Prezident Emmanuel Macron sa zatiaľ k téme verejne nevyjadril, chcel najprv telefonovať s Joeom Bidenom. Austrálsky premiér s ním počas aktuálneho zasadnutia OSN hovoriť neplánuje.
America´s back?
Politické a obranné partnerstvo s USA sa po novej udalosti otriaslo v základoch. Francúzi sú roky známi osobitným postojom k NATO. Do vojenských štruktúr Severoatlantickej aliancie sa vrátili až pred 12 rokmi počas mandátu Nicolasa Sarkozyho. Stále však patria medzi skeptikov, ktorí majú vlastnú predstavu o obrannej politike, hovoria o „strategickej a obrannej autonómii“ Európskej únie. Nezapojili sa do invázie do Iraku a z Afganistanu stiahli vojakov v roku 2012 (ostali len výcvikové sily). Razili si vlastnú cestu.
Kým počas mandátu Donalda Trumpa vzťahy medzi EÚ a USA ochladli, po nástupe Joea Bidena nastali ovácie a vzletné slová o „oživení transatlantického partnerstva“. Aj Európska komisia, ktorá hovorieva, že sa vyhýba komentárom k voľbám, jasala.
Keď potom Biden v júni 2021 prišiel prvý raz do Európy, jeho hlavné heslo znelo „Amerika je späť“ (America´s back). Postupne sa však ukazovalo, že EÚ nie je ochotná ísť do ostrej konfrontácie s Čínou, a to napriek výzvam od USA. Ďalšou falošnou ilúziou bol stabilný Afganistan, ktorý Biden opustil podľa Trumpovho plánu a už pri odchode amerických vojakov tento štát rekordne rýchlo ovládol Taliban.
USA sa rétoricky vrátili, reálne však pokračovali v zameraní na Pacifik a hlavného rivala – Čínu, o čom svedčí aj spojenectvo s Austráliou. Tej sa nemožno čudovať, že dala prednosť vojensky a politicky silnému spojencovi pred Úniou prešľapujúcou na mieste.
My sme vám to hovorili
Geopoliticky slabá Únia síce veľa hovorí, ale je príliš ťažkopádna a rôznorodá na to, aby bola schopná efektívne reagovať. Či už hovoríme o dianí na jej východnej hranici, na Blízkom východe alebo v Afganistane.
Minulý týždeň sa počas prejavu o stave Únie predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pýšila novou stratégiou pre indicko-tichomorský región. V rovnaký deň Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Austrália oznámili podpis spojenectva namiereného proti Číne.
V skratke, formalizmus zaplnila hmatateľná dohoda aktérov, ktorí dokážu konať. Niet divu, že Francúzsko si udržiavaním určitého odstupu od USA a presadzovaním vlastnej európskej línie teraz vychutnáva moment, keď dochádza na jeho slová o nevyhnutnosti strategickej a obrannej nezávislosti od Washingtonu.
Samostatnosť a rozhodnosť EÚ v zahraničnej a bezpečnostnej politike znie na prvé počutie lákavo. Lenže momentálna inštitucionálna štruktúra Únie, inšpirovaná francúzskou administratívou, je ťažkopádna a nefunguje dobre. Návrhy na užšiu integráciou zas narážajú na veľkú názorovú rôznorodosť členských štátov s tým, že logicky viaceré z nich nepodporujú zrušenie hlasovania konsenzom a nahradenie kvalifikovanou väčšinou.
Stojíme za Francúzskom
„Problémom nie je až tak pád zbrojárskeho kontraktu, hoci je to zlá správa pre Francúzsko. Problémom je narušenie dôvery medzi spojencami,“ uviedol Jean-Yves Le Drian. Francúzsky minister zahraničných vecí považuje konanie USA za jednostranné a namierené čisto proti Číne.
Paríža sa následne zastali európski predstavitelia. "Ministri vyjadrili Francúzsku v tejto veci jasnú podporu. Oznámenie Austrálie bolo v rozpore s výzvami na lepšiu spoluprácu s Európskou úniou v indopacifickom regióne," povedal novinárom vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell po stretnutí ministrov zahraničných vecí štátov EÚ, ktoré sa uskutočnilo na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Podobne sa vyjadril predseda Európskej rady Charles Michel: "Základnými zásadami pre spojencov sú transparentnosť a dôvera. A čo pozorujeme? Pozorujeme evidentný nedostatok transparentnosti a lojality.“
O vysvetlenie požiadala aj šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová. Konanie USA podľa nej narušilo dôveru v transatlantických vzťahoch nielen s Francúzskom, ale celou EÚ.
Nezostane sa len pri slovách
Francúzsko avizovalo, že vznik nového mocenského trojbloku nezostane bez odozvy. Má silné postavenie v európskych inštitúciách.
„Francúzsko nedokáže momentálne Canberre dôverovať,“ odkázal Austrálii francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune. Dal tým najavo, že Paríž by mohol zablokovať dohodu o voľnom obchode, o ktorej Únia s Austráliou rokuje od roku 2018. Členské štáty ju budú schvaľovať jednohlasne.
Európska komisia momentálne zvažuje, že odloží samit USA a EÚ v Pittsburgu, ktorý je naplánovaný na 29. septembra.
Francúzsko už zrušilo obranný samit s Britániou, ktorý mal byť tento týždeň. Objavili sa tiež správy, že napätie ohrozí závery budúcoročného samitu NATO.
Podaná ruka?
V čase veľkého napätia medzi Washingtonom a EÚ zarezonovalo americké gesto. USA po 20 mesiacoch otvoria od prvého novembra hranice pre očkovaných Európanov, ktorí sa však tri dni pred odletom budú musieť otestovať. Otvorenie hraníc bolo predmetom debát už týždne, keďže miera zaočkovanosti v EÚ, najmä v západnej časti, výrazne stúpla.
EÚ otvorila svoje hranice pre Američanov v júni, avšak v auguste opätovne vyradila Spojené štáty zo zoznamu bezpečných štátov. Podľa CNN k tomu prispel fakt, že USA sa v tomto ohľade nesprávali recipročne. Teraz Washington zmenil názor.
Bude dôležité sledovať, čo sa reálne stane po utíšení emócií. Francúzsko utŕžilo bolestivý reputačný úder, a nepriamo cez Austráliu práve od Spojených štátov, ktorým je v NATO častým názorovým oponentom. Na európskej úrovni má reálne moc vetovať dôležité dohody.
Na druhej strane je možné, že Francúzsko okúsilo tvrdú realitu – pre Austráliu sú USA jednoducho výhodnejším partnerom. Zároveň sa môže ukázať, že hoci Francúzsko zažilo potupu, uzná, že európsku obranu bez Británie nemá zmysel budovať, ako píše v komentári BBC
