Hlavným hýbateľom trhov je posledných päť týždňov účet Donalda Trumpa na jeho vlastnej sociálnej sieti. Mechanizmus je v jadre jednoduchý. Americký prezident oznámi, že dohoda s Iránom prakticky leží na stole. Cena ropy následne výrazne klesne a americké akcie vystrelia nahor. Irán ako vždy tieto dohody poprie a odmietne aj akúkoľvek možnosť dialógu.
Následne – niekedy možno aj počas jediného dňa – Trump sľúbi Iránu návrat do doby kamennej. Na to Irán odpovie, že pokiaľ dôjde k bombardovaniu civilnej infraštruktúry, odplatí sa rovnakou mincou v ostatných krajinách Perzského zálivu. Ceny ropy tak opäť vystrelia nahor a americké, ale aj európske akcie klesnú.
A takto to ide stále dookola. Na týchto cykloch by sa dalo veľmi ľahké zbohatnúť, pokiaľ by sme dokázali presne načasovať zmeny nálad amerického prezidenta.
Od energetického šoku k ekonomickému útlmu
Tento cyklus má však jeden zásadný problém: z energetického šoku sa pomaly, ale isto stáva šok ekonomický. Tento vývoj nemožno vyriešiť iba krátkodobým upokojením trhového sentimentu.
Zablokovanie Hormuzského prielivu predstavuje štrukturálny problém. Narušenie dodávateľských reťazcov ropy povedie k preukázateľnému spomaleniu globálneho hospodárskeho rastu. Dôsledky tohto makroekonomického šoku síce zasiahnu globálnu ekonomiku plošne, avšak s výraznou asymetriou naprieč jednotlivými regiónmi.
Z pohľadu Európy je situácia riziková, aj keď jej priama závislosť od dodávok ropy cez Hormuz nie je taká vysoká ako pri mnohých ázijských ekonomikách. Hlavná zraniteľnosť Európy dnes nespočíva iba v objeme surovín, ktoré tadiaľto fyzicky prúdia, ale predovšetkým v jej nadväznosti na globálnu cenotvorbu energií.
Po odklone od ruského potrubného plynu je európska energetická bezpečnosť oveľa viac spojená so svetovým trhom so skvapalneným zemným plynom (LNG), a teda aj s jeho volatilitou. Ak by došlo k výraznejším výpadkom dodávok z Blízkeho východu, ázijské ekonomiky by začali agresívnejšie súťažiť o dostupné objemy ropy aj LNG, čo by rýchlo zvýšilo tlak na celý globálny trh.
Európa by tak nemusela čeliť bezprostrednému fyzickému nedostatku, ale veľmi pravdepodobne by sa stala jedným z hlavných príjemcov nového cenového šoku.
Problém spočíva v tom, že Rusko dnes nemá kapacity na uspokojenie takého obrovského výpadku plynu v celosvetovom meradle. Navyše Čína chce svoj deficit riešiť predovšetkým ruskými surovinami. Podľa čínskych plánov sa dokonca na napojení k ropovodu a plynovodu Sila Sibíri stavia veľký hub, ktorý umožní Číne ďalej predávať iným štátom ruskú ropu a plyn.
Čína to môže robiť rovnako ako v minulosti Nemecko, ktoré pre seba dokázalo získať lacný plyn a ešte ho s maržou reexportovať svojim susedom. Nedostatok surovín teda postupne povedie k ekonomickému šoku. Výsledný deficit vyvolá prudký rast cenových hladín na európskych trhoch a opätovne obnaží štrukturálnu zraniteľnosť európskeho priemyslu.
Podľa aktuálnych odhadov by Nemecko ako hlavný ekonomický motor regiónu mohlo zaznamenať pokles rastu HDP až o 1,7 percentuálneho bodu, čo predstavuje šok porovnateľný s rokmi 2022 a 2023. Talianska ekonomika pravdepodobne prejde do fázy stagnácie.
V prípade Francúzska modely indikujú zníženie hospodárskeho rastu o polovicu, sprevádzané nárastom rozpočtového deficitu nad úroveň 5,5 percenta. Výsledný makroekonomický prepad týchto kľúčových ekonomík vyvolá negatívne efekty prelievania (spillover efekty), ktoré zaťažia celú Európsku úniu vrátane exportne orientovaných krajín.
V ázijsko-pacifickom regióne sú fundamenty podobne negatívne. Japonsko a Južná Kórea vykazujú voči Hormuzskému prielivu kritickú závislosť (prechádza tadiaľ 72 percent, respektíve 65 percent ich ropného importu). Rozvíjajúce sa ekonomiky, ako sú Thajsko či Filipíny, budú čeliť duálnemu šoku.
Primárne dôjde k výraznému zaťaženiu platobnej bilancie pod vplyvom rastu nákladov na importované energie a následne aj na potraviny v dôsledku zdraženia hnojív. Sekundárne tieto trhy čelia riziku masívneho odlevu zahraničného kapitálu.
