Premiér Robert Fico spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) a predstaviteľmi Slovnaftu po zasadnutí vlády informovali o aktuálnom vývoji ropnej krízy, pričom zdôraznili kombináciu mierne priaznivejších trhových signálov a pretrvávajúcej neistoty.
Hoci ceny ropy na svetových trhoch po oznámení USA o dvojtýždňovom prímerí na Blízkom východe klesli z úrovní nad 110 amerických dolárov za barel na približne 93 až 95 dolárov, podľa vlády ide zatiaľ skôr o optické zlepšenie než o reálnu stabilizáciu trhu.
Predseda vlády na tlačovej konferencii upozornil, že ide skôr o „budúce ceny“, ktoré sa prejavia až v priebehu leta. V súčasnosti sa k nim podľa informácií Slovnaftu pripočítavajú prémie vo výške 20 až 30 dolárov za barel. Tento rozdiel tak zásadne mení optiku. Nominálny pokles cien síce vyzerá pozitívne, no reálne náklady zostávajú vysoké.
Stav núdze ostáva, export sa uvoľňuje
Aj preto vláda ponecháva v platnosti stav ropnej núdze do 18. apríla, hoci formálne dôvody na jeho vyhlásenie už pominuli. Rafinéria Slovnaft totiž vrátila štátu požičaných 105-tisíc ton ruskej ropy vo forme zmesi arabskej a nórskej ropy a strategické rezervy opäť spĺňajú 90-dňový štandard Európskej únie.
Kabinet si však ponecháva manévrovací priestor. Ako uviedol Fico, stav núdze je dôležitý preto, že „umožňuje prijímať obmedzujúce opatrenia“, ak by sa situácia opäť zhoršila. Premiér tiež informoval, že vďaka aktuálnej situácii po vyhlásení prímeria vláda zároveň pristúpila k čiastočnému uvoľneniu regulácie, a to zrušením zákazu exportu ropných produktov zo Slovnaftu. Tento krok má podľa Fica nielen ekonomický, ale aj regionálny rozmer.
Rafinéria totiž dlhodobo vyváža približne 60 až 65 percent svojej produkcie, čo potvrdil jej generálny riaditeľ Gabriel Szabó. Ako doplnil, obmedzenie exportu znamenalo útlm spracovania ropy na hodnotu okolo sedem ton ropy denne, čo bolo trápenie. Zároveň poznamenal, že v druhej polovici apríla by rafinéria Slovnaft mala nabehnúť už na svoj plný výkon.
Ceny palív pod regionálnym priemerom
Na domácom trhu sa zatiaľ darí udržiavať ceny palív na relatívne nízkej úrovni. Podľa ministerky Sakovej dosahuje cena nafty približne 1,67 eura za liter, čo je výrazne menej ako v okolitých krajinách. „Napríklad v Česku je to okolo 2,02 eura, v Poľsku 1,84 eura a v Rakúsku viac ako 2,1 eura. V Európe stúpli ceny pohonných hmôt o 48 centov, na Slovensku približne o 10 až 15 centov,“ zdôraznila Saková.
Tento rozdiel vláda pripisuje koordinácii so Slovnaftom a zdržanlivej cenotvorbe. Szabó potvrdil, že spoločnosť sa snaží postupovať „zodpovedne, transparentne a zdržanlivo“, pričom naplno nevyužíva krátkodobé trhové výkyvy na maximalizáciu marží. Tento model však do veľkej miery stojí na dobrovoľnej spolupráci a jeho dlhodobá udržateľnosť zostáva otvorená.
Pri zhoršení situácie vláda podporí verejnú dopravu
Vláda zároveň signalizuje, že v prípade zhoršenia situácie je pripravená zasiahnuť aj na strane dopytu. Najkonkrétnejším opatrením je návrh na dočasné 30-dňové zníženie cien železničnej dopravy. „V hre sú dva varianty. A to 50-percentné zlacnenie lístkov s nákladmi 4,2 milióna eur mesačne alebo selektívna 30-percentná zľava v druhej triede za približne 3,1 milióna eur,“ informoval Fico s dôvetkom, že týmto krokom by chcela vláda motivovať obyvateľov, aby obmedzili využívanie osobných áut.
S tým súvisel aj jeho apel na samosprávy. Vláda totiž očakáva, že vyššie územné celky a mestá sa pridajú k tomuto prístupu a zvážia zníženie cien autobusovej dopravy a MHD. Hoci štát nemá kompetenciu takéto kroky nariadiť, Fico naznačil, že ide o „celkom prirodzené očakávanie“. Praktický problém však predstavuje financovanie. Kým železnice je pripravený financovať štát, pri MHD a regionálnej doprave zostáva otázka otvorená.
Z ekonomického pohľadu ide o posun v stratégii. Namiesto priameho zásahu do cien palív, ako napríklad cez znižovanie DPH alebo spotrebných daní, sa vláda snaží ovplyvniť správanie spotrebiteľov. Presun časti dopravy do verejného sektora by mohol znížiť dopyt po pohonných hmotách, a tým nepriamo stabilizovať ceny. Ide však o prístup, ktorého efekt bude závisieť od reakcie verejnosti aj kapacít dopravnej infraštruktúry.
Geopolitika a krehká stabilita
Celú situáciu navyše komplikuje geopolitický rozmer. Premiér ostro kritizoval Európsku komisiu v súvislosti s ropovodom Družba, pričom jej postup označil za „absolútnu neschopnosť alebo kolaboráciu“. Hoci ide o politicky vyhrotené vyjadrenie, poukazuje na kľúčový problém, ktorým je energetická bezpečnosť regiónu. Tá je stále závislá od faktorov, ktoré Slovensko nedokáže priamo kontrolovať.
Výsledkom je obraz trhu, ktorý je síce momentálne stabilizovaný, no zostáva výrazne krehký. Pokles cien ropy o viac ako 20 dolárov, prirážky na úrovni 20 až 30 dolárov za barel, rozdiely v cenách palív v regióne či pripravené opatrenia v rozsahu troch až štyroch miliónov eur mesačne ukazujú, že ide skôr o riadené zvládanie krízy než o jej vyriešenie.
Najbližšie týždne tak budú rozhodujúce. Ak sa prímerie udrží, tlak na trh môže postupne klesať. Ak sa však konflikt opäť vyostrí, vláda bude musieť prejsť od preventívnych opatrení k priamym zásahom. A tie sa už nebudú týkať len ropy, ale aj cien dopravy v mestách, rozhodnutí samospráv a každodenného správania spotrebiteľov.