrušení dodávky ponoriek sa nič nezmenilo. Z rozhovoru vyplýva, že Macron prijal nový status quo a podľa všetkého sa dočkal len slovného odškodnenia. Politici z okrajov pravej a ľavej strany politického spektra to nenechali bez povšimnutia. Obzvlášť vo svetle blížiacich sa prezidentských volieb, v ktorých kandidujú.
„Pri zachovávaní našej nezávislosti a hrdosti je Emmanuel Macron vždy zárukou toho najhoršieho,“ odkázala mu prezidentská kandidátka Marine Le Penová.
„Je to tu. Macron pred Bidenom bez podmienok kapituloval a dopustil zneuctenie Francúzska,“ povedal o kauze Jean-Luc Mélenchon, rovnako prezidentský kandidát a líder strany Nepoddajné Francúzsko.
Francúzsko predtým avizovalo tvrdú reakciu na vznik nového mocenského trojbloku. Zrušilo obranný summit s Britániou. Pohrozilo zablokovaním rokovaní dohody o voľnom obchode s Austráliou a zrušením samitu o obchodnej spolupráci USA a EÚ v Pittsburgu, ktorý je naplánovaný na 29. septembra.
V spore s USA ho podporili šéfovia európskych inštitúcií, ale členské štáty sú rozdelené. Nemecko, ktoré už v nedeľu čakajú voľby, sa odmietlo postaviť za Francúzsko, zaujalo neutrálny postoj. Štvorica menších štátov na čele s Holandskom (plus Belgicko, Dánsko a Írsko) podľa portálu Politico tlačí na Európsku komisiu, aby sa samit odohral v pôvodnom termíne. Argumentujú dôležitosťou obchodných vzťahov s USA.
Ak sa samit v Pittsburgu bude konať v riadnom termíne, o sile Francúzska v EÚ a vo svete to povie viac ako plamenné slová a diplomatické gestá.