Pri náraste geopolitickej a ekonomickej neistoty totiž inštitucionálni investori realokujú svoje aktíva do takzvaných bezpečných prístavov, čo môže viesť k destabilizácii lokálnych finančných trhov. A práve toto riziko nie je dnes na finančných trhoch, špeciálne na tých európskych, ešte plne premietnuté. Akciové trhy sú zatiaľ veľmi odolné, to sa však môže kedykoľvek zmeniť.
Bublina súkromných úverov pod tlakom
Irán by však nemal zakryť ďalšie riziká na akciových trhoch. Pre úplnosť si ich pripomeňme: umelá inteligencia, Japonsko a dlhy privátnych spoločností. Zatiaľ čo umelá inteligencia a demograficko-ekonomické problémy Japonska sú tlejúcimi hrozbami, ktoré trh zatiaľ dokáže do istej miery ignorovať alebo absorbovať, bublina súkromných úverov je už vo fáze vypúšťania tlaku.
Symbolom úpadku v tomto sektore je spoločnosť Blue Owl Capital, aj keď sa táto kríza dotýka oveľa pozná menších mien, ako sú BlackRock alebo Blackstone. Nové dáta z Blue Owl Capital jasne ukazujú rozsah problému. Bohatí klienti sa snažia svoje peniaze z fondov hromadne sťahovať.
Len v prvom štvrťroku požiadali o výber obrovských 5,4 miliardy dolárov, čo pri niektorých fondoch predstavovalo viac než 40 percent celkového kapitálu. Tieto spätné odkupy zodpovedali 22 percentám obrieho fondu súkromného úverovania Blue Owl Capital (v hodnote 36 miliárd dolárov) a 41 percentám pri samostatnom fonde zameranom na technológie.
Blue Owl Capital obmedzil výbery už pred niekoľkými mesiacmi. Aj s týmto obmedzeným množstvom by teraz klientom vyplácal požadované sumy dlhšie ako dva roky. Tento strach je nákazlivý a spúšťa reťazovú reakciu naprieč celým odvetvím. Za posledné dva štvrťroky odtieklo zo súkromných úverových fondov viac ako 11 miliárd dolárov.
Ministerstvo financií USA už zvolalo stretnutie s regulátormi, aby prerokovali riziká v sektore súkromných úverov, a to aj v kontexte snáh o jeho zaradenie do amerických dôchodkových plánov 401(k).
Kontext iránskej krízy situáciu ďalej zaťažuje, pretože bohaté petromonarchie Perzského zálivu majú vo veľkom investované prakticky do všetkých sektorov v USA. Teraz však tieto štáty budú samy potrebovať obrovské investície do opráv škôd spôsobených iránskymi raketami. Práve kríza súkromných úverov sa tak môže stať spúšťačom oveľa rozsiahlejšej korekcie na trhoch.
Smutný príbeh zbrojára CSG
Legendárny hodnotový investor Benjamin Graham považoval IPO za nástroj, ktorý z dlhodobého hľadiska slúži skôr na obohatenie tých, ktorí akcie predávajú a sprostredkovávajú, nie tých, ktorí ich kupujú. Známy finančný novinár Jason Zweig v komentároch k novším vydaniam Grahamovej knihy trefne poznamenáva, že skratka IPO by sa na Wall Street dala preložiť skôr ako It's Probably Overpriced (pravdepodobne predražené).
Vstupy na burzu sú pascou pre dlhodobých investorov, pretože je vždy rizikové investovať do firmy, ktorá má veľmi krátku burzovú históriu. Teraz sa táto pravda potvrdila pri českej zbrojovke Czechoslovak Group CSG. Tá pri svojom januárovom vstupe na amsterdamskú burzu ukážkovo predviedla, ako emitenti dokážu využiť trhový sentiment a informačnú asymetriu na maximalizáciu vlastného zisku na úkor nových akcionárov.
Manažment síce majstrovsky načasoval úpis na samotný vrchol geopolitickej a zbrojárskej eufórie, v prospekte však zamlčal kritické fundamentálne riziká. Na povrch tak až následne vyplávali skryté hrozby v podobe mnohomiliardových opčných nárokov minoritných akcionárov, vyradenie dcérskej španielskej muničky z nákupov agentúry NATO pre vyšetrovanie z korupcie či iba optické nafukovanie budúcich príjmov cez nezáväzné rámcové zmluvy na Slovensku.
Súbeh týchto troch udalostí stačil na to, aby sa akcie prepadli a dostali sa tak aj pod upisovaciu cenu 25 eur určenú pre finančné inštitúcie. Aj tým teraz hrozí, že pokiaľ sa akcií nezbavili po počiatočnom nadšení, budú ich nútení držať so stratou.